Môj profil 
Predplatné
Austrálske vyhlásenie, ktoré bolo publikované dva dni po útoku americkej stíhačky na Su-22 sýrskeho letectva, a tiež neplánovaná zmena dislokácie lietadiel koalície, hovorí o zmätku a poplachu v koalícii USA. Pravdepodobne nie všetci americkí spojenci sú pripravení zdieľať sýrske nadšenie ministra obrany USA Jamesa Mattisa, keď sa nachádzajú na muške ruského letectva a riskovať život za uspokojovanie záujmov Washingtonu.
V koalícii včera hovorili o potrebe ochrany svojich síl systémami protivzdušnej obrany (ktoré sú v boji s teroristami IS úplne k ničomu). Toto znepokojenie len dáva istotu, že: pod krytím údajného boja s terorizmom zahraničné vojská v Sýrii bojujú nevyhlásenú vojnu so zákonnou vládou krajiny a sýrskymi spojencami.
Hra bez pravidiel
Po pozastavení platnosti memoranda o vzájomných činnostiach ruského letectva a amerického letectva sme sa znovu ocitli na hrane priameho konfliktu. Pomerne malé územie Sýrie (185 tisíc kilometrov štvorcových) je mimoriadne preplnené ozbrojenými formáciami, na nebi sú bojové lietadlá desiatok krajín. Je očividné, že dobrovoľné zjednodušenie (podľa vzoru Austrálie) tejto situácie by bolo zmysluplné a včasné. Inak zmenšenie zóny bojových činností nevyhnutne povedie ku stretom spojencov Sýrie a koalície USA.
Lety koalície nad Sýriou (na východ a na západ od Eufratu) sú absolútne nelegitímne, pričom Američania zaútočili na stíhačku Su-22 počas útokov sýrskeho letca na pozície IS. Zasahovanie Pentagonu do bojových činností proti sýrskej armáde sa stáva systematickým a neprípustným. Je očividné, že v poslednom prípade sa Washington pokúšal pomôcť svojim žoldnierom ovládnuť Rakku (a poškodiť postup vládnych vojsk Sýrie smerujúcich k oslobodeniu Dajr az Zaur).
Na podobné incidenty existuje legitímna medicína – protivzdušný systém S-300. Keď americkí piloti počujú hlasný signál o zamerení ich lietadla týmto systémom protivzdušnej obrany, dobre si premyslia, či to stojí za to na niekoho v Sýrii útočiť. Pretože akonáhle zaútočí na lietadlo, vystrelí po ňom ťažké protivzdušné rakety (a jediný spôsob, ako to prežiť, je katapultáž a následné zajatie).
V Pentagone dávno skúmajú možnosti ruského letectva, ale stále nedoceňujú vojenský potenciál Ruska. Z toho vyplývajú chybné rozhodnutia. Americká logika nie je správna: myslí si, že Moskva si nedovolí zareagovať na letecký útok USA na Sýriu, pretože sily si nie sú vyrovnané. Avšak väčšina sýrskeho územia je oslobodená od teroristov hlavne vďaka úsiliu ruského letectva. A je to práve Moskva, kto stabilne realizuje scenár prechodu k politickému riešeniu konfliktu: 10. júla sa v Astane odohrá ďalšie kolo mierových rokovaní. Na tomto pozadí americké prekračovanie všetkých “pravidiel hry” vyzerá ako úplne neprijateľné.
Zložitý priestor
Sýrske lietadlo Su-22, ktoré bolo z ruského pohľadu spojenecké, bolo prvým lietadlom zostreleným americkým letectvom od doby kampane v Kosove v roku 1999. Ako vysvetliť úmyselný pohyb Američanov smerom k priamej konfrontácii pri očividnom progrese vnútropolitickej deeskalácie?
Vplyvné britskej noviny The Guardian sa zmieňujú, že nebezpečenstvo bojového stretu medzi USA a Ruskom v Sýrii vzrástlo po rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa o značnom rozšírení samostatnosti a plnej moci Pentagónu na Blízkom východe. Je už jasné, k čomu môže viesť táto “sloboda”. The Guardian uzatvára: “Stíhačky USA v Sýrii sú pre Rusko potenciálnym cieľom.”
Dokáže Trump včas zastaviť svojho rozzúreného psa, Mattisa? S ohľadom na zložité vzájomné vzťahy amerického prezidenta s kongresom a výzvednými službami existujú varianty. Najmúdrejší spojenci USA už hľadajú formulácie pre politicky korektné vystúpenie zo sýrskej kampane, veď bombardovať prakticky bezbranných Sýrčanov a čeliť v modernom boji vzdušným silám Ruska – to nie je jedno a to isté.
.JPG)
