Západní lídri riešia otázku, ako zvládnuť vojny na Blízkom východe a na Ukrajine, ktoré definovali ich éru. Je tu však ešte jeden problém, ktorý je oveľa bližšie k domovu a ktorý vykoľajil vlády v Európe a Amerike: migrácia.

V posledných dňoch sa americký prezident Joe Biden, jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron a britský premiér Rishi Sunak dostali do problémov v dôsledku silného domáceho tlaku na riešenie imigrácie. Všetci traja z toho vyšli oslabení. V stávke je veľa, keďže americkí, britskí a európski voliči pôjdu v roku 2024 k volebným urnám.

„Existuje pokušenie hľadať rýchle riešenia,“ povedal Rashmin Sagoo, riaditeľ programu medzinárodného práva v londýnskom think tanku Chatham House. „Nelegálna migrácia je však nesmierne náročný problém. A jeho riešenie si vyžaduje dlhodobé politické myslenie presahujúce hranice jednotlivých štátov.“

Vzhľadom na prebiehajúcu volebnú kampaň môže byť ťažké vypracovať dlhodobé plány. V mnohých západných demokraciách získavajú podporu krajne pravicoví populisti zameraní proti migrantom, ktorí sľubujú rázne riešenia, a strany väčšinového politického prúdu tak musia počítať straty. Pred necelým mesiacom v Holandsku prehrali pragmatickí holandskí centristi s radikálom zameraným proti migrantom.

Kto bude ďalší?

Rishi Sunak, Spojené kráľovstvo

V Británii je premiér Rishi Sunak pod tlakom členov vlastnej vládnucej Konzervatívnej strany, ktorí sa obávajú, že ich voliči potrestajú za to, že vláda nezvládla migráciu.

Pred siedmimi rokmi voliči podporili brexit, pretože euroskeptici sľubovali, že “prevezmú späť kontrolu” nad hranicami Spojeného kráľovstva. Namiesto toho je teraz situácia chaotickejšia ako kedykoľvek predtým. Spojené kráľovstvo minulý mesiac zaznamenalo rekordne vysoké hodnoty čistej migrácie a vláde sa doteraz nepodarilo zastaviť malé lode plné žiadateľov o azyl, ktoré sa plavia cez Lamanšský prieliv.

Sunak je teraz pod paľbou. Za ústredný bod svojho premiérskeho programu označil sľub “zastaviť lode”. Tým rozpútal vo svojej už aj tak rozdelenej strane vojnu o to, ako ďaleko by mala Británia zájsť.

Na základe Sunakovej dohody s Rwandou stredoafrická krajina súhlasila s presídlením žiadateľov o azyl, ktorí prišli k britským brehom na malých člnoch. Premiér tvrdí, že táto politika v prvom rade odradí migrantov od toho, aby sa vydávali na cestu cez more do Spojeného kráľovstva. Najvyšší súd v Londýne však tento plán zrušil a Sunakovi Toryovia sa teraz nevedia dohodnúť, čo ďalej.

Po tom, čo britský premiér v utorok prežil to, čo hrozilo katastrofálnou vzburou v parlamente, ho začiatkom budúceho roka ešte čaká krutý boj v zákonodarnom zbore o jeho navrhovaný zákon o Rwande.

Sunakovi sa kráti čas na nájdenie riešenia. Voľby sa očakávajú na jeseň budúceho roka.

Emmanuel Macron, Francúzsko

Francúzsky prezident utrpel nečakanú ranu, keď dolná komora parlamentu tento týždeň zamietla jeho hlavný návrh zákona o prisťahovalectve.

Po minuloročných prehratých parlamentných voľbách bolo pre Macrona presadenie legislatívy v Národnom zhromaždení náročným procesom. Viackrát sa musel spoliehať na hlasy pravicovej strany Les Républicains.

Macronov návrh zákona o prisťahovalectve mal starostlivo navrhnutou kombináciou represívnych a liberálnych opatrení uspokojiť konzervatívcov aj ľavicový stred. Národné zhromaždenie, ktoré je rozdelené medzi centristov, ľavicu a krajnú pravicu, však v dramatickom rozruchu hlasovalo proti legislatíve už v prvý deň diskusií.

Macron teraz hľadá kompromis. Vláda poverila spoločný výbor senátorov a poslancov hľadaním dohody. Je však pravdepodobné, že ich text bude tvrdší ako pôvodný návrh, vzhľadom na to, že v Senáte dominuje pravý stred – a to bude pre Macronových ľavicových zákonodarcov problém.

