Aj týmto témam sme sa pomerne podrobne venovali v rozhovore s poslancom NR SR, Mgr. Romanom Michelkom. Nechýbali ani otázky o výmene na poste šéfa poslaneckého klubu SNS, hodnotenie prvých krokov novej generálnej riaditeľky STVR, nízkych volebných preferencií najstaršej politickej strany na Slovensku, prešľapom a zverstvám bývalej vládnej garnitúry, ale aj momentálnemu stavu a smerovaniu EÚ.

Uplynulý týždeň bol bohatý na významné udalosti, okrem iného poslanci NR SR ústavnou väčšinou schválili novelu Ústavy SR. Ako dlho trvali oslavy?

Treba povedať, že to bolo naozaj nečakané. Ešte keď sme dohlasovali, mysleli sme si, že to je 88-čka, ale nakoniec to nečakane podporili aj dvaja poslanci z OĽANO. Nečakali sme to, to musím jasne povedať.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Dokonca práve teraz som mal rozhor, že možno to je nejaká Božia prozreteľnosť, lebo v podstate vo štvrtok už chcel dať o tom hlasovať Raši. Vtedy chýbal Blcháč, ale to sme neriešili, lebo 87 alebo 88 – to je jedno. Ale keďže sa našli – s prepáčením – užitoční idioti, teda 5-ti ľudia prihlásili do 3. čítania a reťazenia faktických, tak to Raši odmával, že vo štvrtok teda nič.

Sled udalostí bol taký, že v pondelok alebo v utorok mal poslanecký klub Smer. Že ideme do toho, ale s tým, že chcú dať tajné hlasovanie. Povedali sme si – dobre, nech sa teda otvoria karty.

Potom bola tlačovka, tuším vo štvrtok, kde sa vyhlásilo že tajné hlasovanie nie. Oblečme si dresy, nech každý vie, kto za koho kope. A tí, ktorí sú kresťania, tak nech si spytujú svedomie.

No a nakoniec si tí dvaja poslanci z OĽANO uvedomili, že teraz prichádza ich chvíľa, servilita k Matovičovi a hodnoty sú na vážkach. Vraj sa v nich niečo pohlo. Napokon, urobili to celkom rozumne v tom zmysle, že nejakých 15 minút pred hlasovaním SMS-kou oznámili, že budú hlasovať za a tým pádom neboli pod nejakým strašným tlakom.

Z výsledku sme teda napokon boli prekvapení, ale príjemne.

Na rozdiel od časti súčasnej politickej opozície, ktorá mala hlavu v smútku. Ich vyjadrenia boli dosť depresívne a pretrváva to do dnešného dňa. Myslíte si, že naozaj nás bude za túto novelu Ústavy riešiť EÚ?

To sú nezmysly. V kultúrno-etických otázkach je stále prioritná národná legislatíva. Ak by mala prísť nejaká zmena, musela by ju odobriť celá Európska rada jednomyseľne – a to je prakticky nemožné. Takže všetky tie reči o tom, že nás bude Únia riešiť, sú len strašenie.

Keď už sme pri EÚ – z Bruselu prichádzajú správy, že by sa mohlo obmedziť právo veta a nahradiť ho väčšinovým hlasovaním. Ako to vnímate?

Podľa mňa to nie je reálne. Presadenie väčšinového hlasovania v zásadných veciach je možné len vtedy, ak súhlasia všetky štáty. A to sa nestane – som presvedčený, že jednomyseľnosť zostane zachovaná.

Samozrejme, v Únii prebieha tvrdý zápas. Mainstreamové frakcie – socialisti, konzervatívci a liberáli – stále držia väčšinu, no ich podpora klesá. Rastú nové prúdy, vrátane suverenistických strán, ktoré kritizujú Green Deal či zákaz spaľovacích motorov. Už aj tradičné strany, napríklad česká ODS, hovoria, že tento zákaz je nezmysel. Vidím preto šancu, že v ďalšom volebnom období sa niektoré škodlivé politiky prehodnotia.

Nie som eurooptimista, ale ani zarytý euroskeptik. Som eurorealista – viem pomenovať aj pozitíva. Máme Schengen, eurofondy, možnosť podnikať a študovať v zahraničí. To všetko sú výhody. Preto si myslím, že Slovensko má zostať v Únii dovtedy, kým platí právo veta. Ak by nám ho chceli zobrať, bolo by namieste uvažovať o odchode.

Pred pár dňami ste vystriedali Andreja Danka na čele poslaneckého klubu SNS v parlamente. Prečo k tomu došlo?

Bola to interná záležitosť klubu. Andrej Danko je predsedom strany, podpredsedom parlamentu a má množstvo povinností. Po dvoch rokoch uznal, že časť z nich by mal delegovať. Dobrovoľne sa vzdal vedenia klubu a navrhol, aby som funkciu prevzal ja.

