Namiesto nepredpojatého posudzovania zjavne vykonštruovaných udaní na ľudí, ktorí sa znepáčili bratislavskej kaviarni a slniečkárskej mafii, sa naplno rozbehol valec liberálnej normalizácie, ktorý má za cieľ drasticky obmedziť slobodu slova a zastrašiť ľudí s iným názorom, nekompatibilným s oficiálnou liberálnou propagandou.

Vzhľadom na to, že už aj citácia štúrovských klasikov bola slovenskou justíciou postavená na roveň trestnej činnosti, natíska sa otázka, ako sa pred touto justičnou svojvôľou a ohýbaním práva podľa požiadaviek liberálnych objednávateľov môže brániť obyčajný slovenský občan, ktorý si ctí svoje ústavné práva na slobodu slova a prejavu. Veľmi užitočnými sa v tejto súvislosti javia odporúčania predsedu Zväzu českých právnikov JUDr. Norberta Naxeru, ktorý zosumarizoval niekoľko hlavných zásad, ako sa môžu ľudia brániť pred policajným prenasledovaním za nesúhlas s vládnou politikou, či politikou EÚ a NATO, respektíve pred pokusmi o cenzúru ich názorov a slobody slova.

V prvom rade je vždy lepšie zadovážiť si advokáta a trvať na tom, že bez prítomnosti advokáta nebudeme odpovedať. Pokiaľ si služby právneho zástupcu nemôžeme dovoliť (napríklad z finančných dôvodov), je potrebné držať sa aspoň niekoľkých dôležitých zásad v komunikácii s liberálnymi normalizátormi a ich policajnými tykadlami:

Ak sa nám nejaký hacker vláme do počítača, prípadne do emailu alebo do profilu na facebooku, youtube, twitteri či inej sociálnej sieti, v žiadnom prípade nemá význam presvedčovať policajtov počas výsluchu, že nejde o žiadny prejav nenávisti ani hanobenia, respektíve argumentovať tým, že podobné názory zdieľa väčšina národa.

Policajt síce môže byť vnútorne na našej strane, ale pokiaľ mu nadriadený alebo prokurátor uložia, že nás má obviniť z trestného činu, tak to urobí.

Presvedčil sa o tom aj trojnásobný premiér slovenskej vlády Róbert Fico, o ktorom sa po chodbách špeciálnej prokuratúry otvorene vedú reči v štýle „Fica treba zatvoriť“. Tým skôr musia byť v strehu a dávať si pozor obyčajní ľudia, ktorí na rozdiel od bývalého premiéra ani zďaleka nedisponujú porovnateľnými možnosťami obrany pred perzekúciou justičných orgánov v situácii, kedy sa tieto úplne odtrhli z reťaze a rozpútali hon na disidentov prenasledovaných liberálnymi udavačmi.

Preto na otázku vyšetrovateľa, či ste to písali, je podľa odporúčania JUDr. Norberta Naxeru nutné vždy odpovedať, že ste to nepísali. Na otázku, či viete, kto to písal, je potrebné odpovedať, že neviete. Na policajné argumenty, že to bolo zaslané z Vašej IP adresy, alebo sa to objavilo na vašom facebookovom profile, je nutné odpovedať v tom zmysle, že o tom nič neviete a podľa všetkého sa tam zrejme vlámal nejaký hacker.

Na všetky ďalšie policajné otázky prichádza do úvahy iba jedna odpoveď: nebudem vypovedať. Policajt nemôže nikoho nútiť k výpovedi, naopak, musí vypočúvaného ešte pred policajným výsluchom poučiť o jeho práve nevypovedať. Musí taktiež vypočúvanému predložiť k podpisu poučenie o jeho právach. Bez tohto poučenia by bol výsluch neplatný a nebolo by ho možné použiť na súde ako dôkaz. Odmietnutie výpovede zo strany podozrivého či obvineného nie je potrebné žiadnym spôsobom zdôvodňovať, pričom obvineného nemožno žiadnym spôsobom nútiť k výpovedi alebo k priznaniu.

