Matica slovenská je bez 14. marca, ale aj bez apríla, bez mája a hlavne bez budúcnosti

Bratislava 27. februára 2017 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

Matica slovenská nedávno vydala polemické video o tom, čo by sa stalo a ako by sa udalosti vyvíjali, keby nebolo 14. marca, teda keby nevznikol prvý Slovenský štát.

Išlo vlastne o veľmi mierny pokus o vstup do diskusie o jednej z veľmi boľavých udalostí slovenského národa. Slovenský štát bol vojnový štát a počas jeho fungovania došlo k rôznym neprávostiam, ktoré dnes slúžia hlavne na bičovanie Slovákov a na bitie po hlave každého, kto sa odváži vystupovať národne.

Nejdem sa k filmu vyjadrovať po odbornej stránke, to je parketa pre historikov. Ja som na celom počine ocenil hlavne to, že Matica sa pokúsila o diskusiu na túto tému. Tato téma, pokiaľ nebude prediskutovaná a nedôjde k všeobecnej zhode na tieto udalosti, bude neustále traumatizovať ďalšie a ďalšie generácie Slovákov.

Každý národ má vo svojej histórii takéto udalosti a každý národ sa s nimi musí vyporiadať a urobiť za nimi hrubú čiaru.

Tak ako každý psychológ poradí pacientovi, aby sa znova a znova neumáral a netrestal za zlé veci, ktoré v minulosti urobil, tak aj národ sa musí vysporiadať s negatívnymi aspektami svojej histórie, musí ich prijať a ísť ďalej. Nie je možné sa donekonečna sebabičovať.

Na to, aby sa takpovediac svedomie a psychika národa vysporiadala s negatívnymi udalosťami z minulosti, musí prebehnúť o nich celonárodná diskusia a musia sa rozobrať negatíva pozitíva doby, činov jednotlivých osobností a musí sa tak očistiť v diskusii svedomie a národná hrdosť.

Práve ako taký pokus o diskusiu som vnímal polemické video Matice slovenskej, ktoré sa snažilo poukázať na to, že doba druhej svetovej vojny bola príliš komplikovaná nato, aby sa mohli vtedajšie udalosti vnímať čiernobielo.

Uvítal som túto snahu matice, lebo kto iný ak nie národná ustanovizeň by sa mala snažiť o takéto veci.

Diskusia o takýchto udalostiach je vždy ostrá. A vždy má aj druhú stranu a teda protiargumenty. Neviem, čo matica čakala. Že sa nikto neozve? Pri tak citlivej téme je predsa diskutujúcich vždy plno a argumenty často podfarbené emóciami.

Aj teraz sa proti názorom vyjadreným vo filme ozvalo viacero subjektov a aktivistov. Úplne prirodzene protestovala židovská obec. Pri tejto téme je to priam nutnosť.

Do diskusie sa na protistrane zapojili tiež rôzni aktivisti a politici. A tiež, samozrejme – strážca vždy tej správnej pravdy – mainstream, ktorý, a to je tiež pravda, nenávidí čokoľvek národné.

Ale to všetko je normálne. Odohrá sa pri otvorení tejto témy už tradične. A nič iné sa nedalo ani čakať.

Rozhodnutie Matice stiahnuť video pokladám za ten najhorší možný krok, aký mohla urobiť. Taký krok nikto nemôže hodnotiť inak, akože sa Matica posrala. Aj by niečo chcela aj na to nemá odvahu. Načo je národu taká organizácia, ktorá sa hneď poserie, keď proti nej vystúpia oponenti. Keď nevie argumentovať, keď si nevie obrániť svojich? Nanič.

Matica tu nie je na to, aby bola arbitrom, ale aby bola obhajcom.

Matica vznikla ako národná ustanovizeň, ako nástroj konfrontácie a v konfrontácii so všetkými, ktorí škodia jej národu, aj musí zostať.

Nemôže sa hrať na peknú. Nemôže si nájsť pekné témy, ktoré by sa páčili aj nepriateľom, lebo také nie sú.

Načo je komu organizácia, ktorá nemá gule ani na to, aby si stala za svojim i tak veľmi miernym postojom ku kontroverznej téme?

A je jedno, či sa Matica stiahla, kvôli argumentácii oponentov, či kvôli mediálnemu lynču, či zo strachu, že neodstane finančné prostriedky od štátu. Iba zase raz ukázala, že nemá obsah, nemá odvahu a nemá svoju tvár.

Takáto Matica je dobrá len pre nepriateľov, ktorí môžu poukazovať na jej nedostatky a chybné kroky.

Pre takúto Maticu a aj pre národ by bolo najlepšie, keby ani žiadne príspevky od štátu viac nedostala a buď pozbierala odvahu, postavila sa znova za veci, ktoré by jej dali obsah a užitočnosť, alebo radšej zanikla.

Juraj Martus