Novinári plnia voči Slovenským brancom politickú objednávku, tvrdí zakladateľ

Bratislava 16. marca 2018 (HSP/Sputnik/Foto: TASR- Erika Ďurčová)

22-ročný Peter Švrček je predseda a zakladateľ Slovenských brancov – domobrany, ktorá si, podľa vlastných slov, kladie za cieľ rozvíjať lásku k vlasti, prírode a slovenskému kultúrnemu dedičstvu. Pre Sputnik hovoril o sebe, novinároch, Slovenských brancoch, výcviku aj mužskej cti

Čomu sa ako osobnosť rád venujete?

Rád sa venujem behu, veľmi rád plávam, v zime lyžujem, aktívne sa venujem streľbe. Vo voľnom čase študujem odbornú historickú a archeologickú literatúru.

O vás existuje dokumentárny film Až príde vojna, ďalej existujú vaše rozhovory pre slovenské médiá, články a rozhovory o vás, ktoré boli vytvorené rôznymi slovenským i českými médiami. Darí sa im ukázať vás tak, akým skutočne ste? Darí sa im zachytiť vašu podstatu, vašu misiu? Alebo sa médiá snažia vyhovieť spoločenskej či politickej objednávke, ktorá požaduje ukázať Slovenských brancov ako militaristov?

Vy ste si odpovedali sám. Áno, ja to vnímam ako akúsi spoločenskú objednávku. Väčšina médií nejaví absolútne žiadny záujem s nami komunikovať, vďaka tomu dochádza k bežnému javu na Slovensku – hovorí sa o niekom, ale bez neho. Toto sa v súčasnosti deje aj nám, hovorí sa o nás bez nás. Oni (novinári – red.) sa tým ale pripravujú o dôležité informácie, ktoré by, podľa môjho súdu, pre čitateľa boli veľmi zaujímavé a ich články by vyzerali úplne inak.

Články, ktoré som čítal v slovenských médiách, sú plné fabulácií, o ktorých si myslím, že sú zámerné. Sú plné podsúvania akýchsi vlastných pohľadov na vec a nevystihujú skutočnú podstatu našej činnosti, mnohokrát sa tam nachádzajú vyložené lži, ktoré sú úplne zavádzajúce.

Mohli by ste uviesť príklad, aby sme sa bavili konkrétne?

Aktuálny príklad. Zhruba pred niekoľkými dňami sa hovorilo, že na východe Ukrajiny sa nachádza mnoho bývalých členov Slovenských brancov. To samozrejme nie je pravda. Nikto z médií nikdy nehovoril ich konkrétne mená. My vieme o jednom bývalom členovi, ale viac ich tam niet!

Ďalšia lož je tá, že Slovenských brancov údajne trénujú inštruktori z Ruska. Mňa ako predsedu to veľmi zaujalo, pretože ja ako predseda o tom neviem. Keď som sa pýtal členov, či ich trénujú Rusi, tak nikto žiadneho nevidel.

Médiá používajú podobné podsúvanie, alebo sa snažia naše vyjadrenie ukázať v úplne opačnom svetle či v nepravdivom pohľade.

Z akého dôvodu si myslíte, že príchod vašej organizácie vyvoláva u médií také reakcie? Prečo je to pre nich šokujúce, prekvapivé?

Ja veľa novinárov osobne nepoznám. Ale poznám pána Geberta, ktorý vytvoril dokument Až príde vojna, ktorý odštartoval tú vlnu kritiky, ktorá sa na nás teraz valí. K nemu sa, myslím, môžem relevantne vyjadriť. Ja si myslím, že pán Gebert to nemyslí zle. Ja ho poznám osobne, je to pomerne čestný chlap a nerád by som ho verejne zhadzoval. Avšak ten dôvod, že on nás vo svojom filme ukázal v takom svetle, v akom nás ukázal, je ten, že on tomu nerozumie. On tomu nerozumie! Títo ľudia tomu nerozumejú preto, že nie sú vlastenci a tým pádom nechápu podstatu nášho konania. Pre nich je to úplne niečo cudzie. Rovnaké to bolo aj vtedy, keď som s ním hovoril. On sa cíti, a aj to verejne vyhlásil, hlavne ako Európan. My sa ale cítime ako Slováci, z toho dôvodu je tá podstata našich činov úplne o niečom inom. On nerozumie tomu, prečo by mal niekto dobrovoľne ísť brániť civilné obyvateľstvo.

Kvôli tomu do toho automaticky vkladajú niečo iné, automaticky si myslí: “Preboha, to predsa nemôže byť pravda, za tým musí byť nejaká zákulisná hra.”

Vy ste absolvoval výcvik u kozákov. Čo je to najcennejšie, okrem výcviku, čo ste si z Ruska priviezol?

Pre mňa v 16 rokoch bolo najcennejšie to, že som sa naučil disciplíne. Preto to ďalej robím aj na Slovensku, pretože si myslím, že toto mladým ľuďom chýba. Chýbalo to rozhodne aj mne. Z tohto dôvodu tieto aktivity ponúkame aj u nás. Úcta k starším, úcta k autoritám je v spoločnosti potrebná.

Čo som sa tam ja osobne naučil, bolo nehľadieť stále len na seba, ale hľadieť na kolektív ľudí, hľadieť na spoločnosť. Pozrieť na dianie inak, aj v živote. Ja to vnímam tak, že ľudia v Rusku nie sú vedení k egocentrizmu ako u nás či v západnej Európe, ale sú vedení k akémusi cieľu, ktorým je pomáhať aj svojmu okoliu a pre spoločnosť skutočne niečo vytvárať.

Z toho vyplýva, že vy máte pocit, že mladí muži dnes nedostávajú to, čo potrebujú. Spoločnosť a štát z nich nevytvára silných chlapov, silných ľudí, ktorí v prípade potreby dokážu niekoho ochrániť, brániť.

Človek musí byť silný hlavne po psychickej stránke, fyzická stránka nie je v náročnej situácii až tak dôležitá. Veľký neduh našej spoločnosti je obrovský egocentrizmus. Každý myslí len na seba, čo je obrovský problém celej západnej Európy. To podkopáva akúkoľvek budúcnosť. Ak vedieme mládež k egocentrizmu, tak kto tu bude pre dobro našej spoločnosti?

Mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia, odchádzajú tam pracovať – ​​každý odchádza pracovať tam, kde mu ponúkajú lepší plat, ľudia nepozerajú na to, že “tu som sa narodil, chcem svoju krajinu posunúť niekam dopredu, chcem tu založiť rodinu, chcem tu vychovať deti “. V dnešnej dobe sa na to ľudia v mojom okolí pozerajú tak, “aby to bolo len pre mňa lepšie, aby som mal dobrý plat a mal sa dobre, k čomu by som mal mať deti – veď sú s nimi len starosti”, a tak ďalej. To je obrovský neduh, ktorý podkopáva našu spoločnosť a podkopáva aj nádej aj svetlú budúcnosť.

Posledná otázka, pán Švrček. Čo pre vás znamená slovo česť?

Čestný chlap by si mal stáť za tým, čo hovorí. Čestný muž by mal konať tak, aby za neho hovorili jeho činy. To som hovoril aj brancom: za nás hovoria naše činy. Za nás hovoria naše činy a skutky, ktoré sme vykonali. Tie by mali odrážať osobnosť každého čestného muža – skutky a činy vykonané pre spoločnosť, a nie len jeho slová.

Jan Masák