Veľká časť vyhostených boli podľa odborníka na európske právo Waltera Obwexera bezdomovci, nezamestnaní, žobráci či kriminálny delikventi.
Obwexer tiež vysvetlil, že v prípade občanov EÚ platí, že ak pobývaju v členskom štáte únie viac ako 3 mesiace, musia preukázať, že majú prostriedky na živobytie a tiež zdravotné poistenie.
“A keď tieto predpoklady nesplnia, môžu byť vrátení do domovského únijného štátu,” doplnil Obwexer. Dodal, že v prípade kriminálnikov je možné sa k deportáciám uchýliť v mene verejnej bezpečnosti.
Piatymi najčastejšie vyhostenými občanmi z Rakúska boli v roku 2018 Nigérijčania, ďalej nasledovali Gruzínci a Afganci. Pretože Gruzínci môžu už rok cestovať do EÚ bez víz, evidujú rakúske úrady od občanov Gruzínska trojnásobný medziročný nárast počtu žiadostí o azyl. Vlani takýchto žiadostí podali 218, o rok skôr 80.
Rakúsky rozhlas poznamenal, že minister vnútra Herbert Kickl mal na konci januára výročnú tlačovú konferenciu, na ktorej hovoril o vybraných častiach deportačných štatistík a nie o presných číslach, takže to vyvolávalo dojem, že väčšinu vyhostených tvorili žiadatelia o azyl. Aktuálna rešerš to ale vyvrátila, konštatoval rozhlas.
Kickl okrem iného hovoril o tom, že z Rakúska sa vlani do vlasti vrátilo vyše 12 600 ľudí a z toho bolo vyhostených iba 4661 ľudí.
Dobrovoľne späť do vlasti odcestovalo 5665 žiadateľov o azyl a ďalších 2285 migrantov potom Rakúsko odovzdalo do iných únijných štátov na základe dublinských dohôd.