Ďalším „fenoménom“ histórie je to, že rôzni režimy, politici a odborníci ju často prepisujú a prekrúcajú tak, ako sa to hodí tomu alebo inému názorovému prúdu, politikom, režimu, vládnej garnitúre.

Podobných prekrúcaní a prepisovaní života a činnosti rôznych historických osobností bolo neúrekom. Jednou z takých najčastejšie a najradikálnejšie „prepisovaných“ osôb je Josif Stalin. Sú však historici, odborníci, ktorí sa snažia uviesť všetko na správnu mieru a poskytnúť čo najobjektívnejší pohľad na osud toho alebo iného človeka.

Kniha podobného odborníka, ktorý sa dlhé roky zaoberal životom a činnosťou Josifa Stalina, v týchto dňoch uviedla svetlo sveta na Slovensku. Je to kniha „Génius Stalin. Titan 20. Storočia“ od známeho ruského autora Michaila Ošlakova, ktorý dobre pozná podstatu veci: napísal 12 kníh o Stalinovi. Vynasnažil sa objaviť najväčšie tajomstvá „stalinského obdobia“ prostredníctvom poznania dobových dokumentov. Je to cesta, ako pochopiť dejinné udalosti tej éry. Autor knihy Michail Ošlakov niekoľko rokov z odborných dôvodov pri príprave knihy podrobne preštudoval archívne dokumenty spomínaného obdobia.

Spomínajúc na tie roky, vždy si treba mať na pamäti, akým bolo obdobie „Éry Stalina“, obdobie plné kontrastov a to aj z hľadiska posudzovania mnohých historikov. V súčasnosti je na slovenskom knižnom trhu niekoľko kníh a publikácii o Stalinovi a dobe, v ktorej vládol. Čitateľ, ktorý sa zaujíma o dotvorenie si vlastného názoru o dejinnej epoche Ruska počas pôsobenia Stalina, si určite v tejto knihe nájde informácie, ktoré mu buď potvrdia jeho doterajšie poznanie alebo ho vyvrátia. Je na samotnom posúdení čitateľa, či z overených historických fondov a dokumentov si doplní svoje znalosti a názor na kontroverznú osobu Stalina a obdobie jeho vlády v Sovietskom zväze.

Túto knihu v slovenčine pripravilo nitrianske vydavateľstvo Nitrava s.r.o. /všetky informácie o vydavateľstve a jeho produkcii si nájdete na stránke: www.nitrava.com/. Úlohou prekladu tejto knihy nebola propagácia daného obdobia, ale snaha priniesť ďalšie poznatky možno z iného pohľadu, ako doteraz čitateľ mal, aby si čitateľ utvrdil, resp. znegoval vlastné doterajšie poznanie. Z rozprávania samotného autora je známe, že kniha bude preložená i do iných jazykov, pričom Michail Ošlakov neobhajuje spomínanú osobu Stalina, ale prináša mnohé dobové fakty, dokumenty a agendu, ktorú získal zhromažďovaním z historických fondov, archívov a zachovaných písomností. Jednoducho snažil sa predstaviť pravdivý obraz, toho obdobia – čo to bolo a prečo to bolo.

Krátky životopis Stalina. Josif Vissarionovič Stalin (rus. Иосиф Виссарионович Сталин, vlastným menom Josif Džugašvili; nar. 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878 (iná verzia –  21. (9.) december 1879) v meste Gori, Gruzínsko – zom. 5.  marec 1953, Kuncevo pri Moskve. Sovietsky stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu (podľa iných zdrojov, bol Mengrel, ako aj Lavrentij Berija, – je to menšinová kaukazská národnosť), generalissimus Sovietskeho zväzu. Po Októbrovej revolúcii 1917 ľudový komisár pre národnosti (do roku 1923) a robotnícko-roľníckej inšpekcie (1922). V čase občianskej vojny člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; 1922 zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany. Rozbehol kolektivizáciu v poľnohospodárstve a masívnu industrializáciu, čím výrazne zmenil tradičné poľnohospodárske zameranie krajiny. Od mája 1941 predseda Rady ľudových komisárov ZSSR, počas 2. svetovej vojny na čele Štátneho výboru obrany a vrchný veliteľ armády.

Ako hlava sovietskej vlády účastník zasadaní najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície. Po víťazstve vo vojne upevnil autoritu ZSSR v medzinárodnej politike a z krajín oslobodených Červenou armádou vybudoval socialistický blok. Ku koncu jeho vlády sa ZSSR stal superveľmocou.