Ak sa kompromis nenájde, krajne pravicové Národné zhromaždenie Marine Le Penovej bude môcť využiť Macronov neúspech pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni budúceho roka.

Ale aj keď sa francúzskemu prezidentovi podarí vymotať, táto epizóda bude pravdepodobne znamenať koniec jeho politickej ponuky “ani naľavo, ani napravo”. Vyvoláva tiež vážne pochybnosti o jeho schopnosti prijímať zákony o kontroverzných témach.

Joe Biden, Spojené štáty

Imigračná kríza je pre prezidenta Joea Bidena jednou z najťažších a najdlhšie trvajúcich domácich výziev. Do úradu nastúpil s prísľubom, že zvráti politiku svojho predchodcu Donalda Trumpa a vybuduje “spravodlivý a humánny” systém, len aby videl, ako Kongres jeho plán komplexnej imigračnej reformy odsúva.

Biely dom zaznamenal príval migrantov na južnej hranici krajiny, ktorá je zaťažená desaťročia starým systémom, ktorý nie je schopný zvládnuť moderné migračné modely.

Pred budúcoročnými prezidentskými voľbami sa tejto témy chopili republikáni. Vedúci predstavitelia štátov GOP podali žaloby proti administratíve a poslali autobusy s migrantmi do miest vedených demokratmi. A vo Washingtone republikáni v Kongrese spojili prezidentov balík zahraničnej pomoci – ktorý zahŕňa financovanie Ukrajiny a Izraela – s rozsiahlymi zmenami v hraničnej politike, čím sa Biely dom dostal do úzkych, keďže Bidenovi úradníci rokujú o balíku imigračných opatrení, ktoré kedysi dôrazne odmietali.

Politický tlak sa preniesol aj do druhej časti parlamentu. Štáty a mestá, najmä tie, ktoré vedú demokrati, tlačia na vedúcich predstaviteľov Washingtonu, aby urobili viac, pokiaľ ide o poskytnutie dodatočnej federálnej pomoci a prepracovanie politiky na južnej hranici s cieľom obmedziť prílev žiadateľov o azyl do Spojených štátov.

Mesto New York malo za posledný rok a pol viac ako 150 000 nových migrantov – čo si vynútilo zníženie počtu nových policajtov, skrátenie hodín knižníc a obmedzenie vykonávania sanitárnych prác. Podobné problémy sa odohrávajú aj v mestách ako Chicago, kde migranti prespávali v autobusoch alebo na policajných staniciach.

Tlak zo strany demokratov zaťažuje ich vzťahy s Bielym domom. Starosta New Yorku Eric Adams riadi najväčšie mesto v krajine, ale s Bidenom nehovoril už takmer rok. “Potrebujeme len pomoc a tej sa nám nedostáva,” povedal Adams v utorok novinárom.

Olaf Scholz, Nemecko

Migrácia je v Nemecku už niekoľko mesiacov na vrchole politickej agendy, pričom počet žiadostí o azyl stúpol na najvyššiu úroveň od utečeneckej krízy v roku 2015, ktorú vyvolala občianska vojna v Sýrii.

Najnovší prílev predstavuje náročnú výzvu pre národné aj miestne vlády, ktoré majú problém nájsť pre migrantom ubytovanie a ďalšie služby, nehovoriac o potrebných finančných prostriedkoch.

Neschopnosť obmedziť počet utečencov v krajine, ktorá patrí medzi najvyhľadávanejšie destinácie žiadateľov o azyl, dostala nemeckého kancelára Olafa Scholza pod obrovský tlak. V nádeji, že sa mu podarí zastaviť prílev utečencov, Nemecko nedávno obnovilo hraničné kontroly s Poľskom, Českou republikou a Švajčiarskom v nádeji, že utečencov vráti späť skôr, ako sa dostanú na nemecké územie.

Aj napriek hraničným kontrolám je počet utečencov naďalej vysoký, čo je pre krajnú pravicu prínosom. Nemecká protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla v celoštátnych prieskumoch rekordnú podporu.

Odkedy v júni predbehla Scholzových sociálnych demokratov, AfD svoj náskok ešte zvýšila a v posledných prieskumoch zaznamenala 22 percent, čo je druhé miesto za stredopravými kresťanskými demokratmi.

