Mezenská: Väčšina mainstreamu účelovo odchýlila tému o umelom prerušení tehotenstva od podstaty veci a škandalizuje ju spolu s “liberálnymi” politikmi

Bratislava 18. decembra 2015 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

„V posledných dňoch verejnú mienku značne rozvíril zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý som ja a väčšina – Za – zákon hlasujúcich poslancov poňala primárne ako Zákon na ochranu práv na život nenarodených detí,“ komentuje Helena Mezenská udalostí ostatných dní

Poslankyňa Národnej rady SR zdôrazňuje, že ju „skutočne veľmi mrzí ako väčšina mainstreamu účelovo odchýlila tému od podstaty veci a ako ju spolu s “liberálnymi” politikmi škandalizuje. Daná téma si pre svoju vážnosť a citlivosť žiada ďaleko serióznejší prístup. Hystéria upriamujúca na tresty a zákazy je neadekvátna k nosnému zámeru. Nehlasovali sme za tresty, ale nosne za ZÁCHRANU ŽIVOTA nenarodených detí.

Aj dnes som na internetovom portáli Aktuálne.sk žiaľ odmietla svoju účasť, z dôvodu nenáležite uvedeného titulu. Sploštiť postoje poslancov postupujúcich zákon do druhého čítania, iba na “posielanie žien do basy” je nenáležité, neadekvátne. Neodzrkadľuje to objektivitu, realitu a skutočné dôvody, pre ktoré sme – nie definitívu ale prvotný ideový zámer v prvom čítaní podporili.

Na základe pretrvávajúcej, ale priznávam aj potrebnej diskusie, som sa dnes spojila so spracovávateľkou zákona, s cieľom upresnenia pojmov a výkladu jednotlivých ustanovení, nejasností. Pre náročnejších a dôslednejších čitateľov uvádzam niektoré vybrané stanoviská vyvracajúce tendečne a útočne písané články. Nižšie uvedené odborné reakcie vyplývajú v podstate zo snahy zrovnoprávniť ochranu života narodeného dieťaťa s nenarodeným.

Spracovateľka píše: “moje vyjadrenie k blogu zverejnenému v denníku N o údajných absurditách návrhu o ochrane života:

Článok považujem za zjavne účelový. Tu sú moje vyjadrenia k názorom jeho autorov:

K 1. – tvrdenie je úplne nepravdivé, autori článku totiž zabudli uviesť, že aj za úkladnú vraždu 1 chránenej osoby (t. j. aj 1 dieťaťa) je v súčasnosti trestná sadzba dvadsaťpäť rokov alebo doživotie – viď § 144 ods. 2 písm. d) platného TZ /trestného zákona/.

Nenarodené dieťa má byť pod chránenou osobou rovnako ako narodené dieťa, preto sa tiež za usmrtenie narodeného dieťaťa a nenarodeného dieťaťa navrhujú rovnaké výšky trestných sadzieb (v žiadnom prípade nie vyššie za usmrtenie nenarodeného dieťaťa, ako sa nepravdivo tvrdí v článku).

Návrh zákona ukladá za ukončenie života nenarodeného dieťaťa tresty presne v tej istej výške, ako za usmrtenie narodeného dieťaťa a rovnako ako matka narodeného dieťaťa je podľa návrhu zákona trestaná aj matka nenarodeného dieťaťa. Dôvodom je zakotvenie práva na život nenarodeného dieťaťa a jeho rovnocennosť s právom na život narodených osôb podľa návrhu ústavného zákona.

K 2. a 3. – autori článku majú bohatú fantáziu a práve oni zachádzajú podľa môjho názoru v článku do absurdít. Nedbanlivosť pri usmrtení nenarodeného dieťaťa je v návrhu zákona riešená rovnako ako pri usmrtení narodeného dieťaťa, a to vzhľadom na rovnocennosť ich práva na život. Definíciu nedbanlivosti návrh zákona nijako nemení a pripomínam aj zásadu prezumpcie neviny a potrebu trestný čin dokázať.

K 4. – Tu neviem posúdiť, v čom vidia autori článku problém. Akurát vidím, že zabudli spomenúť platný § 315 ods. 1 TZ, ktorý si stačilo prečítať a mali by pochopiť, prečo sa navrhol nový § 315 ods. 2. Nič nové okrem subjektu nenarodeného dieťaťa a obdobnej ochrany jeho práv, ako už majú v súčasnosti narodené osoby, sa nepridáva. Dôvodom je opäť zakotvenie určitých práv nenarodenému dieťaťu a ich rovnocennosti s právami narodených v súvisiacom návrhu ústavného zákona. Možno skutková podstata uvedená v novom odseku 2 nie je pravdepodobná, ale žiaľ, nedá sa ani vylúčiť, takže z právneho hľadiska sa to vzhľadom na vyššie uvedené práveže upraviť muselo.

K 5. – Zaujímalo by ma, odkiaľ čerpajú autori článku definíciu asistovanej reprodukcie. V právnom poriadku podľa mňa uvedená nie je a vzhľadom na konkrétny obsah s ňou súvisiacich ustanovení (najmä v zdravotníckych zákonoch) sa pri asistovanej reprodukcii podľa platného právneho poriadku ráta s odoberaním spermií, oocytov, výslovne sa pripúšťa spracovanie, uskladnenie, použitie, likvidácia embryí a pod. – viď napr. zákon č. 153/2013 Z. z., NV SR č. 226/2005 Z. z…. V návrhu zákona sa zakazuje iba vlastný úkon asistovanej reprodukcie. V prípade nejasností vo výklade pojmu by však bolo potrebné tento pojem spresniť. Takisto je potrebné zvážiť a vecnými odborníkmi najmä z oblasti zdravotníctva a bioetiky posúdiť prípadné eticky prijateľné výnimky.”

Zatiaľ som vybrala iba reakcie na zásadné výhrady, ktoré podľa spracovávateľky zákona boli nesprávne a nekvalifikovane vytrhnuté z kontextu. Ešte raz v závere pripomeniem, že hlavným zmyslom predmetného zákona bolo zvýšiť ochranu života nenarodeného dieťaťa, s čím sa ja plne stotožňujem. Zároveň som rada, že i keď – škandalóznou a neprimerane dehonestujúcou, poburujúcou, rozoštvávacou formou – predsa len sa otvára priestor pre širokú diskusiu. Verím, že postupne sa bude posúvať stále viac do odbornej a ľudskej roviny,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.