Košice 18. februára (HSP/Foto:TASR)

Benedikt XVI., ďakujeme!

Keď som sa minulý týždeň spolu s košickými bohoslovcami zúčastnil vo Vatikáne na audiencii, na ktorej nás Sv. Otec Benedikt XVI. osobitne pozdravil v slovenčine, nebolo by mi ani vo sne napadlo, že o pár dní sa na konzistóriu v latinčine zriekne svojho úradu. Jasným hlasom, sediac na tróne, vyslovil „vzdávam sa služby rímskeho biskupa“. Presne tak, ako to vyžaduje kánonické právo: „V prípade, že sa Rímsky veľkňaz zriekne svojej úlohy, k platnosti sa vyžaduje, aby zrieknutie sa bolo slobodne vykonané a náležite prejavené, a nevyžaduje sa, aby ho niekto prijal.“ (Kán. 332 § 2. CIC 1983)

Je to nečakaná správa, ktorá prekvapila, priamo šokovala všetkých. Sú to slová, ktoré nikdy takýmto spôsobom neboli vyslovené za vatikánskymi múrmi. Slová, ktoré nás nachádzajú nepripravených a neveriacky počúvajúcich. Je to prirodzené.

Pápež Benedikt XVI. bol zvolený 19. apríla 2005 ako 7. nemecký pápež v jednom z najrýchlejších konkláv v dejinách Cirkvi. Pri druhom hlasovaní, v štyroch skrutíniách.

Pri svojom prvom prejave počas požehnania Urbi et Orbi si spomenul aj na svojho predchodcu: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. páni kardináli zvolili mňa, jednoduchého a skromného robotníka vo vinici Pánovej. Utešuje ma skutočnosť, že Pán vie pracovať a konať aj s nedostatočnými nástrojmi a týmto sa zverujem do vašich modlitieb.“

„Ja, slabý služobník Boží mám prevziať túto úlohu, ktorá reálne presahuje každú ľudskú schopnosť“, týmito slovami zasa Benedikt XVI. začína svoj pontifikát pri inauguračnej sv. omši 24. apríla 2005 a pokračuje: „…môj skutočný program vládnutia, nie je konať moju vôľu, sledovať moje idey, ale nastaviť sa na počúvanie, spolu s celou Cirkvou, slova a vôle Pána a nechať sa ním viesť.“

7. mája 2005 v Lateránskej bazilike, počas zasadnutia na katedru biskupa Ríma, Benedikt XVI. sa opäť vracia k obrazu slabého sluhu Božieho: „Ten, kto je nositeľom Petrovej služby, musí mať vedomie svojej krehkosti a slabosti – tak ako sú krehké a slabé jeho vlastné sily – bez prestania vyžadujúci očisťovanie a obrátenie“.   

Jeho temer 8-ročný pontifikát bol napriek jeho vysokému veku naplnený intenzívnou prácou. Navštívil 21 krajín na všetkých kontinentoch a uskutočnil 30 apoštolských ciest v Taliansku. Okrem iného promulgoval 3 encykliky (Deus caritas est, Spe salvi a Caritas in veritate) a publikoval 3 osobné knihy o postave Ježiša Krista. Svoje brilantné teologické myslenie dokázal podávať pútavým a jednoduchým spôsobom. Často musel riešiť problémy ktoré nespôsobil a ospravedlňovať sa za poklesky synov a dcér Cirkvi za ktoré nebol osobne vinný.

V roku 2010 poskytol rozhovor spisovateľovi Petrovi Seewaldovi ako podklad na napísanie knihy Svetlo sveta. V tomto rozhovore Sv. Otec uviedol: “Keď pápež dospeje do jasného poznania, že nie je viac v stave fyzicky, psychicky a mentálne vykonávať úrad, ktorý mu bol zverený, tak potom má právo, a v niektorých okolnostiach aj povinnosť, odstúpiť“.

