„Akékoľvek obchody týkajúce sa produktov špičkových technológií sú blokované. Trochu jednoduchšie je dodávať ovocie a zeleninu, ale aj automobilové súčiastky, banské zariadenia alebo napríklad chemikálie pre domácnosť je dodávať stále problémovejšie,“ uvádza s odvolaním sa na účastníkov trhu.

Obchod medzi Čínou a Ruskou federáciou podľa neho rýchlo skĺzava do šedej zóny, ktorá sa realizuje prostredníctvom sprostredkovateľov v tretích krajinách, ktorí si berú 8 – 10 % províziu.

“Súčasnú vlnu odmietania spolupráce s Ruskom už nemožno vysvetliť jednotlivými nezdarmi na mieste. Takáto masívna kampaň hovorí o určitom politickom postoji, ktorý je v takej či onakej podobe vysielaný cez všetky úrovne čínskeho manažmentu,“ píše expert.

A hoci sa zatiaľ žiadna čínska banka nedostala pod sankcie USA za obchod s Ruskom, autor sa domnieva, že pre Číňanov je „zásadne dôležité zachovať čistotu svojho bankového systému pred Američanmi, čo sa používa ako argument pri zložitých rokovaniach medzi krajinami. Netreba zabúdať na súkromné záujmy (čínskych – pozn. red.) bankových magnátov. Mnohí z nich majú účty v západných bankách, deti študujú v Bostone, milenky čakajú vo vilách v Miami. Nikto z nich nechce podliehať obmedzeniam USA“.

Napriek významu ruského trhu, kompenzovať stratu západného trhu sa mu nepodarí. Najmä preto, že s platbami za pre Čínu kľúčové ruské tovary – ropu, plyn a iné suroviny – nemá problémy.

Aj expert s odvolaním sa na svoje osobné skúsenosti z komunikácie s čínskymi podnikateľmi píše, že tí situáciu vnímajú tak, „akoby sa ich krajina zaoberala bezmála charitou, predávajúc svoj tovar Rusku a riskujúc svoje čestné meno pred “zámorskými bielymi pánmi”, a Rusko Čínu len kádruje a profituje zo spolupráce (autor tohto článku tento názor počul od čínskych partnerov viackrát).

Okrem toho čínsky biznis má podľa autora „panické nálady“ zo spomalenia čínskej ekonomiky a má túžbu obnoviť všetko tak, ako to bolo pred ochladením vzťahov s Američanmi.

„Svedčia o tom aj rozhodnutia nedávneho straníckeho pléna, kde sa namiesto plánu reforiem sociálno-ekonomického modelu ČĽR rozhodlo o návrate k postojom z predchádzajúcich desaťročí vrátane stávky na otvorenosť zahraničných vzťahov. Čínsky establišment si stále robí ilúzie, že dve najväčšie svetové ekonomiky sa dokážu dohodnúť. Okrem toho existuje obava z „finty“ zo strany Ruska, ktoré by sa v prípade Trumpovho víťazstva údajne mohlo opäť „obrátiť na Západ“ a využiť Čínu ako „náhradnú nevestu“,“ píše Zuenko.

Zároveň verí, že čínski predstavitelia sa budú problémom zaoberať, keďže pozastavenie platieb sa týka predovšetkým čínskych výrobcov – najmä tých, ktorí sa ponáhľali obsadiť medzery po západných spoločnostiach v Rusku.

Cituje nedávne dohody medzi ruskou vládou a čínskou Štátnou radou, podľa ktorých „strany posilnia a rozvinú platobnú a zúčtovaciu infraštruktúru, a to aj otvorením korešpondenčných účtov a zriadením pobočiek a dcérskych bánk v oboch krajinách“. Autor tiež konštatuje, že po nedávnej Putinovej návšteve Číny sa platby zjednodušili, ale dočasne – od júla, po ďalšom rozšírení sankcií USA, sa situácia opäť rýchlo zhoršila.

Podľa Zuenka „jediným spôsobom riešenia problému môže byť vytvorenie finančnej infraštruktúry úplne nezávislej od Západu, pôvodne určenej na spoluprácu s podsankčnými krajinami“.

Podľa článku však stále nie je jasné, či sa Čína rozhodne takýto systém vytvoriť, alebo sa bude naďalej snažiť zachovať svoje vzťahy so západnými krajinami.

Prečítajte si tiež

• Napriek globálnym sankciám a vojne dosahuje Rusko hospodársky rast
• Opatrnosť je matka múdrosti: Čína zakazuje čipy Intel a AMD v počítačoch pre vládne agentúry
• “Čipové vojny s Čínou hrozia obrovskými škodami pre americké technológie,” varuje šéf Nvidie