Bratislava 26. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)
Ak Bosnu nevieme nalákať na pekné ideály donúťme ju, tak uvažuje spravodajkyňa pre Bosnu a Hercegovinu Doris Packová
Bosna a Hercegovina (BaH) je zdrojom frustrácie, pretože sa ani pri všetkej snahe a podpore zo strany EÚ nedokázala pohnúť dopredu. Pre TASR to uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Podľa neho príťažlivosť európskych ideí, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu v prípade Srbska a Kosova, v BaH ešte necítiť. V únii sa diskutuje o tom, čo robiť s tým, že sa krajina nehýbe dopredu a ani si neplní záväzky, ktoré na seba dobrovoľne zobrala. “Niektorí ľudia sú toho názoru, že treba prijať tvrdšie opatrenia. Práve to bola filozofia Doris Packovej, ktorá navrhovala pozastaviť členstvo BaH v Rade Európy (RE). Nemyslím si však, že toto je cesta dopredu. Je potrebné krajine pomôcť a nie ju od seba odtláčať,” zdôraznil Lajčák.
Europoslankyňa a spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Bosnu a Hercegovinu Doris Packová požiadala v Rade Európy v Štrasburgu o pozastavenie členstva tejto balkánskej krajiny v RE. Poukázala na fakt, že vláda v Sarajeve nenovelizovala ústavu tak, aby nebola diskriminatívna voči menšinám, a nepodnikla ani úniou očakávané kroky v záujme svojej integrácie. Jej iniciatíva podporu nezískala.
V prípade Macedónska zatiaľ EÚ nemá požadovaný vplyv
V prípade Macedónska zastáva Lajčák názor, podobne ako iní diplomati, že Skopje nie je bližšie k otvoreniu prístupových rozhovorov, než bolo pred niekoľkými rokmi. Zostáva ešte nevyriešený spor o názov s Gréckom, ale aj otázky vzťahov s Bulharskom.
Rovnako pripomenul dohodu z 1. marca tohto roka medzi macedónskymi politickými stranami, ktorá mala vyriešiť patovú situáciu a politickú krízu v krajine. “Do dnešného dňa nebola naplnená,” upozornil minister. Ako dodal, SR aj ostatné členské krajiny odporúčajú a podporujú začatie prístupových rokovaní s Macedónskom. “Práve to by mohlo zmeniť atmosféru a zvýšiť vplyv EÚ na dianie v krajine,” poznamenal.
Európsky parlament schválil vo štvrtok (23.5.) dve samostatné uznesenia týkajúce sa BaH a Macedónska. Kým pri prvom štáte konštatoval prehlbujúce sa zaostávanie za ostatnými v regióne, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je pripravená na začatie prístupových rokovaní.
Poslanci v uznesení o Bosne zdôraznili naliehavú potrebu zásadných ústavných reforiem na federálnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých subjektov, ktorá by mala krajine pomôcť nastúpiť cestu plne funkčnej demokracie. Rovnako musí konečne vykonať rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2009 o rovnakých právach jej občanov kandidovať vo voľbách.