Výrazná zmena. Kontrola chatu nateraz dostala stopku

Hlasovanie o zákonoch o ochrane detí naplánované na polovicu októbra bolo zrušené po tom, ako sa štáty EÚ nedohodli na ďalšom postupe, uvádza vo svojej  analýze Deutsche Welle.

Snaha obmedziť  zneužívanie detí

Pred sídlom Európskej únie v Bruseli sú zhromaždení aktivisti za práva detí, ktorí sú nahnevaní, že členské štáty bloku opäť odložili rozhodnutia o kontroverzných zákonoch o ochrane online, ktoré by prinútili technologické spoločnosti skenovať obrázky, videá a odkazy na dôkazy o sexuálnom zneužívaní detí.  „Počas týchto troch rokov odkladov – to je viac ako 1 200 dní rokovaní – sa veľa detí dostalo do rúk páchateľov,“ povedala pre DW Fabiola Bas Palomaresová, ktorá vedie politickú prácu v skupine Eurochild.  Približne dve tretiny všetkých webových stránok so sexuálnym zneužívaním detí, ktoré vlani odhalila nadácia Internet Watch Foundation, pochádzali z niektorej krajiny EÚ a celosvetovo bolo na internete označených viac ako 60 miliónov fotografií a videí súvisiacich so sexuálnym zneužívaním maloletých.

Ohrozené súkromie?

Ak si prelistujete TikTok alebo rýchlo vyhľadáte na Googli, rýchlo nájdete tvrdenia, že EÚ sa chystá začať čítať vaše správy. Európska komisia tvrdí, že to tak nie je. Návrh Bruselu však narúša súčasné normy bloku týkajúce sa ochrany súkromia. Nemecko patrí medzi štáty EÚ, ktoré odmietajú podporiť plánované zákony.  „Súkromná komunikácia nesmie byť nikdy predmetom všeobecného podozrenia. Štát nesmie ani nútiť služby posielania správ, aby hromadne skenovali správy na podozrivý obsah pred ich odoslaním,“ uviedla nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová vo vyhlásení z 8. októbra. Podľa najnovšieho návrhu z pera súčasného dánskeho predsedníctva EÚ by sa technologickým firmám, ktoré sa považujú za vysoko rizikové, mohlo nariadiť, aby skenovali všetky odkazy, obrázky a videá, hoci aj nie texty, zdieľané na svojich platformách, aby mohli prípady podozrivého materiálu o sexuálnom zneužívaní detí nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní.

Najkontroverznejšie je, že pravidlá by sa vzťahovali aj na obsah zdieľaný prostredníctvom messengerov, ako je WhatsApp, ktoré používajú šifrovanie – technický prísľub, že vašu správu neuvidí nikto iný ako osoba, ktorej je určená. EÚ tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné na dolapenie predátorov, ktorí zneužívajú digitálne prostredie. Keď materská spoločnosť Facebooku Meta začala v roku 2023 šifrovať niektoré správy, označila americkým dozorným orgánom o 6,9 milióna prípadov podozrení z online zneužívania detí menej ako v predchádzajúcom roku – hoci zostala hlavným oznamovateľom incidentov. Teraz platforma na šifrované správy Signal pohrozila odchodom z trhu EÚ a tvrdí, že najnovšie návrhy EÚ by sa rovnali „masovému sledovaniu“.

Nariadenie Chat Control alebo koniec súkromia v budúcnosti

Ella Jakubowska, ktorá sa v neziskovej organizácii European Digital Rights venuje ochrane súkromia, sa zvyčajne snaží obmedziť moc veľkých technologických spoločností v Európe, tentoraz sa ocitla na rovnakej strane diskusie: „Nie je to kompromis, ktorý by sme mohli urobiť. Je to bezprecedentne nedemokratický návrh. Podkope životne dôležitú ochranu digitálnej bezpečnosti, na ktorú sa všetci dennodenne spoliehame. A to jednoducho nie je kompromis, ktorý môžeme urobiť, aj keď slúži niečomu, čo je naozaj dôležitým cieľom,“ dodala. Jakubowska hovorí, že ju už unavuje, že ochrana súkromia a detí sa považuje za voľbu „buď – alebo“. A tento názor potvrdzuje aj Dorothée Hahneová, 59-ročná žena, ktorá koordinuje skupinu nemeckých občanov, ktorí prežili zneužívanie v detstve a aktívne vedú kampaň proti návrhom EÚ. Hahneová sa obáva, že ľudia sa v budúcnosti nebudú cítiť bezpečne pri zdieľaní svojich príbehov alebo pri hľadaní pomoci na internete, ak budú takzvané zákony o kontrole chatu niekedy schválené. Bolo by to, ako keby vedľa vás počas terapeutického sedenia stál policajt“.

Technické problémy

A je tu aj problém, ktorý sa neustále objavuje: že legitímna alebo neškodná komunikácia, ako napríklad zdieľanie fotografií detí na pláži, by mohla byť označená orgánmi činnými v trestnom konaní za podozrivú. Odborníci sa rozchádzajú v názore na to, či je plán EÚ technicky uskutočniteľný. Úradníci pracujúci na najnovšom návrhu trvajú na tom, že detekčné mechanizmy podobné tým, ktoré by sa mohli použiť na vyhľadávanie zneužívania detí, sa už používajú na zameranie škodlivého softvéru. Približne 800 vedcov a výskumníkov však začiatkom mesiaca napísalo otvorený list vyjadrujúci sa proti týmto zákonom. „Pre ľudí je už teraz veľmi ťažké rozlíšiť materiál o sexuálnom zneužívaní detí (child sexual abuse material, CSAM) od legitímneho obsahu,“ povedal Bart Preneel, kryptograf pôsobiaci na Katolíckej univerzite v Leuvene. „Sme veľmi skeptickí, že sa to umelá inteligencia dokáže naučiť,“ povedal a dodal: „Sme presvedčení, že neexistuje žiadna technológia – a v najbližších 10 rokoch ani nebude – ktorá by to dokázala.“ Varuje, že technológia, ktorú by platformy používali na skenovanie súborov, by mohla spôsobiť, že používatelia a orgány by boli zraniteľnejší voči hackerom.