Je zaujímavé, že v tom istom roku 4. júla 2010 Benedikt XVI. uskutočnil svoju púť k hrobu pápeža Celestína V. v Sulmone. Tento pápež, ktorý bol terčom rôznych majetkových a politických intríg sa 13. decembra 1294 zriekol úradu pápeža. Celestín V. bol vyhlásený za svätého a do dejín sa zapísal ako muž mimoriadnej viery, duchovnej sily a príklad pokory.

Pápež Benedikt XVI. sa zrieka svojej služby. Zdá sa, hovoria vatikánski pozorovatelia, že pápež de facto rozhodol o tomto svojom kroku už pred niekoľkými mesiacmi. Bolo to po jeho apoštolskej ceste do Mexika a na Kubu v marci 2012 (pri tejto ceste nenavštívil zo zdravotných dôvodov ani hlavné mesto Mexico City, ktoré je vo výške 2300 m n. m.). To, že Sv. Otec v minulosti utrpel mŕtvicu a mal r. 2009 zlomenú ruku, sme už vedeli. To, že má na srdci defibrilátor, ktorý mu na jeseň upravovali, sa mnohí dozvedeli iba dnes.  

Ako sám vo svojom vyhlásení 11. februára 2013 uviedol, opakovane vo svojom svedomí otázku rezignácie predkladal Bohu (conscientia mea iterum atque iterum coram Deo explorata). Pápež s jasnosťou jemu vlastnou prehlásil, že: „ … jeho sily z dôvodu vysokého veku už nie sú dostatočné na to, aby patričným spôsobom vykonával službu, ktorá je zverená tomu, kto je zvolený k vedeniu loďky Sv. Petra a k ohlasovaniu Evanjelia“. To, a iba to, je dôvod, pre ktorý 85-ročný Rímsky veľkňaz „vedomý si vážnosti tohto rozhodnutia v plnej slobode (bene conscius ponderis huius actus plena libertate) sa zrieka služby biskupa Ríma, ktorá mu bola zverená.“ Služby, ktorú žiadnym spôsobom nevyhľadával a ktorú mu pred 8-mi rokmi zveril Boh. Svoju službu zároveň ukončil prosbou o odpustenie za svoje chyby.

Keď súčasný americký prezident skončí svoj 8-ročný mandát bude mať 55 rokov. Benedikt XVI. mal 78 rokov, keď svoj 8-ročný pontifikát iba začínal. Benedikt XVI. bol zvolený ako najstarší pápež za posledných 275 rokov (pred ním Klement XII. v r. 1730 zvolený ako 78-ročný). Priemerný vek zvoleného pápeža v 20. storočí bol 65 rokov.

Je nemožné nevrátiť sa o 8 rokov späť, s rovnakým pohnutím a podobnými emóciami k ďalšiemu veľkému príkladu viery.

Ťažký krok, fyzická nemohúcnosť a zlomený hlas Jána Pavla II.

Včera ako dnes, Ján Pavol II. a Benedikt XVI. sú „pohoršenie“ a „znamenie“. Sme postavení pred udalosť, ktorá sa dotýka každého z nás a poznačuje naše životy raz a navždy. Toto je ten oheň, ktorý má vyčistiť našu vieru a prichystať nás na prijímanie ešte väčších darov Božej milosti.

Áno, mohli sme očakávať, že sa opäť na Petrovom stolci zopakuje veľké svedectvo jeho predchodcu s bolestnými obrazmi umierajúceho pápeža, ktorý je už v posledných mesiacoch svojho života temer úplne odkázaný na iných a na mnohé veci svojej služby už nemá žiaden dosah. Benedikt XVI. však vo svojich rozhodnutiach nie je závislý na nikom inom. Iným fascinujúcim gestom lásky a pokory ukazuje, že nie je závislý na žiadnom titule ani funkcii, ak  vedený Duchom Svätým si je istý, že to iný dokáže lepšie. Ukazuje, že staroba sa dá prežiť aj v ústraní – v modlitbách a rozjímaní.

Protirečiace? Nie! Sú to navzájom dopĺňajúce sa svedectvá človečenstva a pokory, ktoré ich nasledovníkom na Petrovom stolci dajú ešte väčšiu slobodu riadiť a viesť Kristovu Cirkev vo svojich rozhodnutiach.