O čom je kniha Michaila Ošlakova? Samotný autor to vysvetľuje nasledovne: „Veľké a tragické udalosti, ktoré sa v Sovietskom zväze odohrali v tridsiatych rokoch minulého storočia, aj dnes priťahujú zvýšený záujem verejnosti a v priebehu dlhého obdobia zostali predmetom osobitnej pozornosti nielen Rusov, ale aj politických oponentov našej krajiny. Čo je dôvodom?“

Vysvetľuje, ako samotný Stalin hodnotil tú epochu a svoju činnosť, a predvídal, ako ho môžu hodnotiť potomkovia. Pripomína, kedy to prezradil. V roku 1939 v Kremli sa uskutočnila zaujímavá debata medzi Josifom Vissarionovičom Stalinom a veľvyslankyňou Sovietskeho zväzu vo Švédsku Alexandrou Michajlovnou Kollontajovou. Dnes sú slová, ktoré povedal Stalin Kollontajovej, všeobecne známe. Prezentujeme úryvok z knihy, svojráznu „zápisnicu“: čo povedal Stalin počas vyše spomínanej debaty s Kollontajovou. Naši čitatelia a budúci čitatelia knihy si sami môžu posúdiť, v čom sa Stalin mýlil, a v čom mal pravdu:

„Mnohé záležitosti našej strany a ľudí budú vyvrátené a opľuvané, predovšetkým v zahraničí a aj v našej krajine. Sionizmus, ktorý si želá svetovú nadvládu, sa nám kruto pomstí za naše úspechy a výdobytky. Stále vidí Rusko ako barbarskú krajinu a ako surovinový dodatok. A moje meno bude tiež očiernené, ohovárané. Budú mi pripisovať veľa zverstiev.

Nepriatelia vynaložia maximálne úsilie, aby zničili náš Zväz, aby Rusko nikdy nemohlo opäť stúpať. Sila ZSSR spočíva v priateľstve národov. Sústredenie boja bude zamerané predovšetkým na prelomenie tohto priateľstva a na oddelenie hraničných regiónov od Ruska. Tu musím priznať, že sme ešte neurobili všetko. Existuje ešte veľká oblasť práce.

S osobitnou silou zdvihne hlavu nacionalizmus. Na chvíľu potlačí internacionalizmus a vlastenectvo, ale len na chvíľu. V rámci národov vzniknú národnostné skupiny, ale aj konflikty. Objaví sa veľa vodcov – trpaslíkov, niktošov, zradcov vnútri vlastných národov.

Vo všeobecnosti budúci vývoj bude napredovať zložitejšími a dokonca zúrivejšími spôsobmi, zákruty budú extrémne strmé. Pôjde o to, že sa obzvlášť vzbúri Východ. Vzniknú ostré rozpory so Západom.

Napriek tomu, bez ohľadu na to, ako sa udalosti odohrávajú, uplynie čas a pohľady nových generácií sa obrátia k skutkom a víťazstvám našej Vlasti. Rok po roku budú prichádzať nové pokolenia. Opäť zdvihnú zástavu svojich otcov a starých otcov a budú nás uctievať ako sa patrí. Budú budovať svoju budúcnosť na našej minulosti.

To všetko padne na plecia ruského ľudu. Pretože ruský národ je vynikajúci národ! Ruský ľud je dobrý ľud! Ruský ľud má spomedzi všetkých národov najväčšiu trpezlivosť! Má jasnú myseľ. Bol zrodený, aby pomáhal iným národom! Ruský ľud má veľkú odvahu, najmä v ťažkých časoch, v nebezpečných dobách. Je iniciatívny. Má silný charakter. Je to rojčivý ľud. Má svoj cieľ. Preto to má ťažšie ako ostatné národy. Môžete sa na neho spoľahnúť v prípade akejkoľvek pohromy. Ruský ľud je neodolateľný, nevyčerpateľný…“

Autor na základe týchto Stalinových slov vysvetľuje, prečo sa rozhodol posvietiť na to, čo sa vlastne stalo pred takmer 100 rokmi: „Zdá sa, že v týchto prorockých výrokoch je aj odpoveď – boj za slobodu a nezávislosť našej krajiny, jeho bohatstvo a prosperitu ešte nie je ukončený. Pokračuje a my, aby sme boli v tomto zápase silnejší, znova a znova sa vraciame k časom našich víťazstiev. Pravdepodobne preto politickí protivníci a rivali Ruska robia všetko preto, aby znevažovali našu minulosť a zbavili nás viery v naše sily.

Vychádzajúc z toho, nestačí samozrejme písať o „stalinských represiách“ len preto, aby sme Stalina a jeho spolupracovníkov ospravedlnili, aby sme sa pokúsili za každú cenu po rokoch objaviť nejaké logické základy pre jeho politiku. Úprimne povedané, myslím si, že nepotrebuje žiadnu obhajobu ani patronát žiadneho z nás – súčasných Rusov. Všetky naše úvahy o jeho epoche, jej najťažších momentoch, sú vlastne vedené starostlivosťou o našu súčasnú vlasť, záujmom o jej osud a o to, v akom stave zanecháme Rusko našim deťom a vnúčatám. Práve preto potrebujeme primeranú výpoveď o našich dejinách a možno najmä o politických procesoch, ktoré sa uskutočnili v Sovietskom zväze v 30. rokoch minulého storočia…“ Takto Michail Ošlakov vysvetľuje, prečo napísal túto knihu: jednoducho chcel povedať pravdu o tom mimoriadne komplikovanom období a o veľmi kontroverznej osobnosti ruskej a svetovej histórie – Josifovi Stalinovi.

Autor sa snažil predstaviť pravdivý obraz sovietskeho vodcu. Nesnaží sa ho obhajovať, ale vyvracia mnohé mýty a legendy, ktoré kolujú o Stalinovi. Tvrdí, že chcel iba prezentovať pravdu o Stalinovi – nie lepšie, nie horšie, ale tak, ako to bolo v skutočnosti.

Eugen Rusnák