Hrozí právne vákuum

Aktivistka za práva detí Fabiola Palomaresová má tiež plné zuby toho, že sa „súkromie vs. ochrana detí“ stavia do binárnej voľby „buď – alebo“. „Ak nemáme technológiu, ktorá by bola dostatočne bezpečná, dostatočne chrániaca súkromie, zamerajme sa na vývoj tejto technológie namiesto spochybňovania právneho rámca, ktorý za ňou stojí,“ povedala. „Bez právnej motivácie nebudú investovať do vývoja technológie a rozvoja kapacít, ktoré sú potrebné na to, aby to skutočne aktívne robili,” povedala. „Ak neprijmeme nariadenie, ktoré sa bude vzťahovať na end-to-end šifrované prostredie, bremeno bude opäť prenesené na obeť,“ povedala. A Palomaresová tiež varuje, že v Európe môže nastať právne vákuum. Technologické firmy sa zatiaľ môžu dobrovoľne rozhodnúť vyhľadávať a označovať podozrivý obsah vďaka výnimkám v širších pravidlách EÚ o ochrane osobných údajov. Keďže platnosť tejto výnimky vyprší v apríli budúceho roka, tlak na členské štáty, aby prijali rozhodnutie, sa zvyšuje.

Čo teraz, Európa?

Dánsko, ktoré je členom EÚ a do roku 2026 bude rotujúcim predsedníctvom bloku, je za prísnejšie zákony a teraz čelí výzve získať dostatočnú podporu skeptickejších štátov, ako je Nemecko.  Jeho pokusy uspokojiť obavy o ochranu súkromia obmedzením platforiem, ktoré by mali skenovať obsah, zatiaľ Berlín nezískali, ale Kodaň prisľúbila, že sa o to bude naďalej pokúšať.

Chat Control: Brusel chystá orwellovský nástroj, Slovensko mlčí

„Samozrejme, budeme pokračovať v prebiehajúcich a konštruktívnych rokovaniach o udržateľnom kompromise,” povedal v utorok novinárom dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard. „Nakoniec je to aj diskusia o tom, ako sme schopní regulovať a zaviazať súkromné platformy, súkromné spoločnosti, aby zabezpečili, že prevezmú zodpovednosť aj za vyššie spoločenské záujmy,“ dodal. Aj keď zákony nakoniec získajú dostatočnú podporu, pravdepodobne potrvá roky, kým sa začnú uplatňovať – ďalším krokom v tomto procese sú parlamentné rokovania.

Postoj Nemecka

Patrick Breyer, bývalý poslanec Európskeho parlamentu a kľúčová postava ochrany Európanov pred zraniteľnosťou súkromia prostredníctvom skenovania CSAM (známeho aj ako “kontrola chatu”), tento týždeň oznámil, že nemecká vláda sa napokon rozhodla nepodporiť navrhované nariadenie CSAM. Patrick Breyer píše, že to „blokuje potrebnú väčšinu v Rade EÚ, čím sa na budúci týždeň zmaril plán na prijatie zákona o sledovaní“. Pôvodne sa plánovalo, že ministri vnútra prijmú spoločné stanovisko 14. októbra 2025. Ide o významné víťazstvo európskych obhajcov ochrany súkromia a občanov, a to vďaka Patrickovi Breyerovi a mnohým obhajcom ochrany súkromia, ktorí sa zapojili do informovania tvorcov politík o problémoch s navrhovaným nariadením a ktorí umožnili bežným občanom ľahko a účinne kontaktovať zástupcov svojich krajín, ako to urobila platforma FightChatControl.

A čo stredná a východná Európa?

Ako vysvetľuje platforma FightChatControl, zatiaľ len štyri krajiny strednej a východnej Európy – Estónsko, Česká republika, Slovinsko a Poľsko – sa rozhodne stavajú proti CSAM. Poľsko si zaslúži pochvalu, pretože jeho postoj proti CSAM sa nezmenil, hoci sa zmenila vláda. Dve krajiny – Lotyšsko a Slovensko – zrejme zmenili svoje postoje a teraz sú „nerozhodné“. Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Litva sú naďalej za, hoci litovský minister vnútra Vladislav Kondratovič sa koncom septembra v litovskom národnom rozhlase vyjadril, že predchádzajúce stanovisko sa „prehodnocuje“. Litovské združenie “Unicorns Lithuania” tiež vyzvalo miestnych politikov, aby sa postavili proti súčasnému návrhu CSAM, a vyzvalo ich, aby „bránili integritu šifrovania ako strategický záujem digitálnej bezpečnosti a ekonomík Litvy a celej Európy“.

Potreba orgánov činných v trestnom konaní bojovať proti predátorom na internete je pochopiteľná, ale tento cieľ musí ísť ruka v ruke s posudzovaním proporcionality, práv na súkromie a možných nezamýšľaných dôsledkov pre bezpečnosť občanov.

Prečítajte si tiež:

• Šutaj Eštok odmieta mechanizmy plošného sledovania v rámci návrhu Chat Control
• Kontrola súkromných správ alias Chat-control? Europoslanci tvrdia, že to nedovolia
• Koniec súkromnej digitálnej korešpondencie: EÚ chce zaviesť Chat Control
• Zombie jménem Chat Control