Áno, kresťan Jozef Ratzinger, ešte počas svojho života vyzretým rozhodnutím vracia Petrovu službu Cirkvi, pretože citlivý vanutiu Ducha Svätého a riadiac sa hlasom Krista chce, aby táto služba bola zverená niekomu kto bude vhodnejší a bude mať ešte väčšiu silu, ktorá je na hlásanie Evanjelia a vedenie Cirkvi potrebná.

Stáli sme pred bolesťou a zomieraním jedného pápeža a mali pochopiť lekciu. Teraz je tu svedectvo iného, ktorý nám bezbranným a odzbrojujúcim spôsobom pripomína, že nám nič nepatrí a jasne nám ukazuje naše ľudské limity. Akoby sme o niečo vzácne prišli, a zároveň niečo cenné na výmenu dostávame!

Akoby sme vďaka Benediktovi XVI. v tento chladný február mali pochopiť, že nám nič nepatrí navždy, ale ak patríme Kristovi, potom všetko dostávame. Gesto Benedikta XVI. je historická lekcia pre ľudstvo. Je to výborná správa aj pre naše milované Slovensko uplynulých mesiacov, od laikov cez rehoľníkov, kňazov až po biskupov! Totálna láska pre Cirkev a zároveň totálny odstup od seba samého, to nás učí Sv. Otec. Málokedy sme my všetci katolíci postavení takto nahí zoči-voči viere, ktorú vyznávame každú nedeľu.

Odstúpenie Sv. Otca vnímam ako prejav jeho hlbokej a skutočnej lásky k Cirkvi, pre ktorú chce len to najlepšie a aby bola ešte silnejšia a ešte schopnejšia reagovať na nové výzvy.

Mal povesť, že je skostnatený a konzervatívny (každý pápež musí chrániť Tradíciu). Svojim rozhodnutím, ktoré si nikto z jeho predchodcov v posledných storočiach nedovolil, ukázal, že je neobyčajne progresívny, mimoriadne odvážny, priam revolučný a hlavne, že je – slobodný!

Starnúci a slabnúci pápež ukazuje ohromnú vnútornú slobodu a silu, keď s fascinujúco odzbrojujúcou pokorou prenecháva riadenie Petrovej loďky niekomu kto by podľa neho mal byť silnejší! Takto koná svätec, ktorého rozhodnutia sú závislé na Bohu a na vlastnom svedomí, lebo tak nemusí byť závislý na nikom inom!

86-ročný pápež je unavený, žiada o pomoc silnejšieho Sluhu sluhov Božích. Cirkev tak bude ešte silnejšia!

Tento príbeh je však oveľa-oveľa hlbší. Je v prvom rade o Kristovi, ktorého Benedikt XVI. bol iba 265. zástupcom. Je o Kristovi, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky. Je o Kristovi, o ktorom je pod vatikánskym obeliskom rovno pred oknom pápeža napísané Kristus vincit, Kristus regnat, Kristus imperat.

Stále platí: „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok“ (Izaiáš 55, 9).

Kristus dal z lásky za nás svoj život a svoju Cirkev miluje do krajnosti! Ostávam plný úžasu v očakávaní, aké dary má pre nás opäť prichystané.

Dnes, v popolcovú stredu roku 2013 keď Sv. Otec slúžil poslednú verejnú Sv. Omšu sme všetci spolu s ním počuli slová Sv. Pavla: „Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol. Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“(2 Kor 6, 1-2)

Prosím Krista, nech rozhýbe naše ťarbavé srdcia a v tomto roku viery vleje do nových mechov našich duší nové víno! Viem, že „verný je Ten, ktorý nás povoláva a On to aj urobí“, pretože Kristus to s nami myslí vážne! „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.“ (Lk 12, 32)

Drahý a milovaný Sv. Otec Benedikt XVI., zástupca Krista na zemi, ďakujeme!

 Ad multos annos emeritný biskup Večného Mesta!

Juraj Jurica