Situácia nie je iná ani v ďalších finančných centrách, v Londýne a Frankfurte, ako uvádza britský Daily Mail. Toto zameranie sa na finančné elity sa odohráva aj v ostatných krajinách. V Čechách je hlavným trójskym koňom čínskych záujmov najbohatší Čech Petr Kellner, ktorý za odmenu mohol rozbehnúť svoj biznis so splátkovými spoločnosťami v Číne. Na Slovensku sme mohli vidieť mediálnu etudu o záchrane Slovenska čínskymi rúškami v podaní finančnej skupiny J&T.

V článku Ako sa čínska „červená aristokracia“ vkradla do britských finančných domov, Daily Mail píše, že najvýznamnejší vodcovia komunistickej strany v Číne známi ako „červená aristokracia“ síce vyznávajú vieru v rovnosť, no svojim deťom zabezpečujú pozlátenú budúcnosť. Ich deti, Britmi nazývané „princelings“, sú umiestňované vo vysoko prosperujúcich finančných inštitúciách na Západe.

Pre západné hedžové fondy, poisťovacie spoločnosti, dôchodkové fondy a banky je nevyhnutnou podmienkou podnikania na prísne reštriktívnych čínskych kapitálových trhoch, sieť spojení s rodinami, ktoré dominujú v hierarchii čínskej komunistickej strany.

Dať prácu synom, dcéram, synovcom a neteriam týchto rodín prináša okamžité „guanxi“ – čínske slovo, ktoré znamená vytváranie sietí a výmenu láskavostí. Je to nevyhnutné pre spôsob, akým Číňania podnikajú. Potomstvo nemusí byť nejak dobre kvalifikované alebo zvlášť bystré. Rátajú sa iba ich konexie.

Americký bankový dom J.P. Morgan prevádzkoval program, ktorý nazýval Sons & Daughters. Program poskytoval deťom elity komunistickej strany desiatky pracovných miest v Hongkongu, Šanghaji a New Yorku. Jedným bol Gao Jue, syn čínskeho ministra obchodu Gao Hucheng. Gao Jue dostal prácu po stretnutí svojho otca a vyššieho výkonného riaditeľa J.P.Morgan Williama Daleya. (Daley bol bývalý americký obchodný tajomník za vlády Billa Clintona a usiloval o vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie. Neskôr pôsobil ako vedúci kancelárie prezidenta Obamu.) Gao Jue na pohovore neuspel, ale napriek tomu mu bola ponúknutá prestížna pozícia analytika v hongkongskej pobočke banky.

Keďže často zaspával do práce, bol označený za „nezrelého, nezodpovedného a nespoľahlivého“ zamestnanca. Keď ho v rámci všeobecného znižovania stavov manažmentu chcela banka neskôr prepustiť, jeho otec vzal na večeru vedúceho hongkonskej kancelárie banky Fang Fanga a prosil, aby jeho syn pokračoval, sľubujúc, že zariadi navýšenie obchodov pre spoločnosť JP Morgan na čínskom trhu.V New Yorku súhlasili s tým, aby Gao Jue zostal naďalej. Keď neskôr Gao Juea nakoniec predsa len prepustili, prešiel do Goldman Sachs.

Ako v tejto súvislosti uviedol Financial Times: „Nehovorte kniežaťu nie.“Z toho vyplýva otázka, čo ešte robia banky pre elitu čínskej komunistickej strany okrem toho, že zamestnávajú ich deti?

Európske finančné inštitúcie prešli rovnakou cestou. V Zürichu Credit Suisse uchovával tabuľku, ktorá sledovala najímanie „princelings“, podľa toho, koľko peňazí priniesli. Zamestnala viac ako 100 synov, dcér a priateľov vysokých čínskych štátnych predstaviteľov.

Jedna z „princelings“, potom čo bola zamestnaná sa často ani nedostavila do práce a ak, tak v sprievode svojej matky. Od spoločnosti dostala pokarhanie, že je „neslušná a neprofesionálna“. Napriek tomu bola počas svojho zamestnania vyplatená miliónmi dolárov a dostala niekoľko povýšení, pretože jej rodina banke umožňovala obchody v Číne.

Najväčšia nemecká Deutsche Bank používala úplatky a korupčné praktiky na získanie prístupu do Číny, vrátane záplavy darčekov pre vodcov, najmä rodinu vtedajšieho premiéra Wen Jiabaa a starostu Pekingu Wang Qishana.

V roku 2009 Deutsche Bank porazila v jednom obchode J. P. Morgan, pretože zamestnávala dcéru predsedu spoločnosti s ktorou sa obchod uzatváral.

Na programe Sons & Daughters (synovia a dcéry) J.P.Morgana nebolo nič výnimočné, všetky veľké americké finančné spoločnosti mali niečo podobné. V roku 2013 Goldman Sachs zamestnával 25 synov a dcér vrátane vnuka Ťiang Ce-mina, šéfa všemocnej čínskej komunistickej strany z roku 2000.

Merrill Lynch a predtým Citigroup zamestnávala Margaretu Ren, snachu bývalého premiéra Zhao Ziyang. Merrill Lynch tiež zamestnal zaťa Wu Banggua, ktorý sa desať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2013 umiestnil na druhom mieste v hierarchii strany, a Janice Hu, vnučku bývalého šéfa strany Hu Yaobang.