Je dobré mať na pamäti, že aj policajt sám bude rád ak odmietnete vypovedať (aj keď to na sebe nenechá poznať), nakoľko mu tým ušetríte prácu so spisovaním vyšetrovacieho protokolu a s ďalším vyšetrovaním. Tým pádom bude môcť po nejakom čase celú vec uložiť ad acta a venovať sa užitočnejšej práci a vyšetrovaniu skutočnej trestnej činnosti. V drvivej väčšine  prípadov tak bude už po tomto prvom vypočúvaní trestné konanie zastavené, keďže sa nepodarilo zistiť, kto je „páchateľom“.

Pokiaľ by polícia predsa len predvolal na výsluch ďalších svedkov, aj v ich prípade platí univerzálna zásada: nevypovedať. Na rozdiel od podozrivého síce svedkovia musia uviesť dôvod odmietnutia výpovede, ten je však jednoduchý. Buď je to príbuzenský vzťah v priamom pokolení, alebo argument, že svojou výpoveďou by vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania seba či svojich príbuzných. Samozrejme aj svedkov musí policajný vyšetrovateľ poučiť o ich práve nevypovedať.

Svedkovia samozrejme nesmú klamať, avšak od svedkov sa očakáva, že budú vypovedať len o tom, čo videli alebo počuli a čo si pamätajú. Ak svedok vyhlási, že si na danú vec nespomína, nikto mu nemôže dokázať, že to nie je pravda, a to ani v prípade, ak by sa inkriminovaná udalosť stala krátko predtým. Je bežné, že nie všetci ľudia majú rovnako dobrú pamäť, pričom v inkriminovanom čase mohli byť navyše pod vplyvom alkoholu a z toho vyplývajúceho blackoutu (okno). Ak teda svedok nechce priťažiť svojmu známemu, obvinenému za protištátne reči alebo nejaké statusy na internete, nemal by vyšetrovateľa presviedčať, že to nie je pravda, ale radšej trvať na tom, že pri tom nebol, o ničom podobnom nič nevie a ani si na nič podobné nespomína. Policajný vyšetrovateľ sa tak ocitne v dôkazovej tiesni a bude nútený celú vec odložiť.

Pokiaľ sú disidentské statusy či diskusné príspevky registrované na zaoceánskych serveroch, slovenská polícia iba sotva dokáže vydolovať od amerických úradov IP adresu počítača, cez ktorý sa autor prihlásil. Ak by sa jej to teoreticky aj podarilo, išlo by iba o neoficiálnu odpoveď, nepoužiteľnú pred súdom.

Ak by prevádzkovatelia domácich serverov polícii potvrdili IP adresu fiktívneho autora, opäť vzniká problém s tým, že ani IP adresa nedokazuje, kto v danej chvíli sedel pri počítači. Tým skôr, že v dnešnom čase sa do počítača, notebooku, chytrého telefónu či do emailu alebo profilu na sociálnej siete môže kedykoľvek vlámať nejaký hacker. Je však povinnosťou polície a súdu dokázať obvinenému, že je vinný, nie aby on dokazoval svoju nevinu. Nepreukázaná vina je nevina.

Obvinený nemusí dokazovať, že sa mu do počítača, emailu či profilu niekto vlámal. Naopak orgány činné v trestnom konaní musia dokázať, že sa tam nikto nevlámal, čo je veľmi ťažké ak nie nemožné. Nikdy preto nemožno akceptovať eventuálne tvrdenie vyšetrovateľa, že je dokázané, že ste niečo napísali, pretože to bolo odoslané z vašej IP adresy. Podobné tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom.

Trestné predpisy poskytujú občanom pomerne značné možnosti ako sa brániť pred politicky motivovaným prenasledovaním. Podmienkou je nebáť sa, nepodľahnúť zastrašovaniu a na báze poznania týchto predpisov odmietnuť akékoľvek priznanie. Priznanie síce môže byť poľahčujúcou okolnosťou, ale vlečie so sebou aj istotu trestu.

Pokiaľ sa však podozrivý z politických deliktov spáchaných na internete neprizná, s vysokou pravdepodobnosťou bude oslobodený. Proti obmedzovaniu politických slobôd a slobody prejavu je nutné bojovať v prvom rade politickými prostriedkami. Ak sa politickými prostriedkami podarí zastaviť súčasný trend liberálneho besnenia a prenasledovania ľudí s iným názorom, potom samozrejme nebude vôbec potrebné riešiť otázky, ako sa chovať pri policajnom výsluchu, konštatuje JUDr. Norbert Naxera.

Gabriel Gačko