Očakáva sa, že AfD na budúci rok v septembri vyhrá troje krajinské voľby vo východnom Nemecku, kde je podpora tejto strany a jej reakčnej politiky zameranej proti cudzincom mimoriadne silná.

Stredopravá strana medzitým pritvrdzuje svoj postoj k migrácii a odvracia sa od politiky otvorených hraníc, ktorú presadzovala bývalá kancelárka Angela Merkelová. Medzi nové priority patrí plán nasledovať model Spojeného kráľovstva a Rwandy pri spracovaní utečencov do tretích krajín.

Karl Nehammer, Rakúsko

Podobne ako Scholzovi, aj rakúskemu lídrovi klesol rating kvôli obavám z migrácie. Rakúsko prijalo opatrenia na sprísnenie kontrol na svojich južných a východných hraniciach.

Hoci táto taktika viedla k poklesu počtu príchodov žiadateľov o azyl, znamená to tiež, že Rakúsko v skutočnosti pozastavilo režim EÚ pre cestovanie bez hraníc, ktorý bol pre regionálnu ekonomiku po desaťročia prínosom.

Krajne pravicová Strana slobody má už viac ako rok výrazný náskok a v prieskumoch verejnej mienky predstihuje vládnucu stredopravú stranu o 10 percentuálnych bodov. To jej dáva šancu vyhrať celoštátne voľby naplánované na jeseň budúceho roka, čo by znamenalo bezprecedentný príklon k pravici v krajine, ktorá má od druhej svetovej vojny dominantné postavenie v politike.

Giorgia Meloni, Taliansko

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa preslávila v opozícii, kde viedla radikálnu krajne pravicovú kampaň. Od získania moci v minuloročných voľbách sa posunula k umiernenejším postojom k Ukrajine a Európe.

Meloniová teraz musí upokojiť svoju základňu v otázke migrácie, ktorá už roky dominuje talianskej diskusii. Namiesto toho však bola nútená udeliť víza státisícom legálnych migrantov, aby pokryla nedostatok pracovných síl. Situáciu komplikuje fakt, že vylodenie lodí v Taliansku medziročne vzrástlo približne o 50 %, a to aj napriek niektorým politikám a dohodám, ktoré majú zastaviť príchod migrantov.

Hoci Meloniová nariadila výstavbu záchytných centier, v ktorých budú migranti zadržiavaní až do repatriácie, v skutočnosti miestne podmienky v afrických krajinách a nedostatok dohôd o repatriácii predstavujú vážne prekážky.

Hoci získala podporu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej, prípadná námorná misia EÚ na zamedzenie odchodu z Afriky by znamenala riziko porušenia medzinárodného práva.

Meloniová sa pokúsila o iné možnosti vrátane dohody s Tuniskom, ktorá mala pomôcť zastaviť pašovanie migrantov, ale tento plán sa rozpadol skôr, ako sa začal realizovať. Na problémy narazila aj dohoda s Albánskom o offshorových zadržiavacích centrách pre migrantov.

Teraz je Meloniová v ťažkej situácii. Otázka migrácie ju priviedla do konfliktu s Francúzskom a Nemeckom, keďže sa snaží vytvoriť si povesť umiernenej konzervatívky.

Ak sa jej nepodarí s touto otázkou vyrovnať, pravdepodobne stratí politickú pozíciu. Jej koaličný partner Matteo Salvini je známy ako zástanca tvrdej línie v otázke migrácie, a hoci sú zatiaľ oficiálne spojencami, neskôr budú opäť rivalmi.

Geert Wilders, Holandsko

Vláda dlhoročného holandského premiéra Marka Rutteho bola v júli zvrhnutá kvôli rokovaniam o migrácii, po ktorých oznámil svoj odchod z politiky. V následných voľbách, v ktorých sa rôzne strany uchádzali o obsadenie Rutteho miesta, šokoval krajne pravicový zástanca Geert Wilders. Počas volebnej noci sľúbil obmedziť “azylové cunami”.

Wilders sa teraz snaží podporiť stredopravú koalíciu s tromi ďalšími stranami, ktoré vyzývajú na kontrolu migrácie. Jednou z nich je Rutteho stará skupina, ktorú teraz vedie Dilan Yeşilgözová.

Bývalá utečenkyňa Yeşilgözová urobila z migrácie jednu z hlavných tém svojej kampane. Po voľbách bola kritizovaná za to, že pripravila Wildersovi cestu k víťazstvu – nielen tým, že sa zamerala na migráciu, ale aj tým, že otvorila dvere k potenciálnemu vládnutiu s Wildersom.

