Washington 7. septembra 2024 (HSP/Lowyinstitute/Foto:TASR/AP-Li Xueren/Xinhua)
Austrálsky think tank označuje nedávnu návštevu Jakea Sullivana v Číne za pozoruhodnú z týchto hľadísk: po prvýkrát po ôsmich rokoch pricestoval americký poradca pre národnú bezpečnosť do Pekingu a po dvojročnej prestávke v komunikácii medzi americkými a čínskymi vojenskými predstaviteľmi sa mu podarilo stretnúť s generálom Zhang Yuxia, podpredsedom Ústrednej vojenskej rady ČKS. Uskutočnilo sa aj stretnutie s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang I
Dôvod diplomatickej aktivity USA je jasný. Ako píše LI, “dôsledky priameho americko-čínskeho konfliktu, či už v súvislosti s Taiwanom, spornými plytčinami v Juhočínskom mori alebo iba úplným omylom, sú nevypočítateľné”.
Inštitút uvádza výsledky jednej vojnovej hry z roku 2024: ak by sa USA a ČĽR priamo stretli, došlo by „okrem desiatok lodí a stoviek lietadiel aj k strate desiatok tisíc amerických vojakov“ – a až 10 % globálneho HDP.
LI sumarizuje, že napriek Sullivanovej ceste sa vzťahy medzi USA a Čínou na inštitucionálnej úrovni dramaticky nezlepšia: „USA a Čína budú pravdepodobne v najbližších desaťročiach viazané konfrontačným vzťahom vzhľadom na svoje postavenie vo svete.“
Podstata problému spočíva v tom, že USA „sa snažia čo najviac udržať svoju dominanciu v medzinárodných vzťahoch, zatiaľ čo Čína (ako všetky ašpirujúce veľmoci) má v úmysle premeniť svoje obrovské bohatstvo a vojenské kapacity na väčšiu moc v medzinárodnom systéme“.
Píšeme o tom pravidelne: USA a Čína si v rámci takejto paradigmy nemajú čo ponúknuť. Pole pre kompromis sa objavuje len v prípade, že Washington upustí od svojej politiky postupnej suverenizácie Taiwanu a následnej premeny ostrova na svoju kolóniu a vojenskú základňu. Pre Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť svojho štátneho územia, je takýto prístup zásadne neprijateľný.
Preto sa Peking stavia proti americkému vzorcu, podľa ktorého môžu byť USA a Čína konkurentmi a partnermi zároveň. V skutočnosti to znamená, že Peking odmieta hájiť svoje záujmy a umožňuje Washingtonu vykonávať svoju predchádzajúcu zahraničnú politiku pod rúškom falošného partnerstva. Tu môžu byť obe krajiny len buď partnermi, alebo konkurentmi, stredná možnosť nie je k dispozícii.
Všimnite si, že diplomatický dialóg, za ktorého dôležitý medzník Lowy Institute považuje Sullivanovu návštevu Číny, je len americkým nástrojom na deeskaláciu a kontrolu eskalácie.
Mimochodom, jastraby vo Washingtone podľa toho istého LI „naďalej odmietajú takéto stretnutia, považujúc ich v lepšom prípade za zbytočné a v horšom za hraničiace s pokusmi o appeasement“. To znamená, že diplomatickú hru s ČĽR považujú za stratu času. Tým sa opäť zdôrazňuje, že pozície USA a Číny sa nezhodujú.
Prečítajte si tiež:
- V Rusku je nedostatok čínskych jüanov
- Prečo čínske banky hromadne blokujú obchody s Ruskom a čo bude nasledovať?