Obchod Ruska, EÚ a USA v číslach. Koho ohrozia sankcie najviac?

Rusko 7. marca (HSP/RT/Ilustrácia:RT/HSP)

Európska únia a USA sa Rusku vyhrážajú uvalením rôznych sankcií. Na základe dokumentov zverejnených Rosstatom a Eurostatom je otázne, koho sankcie postihnú viac. Či Rusko alebo EÚ a USA.

Z uvedeného grafu vytvoreného RT, ktorý naša redakcia prináša v slovenskom jazyku, vyplýva, že medzi USA a Ruskom dochádza k obchodu v hodnote 30,86 miliárd eur. Vývoz USA do Ruska je v hodnote 9,12 miliárd eur a vývoz Ruska 21,83 miliárd eur. Z toho Rusko vyváža do USA ropu v hodnote viac ako 13,82 miliárd eur, vývoz hnojív je v hodnote 730 miliónov eur.

Niektoré americké najväčšie spoločnosti sú značne zastúpené na ruskom trhu. Ide najmä o Boeing, Cargill, Ford, General Motors, ExxonMobil.

Z druhého grafu vyplýva, že Rusko je omnoho viac závislé na obchode s EÚ, pretože členské štáty predstavujú približne 50 percent z celkového ruského dovozu a vývozu. V roku 2012 ruský export medzi oboma susedmi dosiahol 123 miliárd eur.

Na druhej strane však Európa dováža tretinu svojho zemného plynu z Ruska. Najväčším klientom je Nemecko, ktoré každoročne prijme plyn v hodnote 30 miliárd eur. V roku 2012 75 percent z ruského vývozu boli energie. Mnoho krajín Európy má strategické partnerstvo s ruskými gigantmi v dodávke plynu – Rosnefť a Gazprom. Práve tu by sa prejavila krehkosť sankcií, ktorými sa vyhráža EÚ Rusku. Sankcie by poškodili obe strany, ale práve pre veľkú závislosť EÚ na ruských surovinách by konečný dopad bol v neprospech Európy, ktorá nemá ako nahradiť suroviny dodávané Ruskom, pričom Rusko by si s veľkou pravdepodobnosťou dokázalo ľahšie poradiť s výpadkom priemyselnej produkcie, ktorá tvorí 50% európskeho vývozu do Ruska.

Podľa údajov Eurostatu je Rusko pre Európu tretím najdôležitejším obchodným partnerom po USA a Číne.

Mnohí Rusi majú svoje peniaze uložené v Európskych bankách. Ich zmrazenie či výber zo strany Rusov by neprospel ani jednej strane. Rusko sa v takom prípade vyhráža EÚ a USA konfiškovaním majetku bánk a iných spoločností pôsobiacich na ruskom trhu v rovnakom rozsahu.

Z uvedených grafov teda vyplýva, že uvalené sankcie by nepostihli len Rusko, ako sa to prezentuje bežne v médiách, ale značným podielom by to postihlo aj krajiny Európskej únie a USA. Preto je ťažko tieto vyhrážky o sankciách považovať za myslené vážne. Škody pre EÚ by boli väčšie, ako zamýšľané škody spôsobené Rusku, a tak sa javia tieto vyhrážky skôr ako verbálne deklarovanie politického názoru než vážne myslené sankcie.