Teraz sa však koaličné rozhovory zasekli a vytvorenie nového kabinetu môže trvať niekoľko mesiacov. Ak sa Wildersovi, ktorý má jasný mandát od voličov, podarí zostaviť koalíciu, politická trajektória Holandska – všeobecne známeho ako pragmatický národ – sa výrazne posunie doprava. Potlačenie migrácie je tak isté, ako nič iné.

Leo Varadkar, Írsko

Dokonca aj v Írsku, ekonomicky otvorenej krajine, ktorá bola dlho zvyknutá vyvážať vlastných ľudí do celého sveta, bola vláda, ktorá je naklonená imigrácii a podporuje podnikanie, nútená v dôsledku rastúcich protimigračných postojov zaviesť nové migračné preventívne opatrenia, ktoré by ešte pred rokom boli nemysliteľné.

Sprísnenie írskej politiky odráža chronickú krízu v oblasti bývania aj rastúcu neochotu niektorých vlastníkov nehnuteľností naďalej poskytovať štátom financované núdzové prístrešie po novembrových nepokojoch v Dubline, ktoré vyvolal severoafrický prisťahovalec, ktorý dobodal malé školáčky.

Írsko, ktoré už ubytovalo viac ako 100 000 prisťahovalcov prevažne z Ukrajiny, prestalo podľa najnovších štatistík ministerstva pre integráciu garantovať bývanie novým žiadateľom o azyl, ak ide o slobodných mužov, najmä z Nigérie, Alžírska, Afganistanu, Gruzínska a Somálska.

Dokonca aj novým prichádzajúcim rodinám hrozí čoraz väčšie riziko, že budú napriek zimným teplotám držané vo vojenských stanoch.

Ukrajincom, ktorí od ruskej invázie do ich krajiny v roku 2022 dostávali oveľa väčšiu sociálnu podporu ako ostatní utečenci, sa v návrhu zákona, ktorý tento týždeň schválila koaličná vláda troch strán premiéra Lea Varadkara, táto uvítacia rohož čiastočne zruší.

Po tom, ako zákon na budúci mesiac schváli parlament, obmedzí sa počet nových utečencov z Ukrajiny na tri mesiace štátom plateného ubytovania, zatiaľ čo sociálne dávky – v súčasnosti jedny z najštedrejších v Európe pre ľudí utekajúcich pred vojnou v Rusku – sa znížia pre všetkých, ktorí majú štátom platené ubytovanie.

Justin Trudeau, Kanada

Pesimistická nálada verejnosti, ktorú ťahajú nadol problémy so životnými nákladmi, urobila z imigrácie viacrozmernú výzvu pre premiéra Justina Trudeaua.

Kríza v oblasti bývania, ktorú pociťuje celá krajina, ochladila podporu prisťahovalectva, pričom ľudia hľadajú obetných baránkov za problémy s finančnou dostupnosťou. Táto situácia podnietila antipatie voči Trudeauovi a jeho predvolebnej kampani.

Trudeau považoval prisťahovalectvo za viacúčelové riešenie pre starnúcu kanadskú populáciu a spomaľujúce sa hospodárstvo. A hoci dnešný rekordný rast populácie dobre odráža povesť Kanady ako žiaduceho miesta na presídlenie, politické problémy spojené s migráciou sa pre Trudeauových liberálov objavili nepredvídateľným spôsobom.

Od Trudeauovho nástupu k moci pred ôsmimi rokmi sa do Kanady prisťahovalo najmenej 1,3 milióna ľudí, väčšinou z Indie, Filipín, Číny a Sýrie. Riešenie problémov diaspóry – a zasahovanie zahraničia – sa stalo dôslednejším, ako je vidieť na Trudeauovom konflikte s Indiou a nedávnom rozchode Kanady s Izraelom.

Ak sa súčasné tempo rastu udrží, Kanada do 25 rokov zdvojnásobí počet svojich 40 miliónov obyvateľov, čo zvýši politické výzvy spojené s vedením krajiny, ktorú Trudeau nazýva “prvým postnárodným štátom” na svete.

Pedro Sánchez, Španielsko

Španielske autonómne mestá Ceuta a Melilla v severnej Afrike sú obľúbené medzi migrantmi, ktorí sa snažia dostať do Európy z juhu: Keď sa im nepodarí prekročiť pozemnú hranicu, na kontinent sa môžu ľahko dostať trajektom.

