Záškrt je akútne bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje tonzily, hrtan a hltan s tvorbou typických pablán s častými kardiálnymi a neurologickými komplikáciami. Najzávažnejšou formou je postihnutie hrtanu, ktoré sa môže skončiť udusením. Špecifická prevencia očkovaním sa realizuje spolu s očkovaním proti tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde typu B a detskou obrnou. Od roku 2009 je zavedené i povinné preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu.
Tetanus je akútne infekčné ochorenie nervového systému, pre ktoré je typické tŕpnutie šije, tonicko – klonické kŕče žuvacieho, šijového a neskôr aj dýchacieho svalstva. Postihnutie dýchacieho svalstva je príčinou vysokej úmrtnosti. Tetanus je závažnou komplikáciou rôznych poranení, popálenín, kontaminovaných pôdou a prachom.
Čierny kašeľ je akútne respiračné ochorenie, postihuje sliznice dýchacieho traktu. Častými komplikáciami sú bronchopneumónie, otitídy, zriedkavo encefalitídy. Žltačka typu B sa zase prejavuje únavou, nechutenstvom, napínaním na zvracanie, zvýšenou teplotou či žltým sfarbením očných bielok a kože. Chronická infekcia môže u časti postihnutých viesť k ťažkému poškodeniu pečene s možnosťou vzniku cirhózy alebo karcinómu.
Hemofilové infekcie sú závažné infekcie, ktoré spôsobujú predovšetkým zápal mozgových blán, zápal hrtanovej príklopky, bronchopneumónie, zápal pľúc, zápal kĺbov a kostí, sepsy. Rizikovou skupinou sú najmä deti do päť rokov života. Ťažké formy infekcie môžu trvalo poškodiť sluch či mozog.
Detská obrna (poliomyelitída) je závažné, často zmrzačujúce alebo smrtiace ochorenie. Väčšina infikovaných osôb prekoná infekciu bez príznakov, alebo sa nákaza prejaví ako chrípke podobné ochorenie. Keď však vírus napadne a zničí bunky centrálneho nervového systému, vzniká zápal mozgových blán a asi u jedného percenta infikovaných paralytická forma ochorenia. Pri nej vznikajú obrny najmä svalov končatín, ktoré sú nevyliečiteľné a trvalé. Vedú k deformitám končatín a často k pripútaniu postihnutých na invalidný vozík. Život ohrozujúce je postihnutie mozgového kmeňa, keď môže nastať smrť v dôsledku zlyhania životne dôležitých centier.
Pneumokokové ochorenia sa prejavujú celým radom klinických príznakov v závislosti od miesta infekcie. Ohrozujú najmä deti do päť rokov a starších dospelých. Medzi invazívne pneumokokové ochorenia patria zápal mozgových blán, sepsa a bakteriémia. Okrem toho pneumokoky vyvolávajú i bežné ochorenia s menej závažnými klinickými príznakmi.
Osýpky sú akútne infekčné ochorenie spôsobené vírusom osýpok. Sprevádzané sú horúčkou, makulopapulárnou vyrážkou a aspoň jedným z týchto troch symptómov: kašeľ, nádcha, konjunktivitída. Osýpky sú vážnym zdravotným problémom v krajinách, kde sa neočkuje, alebo očkuje nedostatočne.
Ružienka je spravidla ľahko prebiehajúce ochorenie, ktoré však v tehotenstve môže spôsobiť vážne poškodenia plodu. Začína sa výsevom drobnoškvrnitej ružovej vyrážky najskôr na tvári, rýchlo sa šíri aj na trup. Vyrážke, ktorá býva prítomná tri dni, predchádza zdurenie viacerých lymfatických uzlín. Medzi najčastejšie komplikácie patrí bolesť kĺbov až zápal kĺbov postihujúci predovšetkým drobné kĺby.
Mumps je akútne ochorenie sprevádzané bolestivým opuchom slinných žliaz, možným postihnutím centrálneho nervového systému, pankreasu a pohlavných žliaz. Ochorenie sa začína malátnosťou, zvýšenou teplotou alebo horúčkou.
TASR informácie získala zo stránky Úradu verejného zdravotníctva SR.
Minister Drucker by chcel zlepšiť osvetu o povinnom očkovaní
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) by skôr ako po pokutách pri povinnom očkovaní siahol po osvete. “Pokuta je príklad, keď siahate na sankčný mechanizmus. V prvom rade treba vyčerpať všetky mechanizmy, ktoré by štát mal mať, a to je skvalitniť osvetu a pozitívnu motiváciu vysvetliť, prečo je to dobré pre občanov tejto krajiny,” povedal Drucker.
Očkovanie bolo aj jednou z tém minuloročného slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. “Pristúpili sme k nejakým dohodám v oblasti výmeny informácií, akčných plánov a akým spôsobom sa približovať, pretože problematika očkovania sa nedá v súčasnosti vyriešiť len jednou krajinou,” skonštatoval Drucker. Poukázal pri tom na mobilitu trhu práce či migráciu nielen z tretích krajín, ale aj v rámci štátov Európskej únie.
