Vraj si chceli prítomní uctiť pamiatku padlých hrdinov a konca 2. svetovej vojny. Taký vznešený cieľ mali mať štvrtkové demonštrácie. Ale nakoniec to dopadlo podľa očakávaní: Opoziční politici aj s umelcami prebehli minulosť niekoľkými vetami, a plnú paľbu zamerali na Roberta Fica a vládnu koalíciu.

Na manifestáciu prišli zástupcovia PS, KDH, SaS a Demokratov; moderovala Kristína Farkašová (známa kedysi ako herečka). V dave viali prevažne európske vlajky; ale našli sa aj slovenské, ukrajinské, jedna gruzínska a ďalšia dúhová…

To samo o sebe stačí na odčítanie ideologického dáždnika, pod ktorým sa naši spoluobčania zišli.

Apropó spoluobčania: Môžeme pozorovať trend, že na týchto opozičných manifestáciách sa objavuje aj výrazné množstvo skôr narodených. Niekto by sa tomu mohol čudovať, lenže ak to vezmeme z matematického hľadiska, tak ten, kto má dnes povedzme 60 rokov, mal v roku 1989 len 24 rokov. Čiže to nie je tak, ako opozícia tvrdí, že už aj dôchodcovia sú proti Ficovi – jednoducho len mládež z revolučného roka dospela do dôchodkového veku.

No očividne tam nedošlo k žiadnemu vývinovému posunu, keď si nevšimli, do akej miery sme boli po revolúcii oklamaní…

A tak nemajú problém podporiť účasťou takú akciu, kde sa na úvod hrá európska hymna. Iba a len európska. Čo má Óda na radosť spoločné s oslobodením Československa, prosím vás?! Veď o „európskom sojuze” sa vtedy ľuďom ani nesnívalo. Ako môžu žlté kruhy na modrom pozadí dominovať v deň, kedy za náš dnešný mier položili životy v boji práve proti európskym gigantom ako Nemecko a Taliansko naši predkovia?

Strašná hanba.

A za podpory ľudí ako Ivan Korčok (KDH) či Viliam Karas (KDH), a ďalších. Rečnili veľmi povrchne o tom, ako Slovensko nepatrí politikom, ale občanom, alebo o tom, že vláda nás „unáša” preč z Európskej únie. Ľud si pod vplyvom týchto štvavých rečí zakričal tradičné „hanba” či „vlastizrada” na adresu Roberta Fica preto, že vycestoval do Moskvy. No kam inam mal pri príležitosti oslobodenia Červenou armádou vycestovať? Do Ria?

Karas kričí do mikrofónu, nech odpoveďou nie je nenávisť, ale kričí s takým afektom, že si ho viete predstaviť ako zúrivého bojovníka na barikádach v prvej línii…

Farkašová hovorí o porážke zla, lenže sama nedokáže identifikovať póly komplexnej situácie. Viete, herci sa radi vyjadrujú s nárokom na prijatie ich názoru ako meritórneho, lenže je v tom háčik. Kognitívna inteligencia má niekoľko podôb, a ľudia s hereckým nadaním si na jednej strane dokážu naštudovať postavu, ktorú potom vedia bravúrne zahrať – zároveň však majú hendikep pri schopnosti analyzovať závažné spoločenské javy a myslieť v abstraktných pojmoch. Inými slovami: Tak, ako z Chmelára alebo Beránka nikdy nebudú herci, z hercov nikdy nebudú politológovia.

Rozdiel je v tom, že herci tých politológov vedia nasilu, ako-tak zahrať, a časť verejnosti im to aj zhltne…

Na pódiu stál aj Jaroslav Naď z Demokratov. Zaútočil na prezidenta Pellegriniho, keď ho označil za prázdny oblek, ako aj na ministrov a predstaviteľov vládnej koalície. Hovorí o premiérovi ako o „proruskom neborákovi”, ktorý išiel do Moskvy pobozkať prsteň masovému vrahovi. Čo majú s tým masovým vrahom stále? Veď sme si ikskrát vysvetlili, že definícia takého typu zločinca znamená niečo celkom iné. Ale ľuďom, ktorých rozoštvávajú, to očividne nevadí…

A keď Naď hovorí o Putinovi ako o oblude, ktorá vraždí deti, akosi pozabúda na množstvo maloletých, ktorí boli z vojnovej zóny evakuovaní ešte na začiatku konfliktu. Jaj pardón, to nebola evakuácia, ale únos, tak určite…

Ale podržte sa: Naď tvrdí, že ruské tajné služby pomohli vyhrať Ficovi voľby, a on to teraz musí splácať! Nie je taký výrok na trestné stíhanie? Musel som si to zo záznamu pustiť ešte raz, aby som sa presvedčil, že ma sluch neklame.

„Musíme ho dať preč!” vyzýva Naď dav vo vzťahu k predsedovi vlády. To mi po atentáte tiež príde viac než cynické, ale na Slovensku už sa očividne nedá čudovať ničomu…

Jeho nenávistný prejav nemal konca. Vraj sa s komunizmom musíme vyrovnať nadobro, a má byť použitá „hlboká orba”. Ten človek stále potvrdzuje znovu a znovu, aký je nebezpečný a nenávistný. Hádam nezačneme s novou érou udavačstva a vešania po kandelábroch?!

Šimečka junior si prišiel tiež zakričať. K tomu sa zvlášť netreba vyjadrovať, poznáte tie skazky…

Ešte však spomeniem v krátkosti prejav Alojza Hlinu (SaS). Ten sa dostal v priebehu reči do takého raušu, že spustil voľnú asociačnú reťaz ohľadom slovenských výsadkárov z 2. svetovej vojny, ku ktorým vzápätí prirovnal dnešných Čurillovcov…

A k tomu už vážne nemožno nič rozumné povedať.

Priatelia, táto bratislavská demonštrácia bola zároveň výsmech aj urážka pamiatky našich starých otcov, ktorí v komunistickom odboji nasadzovali životy spolu s vojakmi Červenej armády proti fašistickému Nemecku. Písať o tom však treba, aby sme pamätali pri voľbách, kto za koho kope, a aké má s našou domovinou plány.

No mňa z toľkého kriku rozbolela hlava, takže na dnes končím – opatrujte sa, a sláva hrdinom osloboditeľom!