Pre elitu čínskej komunistickej strany má umiestňovanie svojich detí do vrcholných manažérskych pozícií v západných finančných inštitúciách aj dôležitejší účel ako samotné zamestnanie. Je to prostriedok na zhromažďovanie spravodajských informácií a vykonávanie vplyvu, pretože umiestňuje svojich informátorov a agentov do centra americkej a európskej moci. Celé fungovanie americkej firmy možno poslať späť otcovi, alebo strýkovi v Číne spolu s dôvernými informáciami o osobných a finančných záležitostiach najbohatších ľudí v Amerike a v Európe.

Zatiaľ čo umiestňovanie detí za prísľuby prístupu na obrovský čínsky finančný trh boli najdôležitejším spôsobom vplyvu na Wall Street, v londýnskej City je situácia iná. Finančná štvrť v Londýne je aj finančným centrom Európy a poskytuje veľkým financiám mimoriadny vplyv v britskej politike.

Brexit vyvolal otázky, či si mesto môže udržať svoje dominantné postavenie, alebo ho vytlačia jeho súperi vo Frankfurte nad Mohanom alebo dokonca v Paríži. Číňania usilovne pracovali na tom, aby zabezpečili Londýnu jeho prvenstvo, čo pre Peking predstavuje jedinečnú príležitosť, ako by mohol ovládnuť aj Britániu.

Zlovestná, známka vplyvu, ktorý už Peking má, sa objavila v máji 2019, keď spoločnosť City of London, miestna samospráva okresu, zakázala taiwanskej kancelárii prispievať na každoročnú slávnostnú prehliadku. V marci 2019, dva mesiace predtým, sa starosta finančného dištriktu Peter Estlin pripojil k delegácii v Číne, ktorá podporila zelené financovanie, spolu s úlohou mesta v rámci iniciatívy Belt and Road Initiative (BRI), strategickej čínskej hodvábnej cesty s plánom investovať po celom svete.

Pochválil „kultúru win-win“ od BRI a uviedol, že vidí, že mesto zohráva zásadnú úlohu pri financovaní „fantastickej iniciatívy“ a „veľmi vzrušujúcej vízie“.Delegáciu viedol John McLean, člen predstavenstva Čínsko-britskej obchodnej rady, ktorý vyhlásil, že Londýn je otvorený pre čínske finančné a technologické spoločnosti.

Začiatkom roku 2019 predsedníčka politického výboru mesta Londýn Catherine McGuinnessová privítala spustenie globálneho vydania denníka čínskej komunistickej strany China Daily s tým, že tento denník je dobrým priateľom dištriktu City of London.

Od roku 2019 sa viac ako 60 krajín, ktoré tvoria dve tretiny svetovej populácie, podpísalo pod čínsky program hodvábnej cesty. Existujú oprávnené obavy, že by to mohol byť trójsky kôň pre regionálny rozvoj vedený Čínou, vojenskú expanziu a inštitúcie kontrolované Pekingom.

V Európe teraz čínske spoločnosti vlastnia letiská, námorné prístavy a veterné elektrárne v deviatich krajinách. Vlastnia tiež výrobcu pneumatík Pirelli, švajčiarsku agrochemikckú spoločnosť Syngenta, veľkú časť Daimleru, množstvo kancelárskych veží vo finančných centrách Londýna a 13 profesionálnych futbalových tímov. Všetky, alebo časti prístavov v Rotterdame v Antverpách a Zeebrugge, sú v čínskom vlastníctve.

Štátna spoločnosť China Ocean Shipping Company vlastní hlavný grécky prístav Pireus a má väčšinový podiel v španielskej spoločnosti pre správu prístavov Noatum, ktorá tak kontroluje prístavy Bilbao a Valencia. Obrovský nový kontajnerový terminál v Barcelone vlastní hongkonská spoločnosť.

Aj keď Peking na verejnosti trvá na tom, že akvizície prístavov sú o podpore obchodu, má dlhodobý plán na vytvorenie strategického tlaku vrátane rozšírenia svojej tichej vojenskej prítomnosti.

Tento posun v strategickom prostredí je najpokročilejší v indicko-tichomorskej oblasti, ale dobrý pokrok dosahuje aj v Stredozemnom mori.

„Starostlivo vyberajte miesta, diskrétne nasadzujte, uprednostňujte spoluprácu a pomaly prenikajte,“ takto popisuje túto stratégiu britský odborník na čínske námorníctvo.

Je to úhľadné zhrnutie ambícií komunistickej Číny vládnuť svetu. Môže svoje nájazdy zaobaľovať do jazyka „rovnosti“ a „spolužitia“, ale to, čo skutočne podporuje, je vlastný model pekingského autoritatívneho, štátom riadeného kapitalizmu.

Vo vyjadreniach snívajú o globálnej harmónii prostredníctvom obchodu a kultúrnej výmeny, ale keď prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching použije výraz „komunita zdieľanej budúcnosti“, podtextom je, že nový svetový poriadok Číny, nahradí povojnovú americkú hegemóniu.

Vonkajšiemu svetu hovorí Si a ďalší vodcovia o „spolupráci prospešnej pre všetkých“ a „veľkej rodine harmonického spolunažívania“ a „moste pre mier a spoluprácu medzi východom a západom“, ale v diskusiách doma sa hovorí o dosiahnutí globálnej dominancie, uzatvára Daily Mail.

Ivan Blaho