Nemecký regionálny šéf: Po vojne by sa mal používať ruský plyn

Bratislava 3. novembra 2022 (HSP/Euractiv/Foto:Twitter)

Nemecko by malo po skončení rusko-ukrajinského konfliktu využívať ruský plyn a udržať jadrové elektrárne v prevádzke dlhšie, povedal saský premiér Michael Kretschmer počas utorkovej návštevy ministra pre ochranu klímy Roberta Habecka v regióne, informuje EURACTIV

Na spoločnej tlačovej konferencii po ich stretnutí konzervatívny Kretschmer vyzval, aby sa jadrové elektrárne udržali v prevádzke aj po termíne ukončenia, ktorý spolková vláda predpokladá na jar 2023.

Politik Kresťanskodemokratickej únie (CDU) dodal, že Nemecko by sa v záujme zabezpečenia svojich dodávok energie malo “obrátiť na Rusko, keď sa táto vojna skončí”, a vyzval na snahu o ukončenie vojny “diplomatickou cestou”.

Hľadať cestu bez ruského plynu by bolo “historicky ignorantské a geopoliticky nesprávne”, dodal Kretschmer, ktorý je zároveň jedným zo štyroch podpredsedov CDU.

Habeck sa medzitým ohradil zdôraznením, že “je to Rusko Vladimíra Putina, ktoré zastavilo dodávky plynu”.

Zdôraznil tiež význam úzkej spolupráce medzi spolkovou a regionálnymi vládami v súvislosti s energetickou krízou.

Sasko je desiatym regiónom, ktorý Habeck navštívil od svojho nástupu do funkcie v snahe získať tzv. spolkové krajiny, ktoré majú dôležité kompetencie v nemeckom federálnom systéme, pre svoje plány na dodávky energie šetrnejšie ku klíme.

Nájsť spoločnú reč medzi zeleným spolkovým ministrom, ktorý je známy svojím jasným postojom voči Rusku a ako zástanca obnoviteľných zdrojov energie, a konzervatívnym regionálnym šéfom, ktorý sa od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu opakovane dostal na titulné strany novín svojimi proruskými vyhláseniami, bol boj.

Po energetickej kríze spôsobenej rusko-ukrajinským konfliktom sa Nemecko dostalo do centra pozornosti kritiky ostatných členských štátov.

Najmä viacerí európski analytici a politici poukazovali na strategické rozhodnutie Nemecka vo veľkej miere sa spoliehať na ruskú energiu pre svoj hospodársky a priemyselný rast.

Rusko predstavovalo v roku 2021 55 % dovozu plynu do Nemecka, ktorý sa do júna 2022 znížil na 26 %, pričom vláda sa rozhodla nahradiť celý ruský dovoz do polovice roka 2024.

V súčasnosti Nemecko nedostáva z Ruska žiadny plyn, vysvetlil Habeck.

Projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý by zdvojnásobil tok ruského plynu priamo do Nemecka, vyvolal pred vojnou napätie v Európe a nespokojnosť vo Washingtone.

Plynovod, ktorý sa považoval za geopolitickú zmenu dodávok energie do Nemecka, bol technicky pripravený v septembri 2021 a potreboval už len konečné osvedčenie nemeckých orgánov a orgánov EÚ.

K tomu však nikdy nedošlo, pretože sa začal konflikt na Ukrajine.

Obamova aj Trumpova administratíva plynovod odmietli, ale situácia sa zmenila v júli 2021, keď sa prezident USA Joe Biden rozhodol upustiť od sankcií voči účastníkom projektu plynovodu.

“Poškodenie amerických národných záujmov bude hlboké,” komentoval to vplyvný časopis Foreign Policy.

Viacerí nemeckí politici odvtedy vydali verejné vyhlásenia týkajúce sa projektu Nord Stream 2 a vo všeobecnosti závislosti Nemecka od ruskej energie.

“Mýlil som sa […] Mýlili sme sa všetci,” povedal nedávno bývalý nemecký minister financií za konzervatívnu stranu (CDU) Wolfgang Schäuble.

Frank-Walter Steinmeier, nemecký prezident a hlasný zástanca Nord Stream 2, to tiež oľutoval a povedal, že jeho “priklonenie sa k Nord Stream 2 bolo jednoznačne chybou”.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá je do veľkej miery zodpovedná za zelenú kontroverznému plynovodu, naďalej obhajuje svoju politiku voči Rusku a koncom septembra vyhlásila, že Európa potrebuje bezpečnostnú architektúru, ktorá “zahŕňa Rusko”.

Nahradenie ruského plynu spôsobilo v Bruseli bolesti hlavy, keďže neexistujú rýchle a účinné riešenia, čo viedlo k tomu, že sa hľadá skvapalnený zemný plyn (LNG) v USA.

Podľa Coreyho Grindala, výkonného viceprezidenta zodpovedného za celosvetové obchodovanie v spoločnosti Cheniere, ktorá je popredným vývozcom LNG v USA, dodali USA v tomto roku do Európy “necelých 40 miliárd kubických metrov” plynu, čo je “takmer polovica” z 80 miliárd kubických metrov, ktoré sa očakávajú z Ruska za celý rok.

V exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV uviedol, že jeho spoločnosť je “ochotná vybudovať dodatočné zariadenia” na uspokojenie dopytu EÚ, ale dodatočná kapacita nebude uvedená do prevádzky skôr ako “v druhej polovici tohto desaťročia”.