“Sme tu dnes v deň, ktorý je zahalený tieňom Putinovej vojny. Túto vojnu sme nevyprovokovali a nezačali. Ide o hanebnú inváziu voči suverénnemu a nezávislému štátu. V mene Európskeho parlamentu ostro odsudzujeme ruskú vojenskú agresiu a vyjadrujeme solidaritu so všetkými, ktorí boli zabití a ktorí trpia,” vyhlásila Metsolová.

Podľa nej je odkaz Európy jasný. Starý kontinent nebude odvracať pozornosť od bojov v ukrajinských mestách v čase, keď európske hodnoty čelia “Putinovej vojenskej mašinérii”.

“Budeme podporovať vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu (ICC) a budeme (Putina) brať na zodpovednosť. Rovnako tak aj (bieloruského prezidenta) Lukašenka,” vyhlásila Metsolová.

ICC sídliaci v holandskom Haagu v pondelok oznámil, že začne vyšetrovanie “situácie na Ukrajine”. Podľa slov hovorcu súdu totiž existuje dôvod domnievať sa, že od roku 2014 sú na Ukrajine páchané vojnové zločiny i zločiny proti ľudskosti.

Mijatovičová vyzvala Rusko, aby zastavilo masaker na Ukrajine

Ruská invázia na Ukrajine je pošliapaním medzinárodného práva i ľudských práv a masakry, k akým došlo pri ostreľovaní Charkova, sa už nesmú opakovať. Uviedla to v utorok komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.

Komisárka v oficiálnom vyhlásení pripomenula, že ruský vojenský útok proti Ukrajine už šiesty deň “rozsieva smrť a skazu v srdci Európy”. Podľa jej slov ruská invázia za pár dní viedla k smrti alebo zraneniu stoviek ľudí vrátane mnohých detí.

“Najnovšie ostreľovanie mesta Charkov odhalilo očividnú ľahostajnosť ruských síl k životu civilného obyvateľstva, pričom desiatky ľudí zahynuli alebo boli zranení a mnoho civilných cieľov, vrátane bytových domov i škôlky, bolo zasiahnutých neriadenými strelami a kazetovou muníciou,” uviedla Mijatovičová.

Zdôraznila, že vojna na Ukrajine pošliapava medzinárodné právo a základné ľudské práva a likviduje humanitárne právo ako také. Milióny ľudí sa pre nepriateľské ostreľovanie, ktoré už zasiahlo nemocnice, školy a domy, obávajú o svoje životy.

“Tisíce ľudí sú odrezané od základného vybavenia a nemajú prístup k vode, liekom, jedlu, elektrine, hygienickým zariadeniam a prístrešku,” opísala situáciu.

Upozornila tiež na to, že nemocničný personál sa snaží poskytnúť starostlivosť pacientom aj za takejto situácie, časté ostreľovanie však núti k premiestneniu pacientov do protibombových krytov alebo základní. A dodala, že prúdy utečencov a vysídlených ľudí zúfalo hľadajú bezpečie v iných častiach krajiny či v zahraničí.

“Tento masaker musí byť okamžite ukončený, skôr než príde o život ešte viac nevinných ľudí a budú napáchané ešte väčšie škody. Ruská vláda to môžu urobiť. Musí s týmto zlým snom okamžite skoncovať,” odkázala Mijatovičová.

Stoltenberg: Putin zničil mier v Európe

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu “zničil mier v Európe”. Rusko zároveň vyzval, aby ukončilo vojnu a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny. Dodal, že NATO na Ukrajinu nepošle vojakov ani bojové lietadlá, keďže sa nechce zapojiť do tohto ozbrojeného konfliktu, uvádza denník The Guardian.

Stoltenberg sa takto vyjadril počas návštevy leteckej základne v poľskom meste Lask, kde sa stretol s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

“Prezident Putin zničil mier v Európe. Členské krajiny Alinacie odsudzujú neopodstatnenú a brutálnu inváziu na Ukrajine,” povedal Stoltenberg novinárom na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, uvádza agentúra AFP.

Šéf NATO dodal, že “ruský útok (na Ukrajinu) je úplne neprijateľný a umožnilo ho Bielorusko”.

Zdôraznil tiež, že NATO “nebude súčasťou tohto konfliktu” s Ruskom. Aliancia je však zároveň podľa jeho slov pripravená “brániť každý centimeter” svojho územia a nedávno posilnila svoje východné krídlo.

“Rusko musí okamžite skončiť s touto vojnou, stiahnuť všetky svoje sily z Ukrajiny a úprimne sa zapojiť do diplomatického úsilia. Svet stojí pri Ukrajine a žiada mier,” povedal.

Stoltenberg tiež uviedol, že NATO poskytuje Ukrajine humanitárnu, finančnú i ďalšiu pomoc, vojakov jej však nepošle.

“NATO sa nezapojí do konfliktu. NATO sa teda nechystá poslať na Ukrajinu vojakov alebo presunúť (svoje) lietadlá do ukrajinského vzdušného priestoru,” dodal.

Poľský prezident Duda uviedol, že spoločne so Stoltenbergom prebrali ďalšie kroky, ktoré sa NATO chystá podniknúť na svojom východnom krídle, tvorenom z veľkej časti práve Poľskom, píše agentúra PAP.

“Diskutovali sme o bezpečnostnej situácii, hovorili sme o úlohách… a krokoch potrebných na posilnenie východného krídla Aliancie,” povedal Duda.

Šéf NATO sa Poľsku zároveň poďakoval za to, že na svoje územie už prijalo desaťtisíce utečencov z Ukrajiny.

Ruská invázia na Ukrajinu je “chvíľou pravdy pre Európu” a v stávke je budúcnosť starého kontinentu. Počas utorkového mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu to povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

“V stávke je osud Ukrajiny, ale na miske váhy je aj náš vlastný osud,” povedala v EP šéfka Komisie. Počas prejavu zároveň uviedla, že Brusel poskytne dodatočných 500 miliónov eur na pomoc pri riešení “humanitárnych dôsledkov” vojny vrátane prílevu utečencov z Ukrajiny do krajín európskeho spoločenstva.

“To, ako na konanie Ruska zareagujeme dnes, bude určovať budúcnosť medzinárodného systému,” povedala von der Leyenová.

“Musíme ukázať silu, ktorá sa nachádza v našich demokraciách; silu ľudí, ktorí si vyberajú svoju nezávislú cestu slobodne a demokraticky,” dodala predsedníčka EK.