„Status chráneného oznamovateľa podľa zákona zaniká iba za určitých okolností. Napríklad, ak sa oznamovateľ vzdá ochrany, skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu, po troch rokoch od skončenia trestného konania, ktoré začalo na základe oznámenia alebo ak sa preukáže, že podanie oznámenia nebolo konaním v dobrej viere, prípadne odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede alebo krivej prísahy,“ vysvetlila Znášiková. Zároveň pripomenula, že hlavný význam tzv. statusu chráneného oznamovateľa je, že má preventívne chrániť oznamovateľov pred konaním zamestnávateľa, ktoré by mohlo byť odvetou za podané oznámenie.

Ministerstvo vnútra ešte v novembri 2024 zaplatilo pokutu 90-tisíc eur, ktorú jej uložil Úrad na ochranu oznamovateľov, za to, že minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) postavil mimo služby skupinu policajtov známych ako „čurillovci“. Stalo sa tak bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu napriek tomu, že policajti majú štatút chránených oznamovateľov. Ten získali na základe rozhodnutia prokurátorov, ktorí dozorovali kauzu Rozuzlenie.