Môj profil 
Predplatné
Dnes už 72-ročná brankárska legenda žije v Prahe. Zo “stovežatej” aj pochádza a hoci to do Košíc nemal na skok, neváhal. Slávnostné vyvesovanie dresov bolo udalosťou, ktorú si nenechalo ujsť ani takmer 7500 fanúšikov. Tí si búrlivým aplauzom uctili legendy čias minulých. “Pre mňa to znamená ocenenie mojej práce, ktorú som tu odviedol počas desiatich rokov. Dodnes som veľmi hrdý, že sme tu v tých časoch udržali najvyššiu súťaž. Cením si to o to viac, že vekový priemer nášho mužstva bol v tom čase okolo 21 rokov. Nebolo to nič jednoduché, ale veľkou vôľou a bojovnosťou sme to dokázali. Ani potom Košice nikdy nezostúpili,” uviedol Jiří Holeček, ktorý si obliekal košický dres v rokoch 1963 – 1973. V tom čase ešte košické A-mužstvo nepatrilo k elite federálnej ligy, takže majstrovské oslavy v Košiciach nezažil.
Napriek tomu však výborný brankár nemal núdzu o príjemné zážitky. Jedným z nich bola úspešná “bitka” o záchranu v najvyššej súťaži. “V Plzni sme hrali posledný zápas. Oba tímy potrebovali vyhrať, pretože už pred zápasom bolo jasné, že kto prehrá, ten zostúpi. My sme po prvej tretine prehrávali 0:2. Zápas sa napokon skončil 3:2 pre nás. My sme boli tí, čo sa radovali, a hráči domáceho tímu boli smutní. Fanúšikovia im ešte vyhotovili malú čiernu rakvu, ktorú im potom hodili na ľad,” zalovil v pamäti brankár, ktorý bol známy aj pod prezývkou “Fakír”.
Holeček získal ako opora československej reprezentácie tri tituly majstra sveta, ku ktorým pridal ďalších šesť medailí zo šampionátov. Mnoho z nich prišlo po tom, ako odohral klubovú sezónu v košickom drese. “V Košiciach sa mi celkom darilo. Vybojoval som si tu post reprezentačného brankára. Myslím si, že to bolo najmä vďaka tomu, že na mňa vždy išlo veľa striel,” netajil. Dnes už s úsmevom spomína aj na zápasy, v ktorých si brankárske štatistiky vonkoncom nevylepšil. “Pamätám sa na môj osobný rekord, keď som dostal najviac gólov. Hrali sme v Jihlave o prvé miesto. Oni boli prví, my druhí a prehrali sme tam 2:11. To bol môj rekord v počte inkasovaných gólov. V novinách na druhý deň napísali, že Holeček zachránil Košice od dvadsiatky. A ako som sa cítil? No, po zápase som bol smutný, ale potom som si aj vážil, že ma tréner nevystriedal. Znamenalo to, že som za tie góly nemohol,” prezradil pre TASR Jiří Holeček.
Košický klub pôvodne plánoval oceniť päť klubových legiend, no bývalý útočník Vincent Lukáč sa pocty vzdal. Legendárny brankár s jednotkou na drese sa na Lukáča tešil zbytočne. “Je mi to ľúto. S Vincom sme boli kamaráti už z Košíc, keďže sme sa stretli v sezóne, v ktorej som ja končil a on začínal. Vnímal som ho akoby svojho syna, ktorého som uvádzal do sveta dospelých. Dosť som si ho obľúbil, preto ma prekvapilo, že nastala situácia, keď Vinco odmietol vyvesiť svoj dres a zúčastniť sa na tejto akcii. Ja som sa na neho tešil, preto ma to mrzí,” poznamenal Holeček.
Brankár, ktorého preslávili rýchle reakcie a mimoriadne rýchla práca nôh, sa po aktívnej kariére venoval podnikaniu a k hokeju sa neskôr na istý čas vrátil ako spolukomentátor televíznych prenosov. V súčasnosti je už člen viacerých siení slávy a šport, ktorému zasvätil svoj život, sleduje najmä v televízii. Prirodzene si pozorne všíma najmä brankárov. “Brankári majú väčší výstroj, zaberú veľkú časť bránky. Dnes už nemusia mať taký rýchly pohyb, aký sme museli mať my, aby sme stíhali vykrývať priestory. Oni sa postavia do bránky a nezostane tam žiadna medzera. Ja by som im zmenšil výstroj, aby sa museli viac hýbať a aby boli ohybnejší. Mnohí si tam kľaknú a takto vydržia prakticky celý zápas. Keď budú útočníci rozumní, tak budú dávať góly veľmi ľahko. Stačí mieriť nahor k ramenám, pretože brankári kľačia príliš skoro. Tí by mali kľačať, až keď sú útočníci pred nimi, no oni kľačia už oveľa skôr. Dnes by som chcel byť útočník. Bol by som najlepší strelec,” dodal Jiří Holeček v dobrej nálade.
.JPG)