Tranzit cez pozemnú hranicu, ktorá oddeľuje európske územie od Maroka, je zvyčajne kontrolovaný bezpečnostnými opatreniami, ako sú napríklad vysoké ploty so žiletkami, pričom príslušníci hraničnej kontroly z oboch krajín spolupracujú, aby zabránili vstupu migrantov bez dokladov.

V posledných rokoch však marocké úrady vyjadrili nespokojnosť so svojimi španielskymi kolegami tým, že sa postavili na odpor a nechali prejsť stovky migrantov, čím zahltili pohraničné stanice a prinútili španielskych úradníkov, aby migrantov zahnali, pričom desiatky ľudí pri tom zomreli.

Predpokladá sa, že bolesti hlavy spôsobené týmito incidentmi boli hlavným faktorom rozhodnutia premiéra Pedra Sáncheza zmeniť postoj španielskej vlády k spornému územiu Západnej Sahary a vyjadriť podporu plánu hlavného mesta Maroka Rabat formalizovať takmer 50-ročnú okupáciu tejto oblasti.

Tento obrat rozhneval Sánchezových ľavicových spojencov a zhoršil vzťahy Španielska s Alžírskom, ktoré je dlhodobým zástancom nezávislosti Západnej Sahary. Tieto opatrenia však zastavili prílev migrantov – zatiaľ.

Kyriakos Mitsotakis, Grécko

Grécko je v popredí európskej migračnej krízy od roku 2015, keď sa státisíce ľudí dostalo do Európy cez ostrovy v Egejskom mori. Migrácia a bezpečnosť hraníc boli kľúčovými témami politickej diskusie v krajine.

Ľudskoprávne organizácie, ako aj Európsky parlament a Európska komisia obvinili grécku konzervatívnu vládu Kyriakosa Mitsotakisa z nezákonného “vytláčania” migrantov, ktorí sa dostali na grécke územie – a z deportácií migrantov bez riadneho procesu. Grécka vláda tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že nezávislé vyšetrovania nenašli žiadne dôkazy.

Mitsotakis trvá na tom, že Grécko uplatňuje “tvrdú, ale spravodlivú” politiku, ale početné hĺbkové vyšetrovania popierajú umiernený profil, ktorý si chce konzervatívny líder udržať.

V júni sa v Stredozemnom mori potopila loď s migrantmi, čo niektorí označili za “najhoršiu tragédiu v histórii”. O život prišli stovky ľudí, čo upriamilo pozornosť Európy na tento problém. Podľa organizácií Amnesty International a Human Rights Watch oficiálne vyšetrovanie ešte nezistilo, či k stroskotaniu lode prispeli zlyhania gréckych orgánov.

Grécko medzitým zúfalo potrebuje tisíce pracovníkov, ktorí by podporili nedostatok zamestnancov v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu a stavebníctve. Napriek prísľubom ministrov pre migráciu a poľnohospodárstvo o pripravovanej legislatíve, ktorá prinesie migrantov na riešenie nedostatku pracovných síl, bola vláda nútená ustúpiť pod tlakom z vlastných radov.

Nikos Christodoulides, Cyprus

Cyprus sa pripravuje na nárast počtu migrantov prichádzajúcich na jeho pobrežie v súvislosti s obnovením konfliktu na Blízkom východe. Začiatkom decembra Grécko poslalo na ostrov humanitárnu pomoc, aby sa vyrovnalo s očakávaným nárastom prílevu migrantov.

Cyperský prezident Nikos Christodoulides vyzval EÚ na dodatočné financovanie riadenia migrácie a bojuje s nárastom násilia voči migrantom na Cypre. Analytici obviňujú xenofóbiu, ktorá sa stala hlavným prúdom cyperskej politiky a médií, ako aj nesprávne riadenie migračných tokov zo strany štátu. V minulom roku krajina zaznamenala najvyšší podiel prvých žiadateľov o azyl v EÚ v pomere k počtu obyvateľov.

Právne a personálne problémy oddialili snahy o vytvorenie zástupcu ministerstva pre migráciu, čo sa považuje za dôležitý krok, ktorý by mal Cypru pomôcť pri riešení nárastu príchodov.

Geografická poloha ostrova – ležiaceho v blízkosti Libanonu aj Turecka – z neho robí hlavný cieľ migrantov, ktorí chcú vstúpiť na územie EÚ z Blízkeho východu. Jeho zložitá história ako rozdelenej krajiny tiež sťažuje reguláciu prílevu migrantov.