Po rokoch stagnácie sa výrobní robotníci v USA môžu opäť tešiť z rastu miezd. Ako píše Economist, platy vzrástli od roku 2009, kedy skončila recesia, v priemere iba o 8,7 percenta, zatiaľ čo priemerné ceny sa zvýšili o 9,5 percenta – väčšina Američanov tak v posledných rokoch reálne zarábala menej, než v roku 2009.
Od roku 2015 však došlo k určitej zmene v štruktúre odmeňovania, pretože inflácia očistená o príjmy začala rásť. V dôsledku toho boli pracovné miesta vo výrobnom sektore a v priemysle platené lepšie.
“Napríklad do tretieho štvrťroka sa príjmy zamestnancov tovární, stavebných robotníkov a vodičov zvýšili viac ako príjmy akademických pracovníkov a manažérov. V niektorých oblastiach bol rast miezd vyšší ako 4 percentá,” píše The Economist.
V niektorých oblastiach remeselného priemyslu nie je dostatok pracovníkov na uspokojenie dopytu. To sa odzrkadľuje v náraste miezd. Priemerný príjem stavebných robotníkov sa napríklad v porovnaní s minulým rokom zvýšil o 11 percent. Sú dokonca približne 30 percent nad úrovňou 2014.
Mzdy sa v tomto období zvýšili aj v sektore služieb. Konkrétne to bolo spôsobené tým, že v roku 2016 až 25 štátov zvýšilo minimálnu mzdu.
Hlavným dôvodom obnovy je pravdepodobne masívna investícia do domáceho ropného priemyslu. Nedávne zvýšenie ceny ropy WTI na približne 55 dolárov za barel spôsobilo, že spoločnosti, ktoré ťažia ropu nákladnou frakciou, sa opäť dostali do hry. V júni bola cena okolo 40 USD. V súčasnosti je v prevádzke 907 zariadení v USA, v porovnaní s 568 v rovnakom čase v minulom roku, tvrdí štúdia Baker Hughes.
Odhaduje sa, že približne 60 percent amerického hospodárskeho rastu v tomto roku bude pochádzať z energetického priemyslu. To ale predstavuje riziko: ak sa svetové ceny ropy opäť znížia a frakčný priemysel sa dostane pod tlak, môže nastať výrazné spomalenie.
Zameranie boomu na odvetvie energetiky je tiež riskantné, pretože z neho nemôžu profitovať časti krajiny, v ktorých toto odvetvie jednoducho nie je. “Ekonómovia UBS poukázali na to, že takmer celá pracovná sila je postavená na ropnom priemysle v Texase a susedných štátoch, ako je Oklahoma. Regióny, kde ropný priemysel už desaťročia mizne, sa nebudú môcť vrátiť do hry,” píše The Economist.
Rast miezd nie je výsledkom zvýšenej produktivity, ale aj nedostatku pracovných síl. Napríklad výrobná produktivita v USA stagnovala asi 5 rokov. Miera nezamestnanosti je podľa historických štandardov veľmi nízka, zatiaľ čo nezamestnaných – ktorí nie sú zahrnutí do štatistiky – je o 95 miliónov viac ako kedykoľvek predtým.
Rast miezd je tiež spôsobený slabším dolárom. “Na základe obchodnej váhy sa kurz dolára voči hlavným menám od začiatku roka znížil o približne 9 percent. Slabší dolár a zlepšujúce sa globálne hospodárstvo spôsobili dopyt po amerických produktoch. V prvých troch štvrťrokoch bežného roka sa vývoz komodít zvýšil o približne 4 percentá,” píše The Economist.