Očakávajú, že za rok sa im zhodnotia v priemere až o 19 %. “Pritom v súčasnosti sa ročné zhodnotenie podľa typu fondu pohybuje na úrovni do 10 %. Realistickejšie očakávania sú dokonca na úrovni do 5 %. Aj to však pri dlhodobejšom horizonte,” hovorí generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Prvej penzijnej Martin Kaňa.
O nedostatočnej vedomosti z oblasti investovania Slovákov hovoria aj ďalšie čísla plynúce z prieskumu. Až tretina respondentov priznáva, že nerozumie základnému pojmu “investičný horizont”. A z tých, ktorí sú presvedčení, že pojmu rozumejú, ho až polovica nedokázala správne vysvetliť.
Nereálne predstavy majú Slováci aj o dĺžke investovania. Na jeden až dva roky je ochotných investovať 34 % Slovákov, 28 % by sa vzdalo svojich voľných finančných prostriedkov najviac na štyri roky. Iba 29 % z oslovených by zvolilo dlhodobejšiu investíciu. Z toho však iba 6 % by peniaze investovalo na dlhšie ako desať rokov.
Ako však uviedol Kaňa, dlhodobé investície sú výhodné kvôli tomu, že vykrývajú prepady trhov. “Dobrým príkladom je posledná finančná kríza, kedy akciové trhy spadli o desiatky percent. Tí, ktorí nespanikárili a nepredávali, nakoniec zarobili, pretože po tom, ako sa trhy spamätali, rástli rýchlejšie,” vysvetľuje Kaňa.
Prieskum o investovaní uskutočnila agentúra 2muse na základe požiadavky Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky v júni 2019. Zúčastnilo sa ho 600 respondentov.