Podľa Druckera by členské štáty, vrátane Slovenska, mali pri tejto téme venovať viac pozornosti osvete. “Musíme začať aj v školských zariadeniach u mladých ľudí, ktorí sa raz stanu dospelými a budú rodičmi. Musia rozumieť tomu, o čom je problematika očkovania, ako to pomáha a tak ďalej. Je to beh na dlhú trať, nedá sa vyriešiť úplne len administratívne, prikázať očkovanie a sankciu. Mnohí ľudia majú pochybenosti z neznalosti,” uviedol.
Očkovanie nemožno brať naľahko, chráni nás i pred smrťou, tvrdí epidemiologička
Deti na Slovensku povinne očkujú proti závažným ochoreniam. Ich priebeh je ťažký, spôsobujú trvalé zdravotné následky, u časti chorých môžu dokonca privodiť aj smrť. Tieto fakty netreba zľahčovať, zdôrazňujú lekári.
Rodič si má podľa nich zvážiť, či s dieťaťom buď pretrpí horúčky po očkovaní ako jednu z najčastejších nežiaducich reakcií, alebo napríklad riskuje trvalé neurologické následky v prípade, že sa objaví nákaza a dieťa proti tomu nie je chránené.
Nežiaduce účinky nie sú vždy ľahkého priebehu, kontrujú antivakcinačné skupiny. Mnohí rodičia podľa nich nechcú dať očkovať deti “už na základe získaných poznatkov, keď došlo k poškodeniu zdravia”. Tvrdia, že verejnosť by sa mala dôkladne informovať o vakcínach i ochoreniach.
Na Slovensku sa povinne očkuje proti desiatim infekciám. Ak to rodič nerešpektuje, hrozí mu pokuta v sume 331 eur. Ide napríklad o ochorenia ako záškrt, tetanus, čierny kašeľ, žltačka typu B, detská obrna či osýpky. “Nevyskytujú sa u nás, alebo sa objavia len výnimočne, a to vďaka vysokej zaočkovanosti populácie,” povedala Mária Štefkovičová, šéfka odboru epidemiológie v trenčianskom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
Na zachovanie kolektívnej imunity, keď sú v rámci populácie zaočkovaných chránené aj neočkované osoby, je potrebná 95-percentná hranica. Pri jej poklese môže dôjsť k opätovnému objaveniu sa nákaz, hovorí Štefkovičová. Kolektívna ochrana sa Slovensku podľa nej viackrát oplatila.
“Osýpky boli k nám v minulosti niekoľkokrát zavlečené, ochorelo pár nezaočkovaných osôb, vírus sa však prestal veľmi rýchlo šíriť, práve vďaka kolektívnej imunite,” vysvetlila epidemiologička. Nepáči sa jej, že niektorí zdraví využívajú výhodu tejto imunity a nedajú svoje deti zaočkovať. “Neuvedomujú si, že ak ich bude veľa, zaočkovanosť poklesne a nebudú chránení ani oni a ani ľudia s poruchou imunity,” povedala Štefkovičová.
Najčastejšími vedľajšími účinkami po povinnom očkovaní sú teplota a bolesť na mieste po vpichu. Deti sú podráždené, plačú. Teplota obvykle nepresiahne 38,5 stupňa Celzia. Trvajú zväčša pár hodín až dva dni a bez následkov vymiznú, tvrdí Štefkovičová. Postihujú asi 30 percent očkovaných detí. “Ide o odpoveď imunitného systému na podanie očkovacej látky,” vysvetlila. Ak teplota vystúpi nad 39 stupňov Celzia, treba kontaktovať lekára.
Deti môžu na vakcínu reagovať aj alergiou. U niektorých sa však dostavia aj závažné nežiaduce účinky. “Vtedy sa zhodnotí, či bola vakcína podaná správne a či je reakcia naozaj z očkovacej látky. V prípade potreby sa z výsledkov vyvodia dôsledky,” uviedla epidemiologička. Nežiaduce účinky po očkovaní a trvalé následky z vážnych infekčných ochorení by si mal dať podľa nej každý rodič na misku váh.
Osýpky môžu spôsobiť ťažký zápal pľúc, trvalé neurologické následky i smrť. Žltačka typu B zase chronický zápal pečene, jej cirhózu, zlyhanie a tiež smrť. Detská obrna vyvoláva zápaly mozgových blán, miechy i celoživotné obrny. “Tetanus spôsobuje kŕče tvárového, šijového a postupne aj ostatného svalstva, pacient môže zomrieť na neschopnosť nadýchnuť sa pre kŕče dýchacích svalov alebo na iné komplikácie,” vysvetlila Štefkovičová.
Ľudia by sa podľa antivaxerov mali dôkladne informovať o ochoreniach a vakcínach proti nim. Napríklad v prípade osýpok hovoria, že “imunita získaná prekonaním choroby je spoľahlivejšia, než dokáže vytvoriť očkovanie”. “Očkovanie síce historicky potlačilo výskyt osýpok, avšak úmrtnosť vymizla už dávno predtým, vďaka zlepšeniu životnej úrovne,” uviedla Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.