Nijako sme to mediálne nezdôrazňovali – jednoducho sme to oznámili na spoločnom stretnutí. Už počas leta som chodil na poslanecké grémiá a pripravoval sa, takže pre mňa to nebola úplne nová rola. Od začiatku septembrovej schôdze už pôsobím ako predseda klubu.

Znamená to pre vás viac práce a povinností. Stíhate a zvládate všetko?

Je to náročné, ale dá sa to. V politike sú dvaja typy poslancov – tí, ktorí sa vezú, a tí, ktorí ťahajú. Ja patrím k tým druhým. Áno, mám teraz viac stresu a povinností, ale beriem to ako súčasť svojej práce. Ak chce človek v politike niečo dosiahnuť, nemôže sa iba viezť.

Na sociálnych sieťach sa objavili aj špekulácie, že tento krok môže znamenať, že sa Andrej Danko pomaly sťahuje z politiky. Je na tom niečo pravdy?

Nie. Andrej Danko zostáva predsedom SNS a má plnú podporu štruktúr aj podpredsedov. To, že odovzdal vedenie klubu, bolo čisto praktické rozhodnutie – rozdelenie práce. Netreba za tým hľadať žiadne konšpirácie.

A čo vaše ambície? Uvažovali ste niekedy o tom, že by ste sa stali predsedom strany?

Úprimne, necítim sa ako nejaký „korunný princ“. Myslím si, že predsedom by mal byť niekto mladší, kto má perspektívu 15–20 rokov viesť stranu. Ja už mám po päťdesiatke, som o niečo starší, ako Andrej Danko. Človek v tomto veku je síce stále mentálne aj fyzicky schopný pôsobiť v politike, ale ak má mať strana dlhodobú perspektívu, musí staviť na novú generáciu.

SNS sa už dlhšie pohybuje pod hranicou zvoliteľnosti. Ako chcete zvýšiť svoje preferencie?

Uvedomujeme si to. Agentúry, ktoré berieme vážne, nám dlhodobo merajú okolo 3,5 – 4,5 %. To je málo a vieme, že je to rizikové. Navyše sme stratili náš srdcový rezort – cestovný ruch a šport, čo bola pre nás silná agenda.

Potrebujeme preto prísť s novou témou, ktorá bude jasne spojená s SNS. V minulosti to bola agenda vzniku republiky, potom vyhraňovanie sa voči maďarskej iredente. Po roku 2016 však nastala určitá kríza identity. Dnes hovoríme, že sme hlasom zdravého rozumu – bránime živnostníkov, tlačíme na redukciu transakčnej dane, zvýšili sme platy učiteľov. To všetko je dôležité, ale nestačí to.

Ľudia často neocenia, keď pomôžete konkrétnej skupine – nevráti sa vám to späť v podpore. Preto musíme hľadať agendu, ktorá zasiahne širšie vrstvy. Máme na to ešte približne dva roky a som presvedčený, že túto jasnú a silnú tému nájdeme.

Vláda predstavila konsolidačný balíček. Myslíte si, že štát má rezervy, kde by mohol šetriť viac?

Určite áno, ale bude to veľmi bolestivé. Zhruba 1,3 miliardy z konsolidačného balíčka pôjde priamo na úkor štátu. Každé ministerstvo dostalo svoju „domácu úlohu“ a pri návrhu rozpočtu uvidíme, kde konkrétne sa bude škrtanie týkať.

Bude to krvavé a nepopulárne – bude sa prepúšťať, zlučovať inštitúcie, rušiť niektoré benefity. Nechcel by som byť v koži ministra, ktorý to bude musieť realizovať. Ale je to nevyhnutné.

Prvýkrát v dejinách sa dokonca nominálne znížia platy ústavných činiteľov – nie zamrazenie, ale skutočné zníženie o 220 eur. Je to síce symbolické, ale nikdy doteraz sa to nestalo a je to jasný signál, že aj politici musia začať od seba.

A teraz si predstavme, čo by robila opozícia. Keby prišla k moci, museli by siahať ešte omnoho hlbšie. Zvýšili by DPH, možno rovno na 18%, a tým by okamžite zdraželi základné potraviny. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, 13. dôchodky – všetko by zrušili. To by bola katastrofa pre obyčajných ľudí.

Bohužiaľ, konsolidácia je nevyhnutná. Stačí sa pozrieť na Grécko – tam ľuďom o tridsať percent znížili platy aj dôchodky a životná úroveň sa vrátila o desaťročia späť. My sa takémuto scenáru chceme vyhnúť. Radšej teraz prehltneme horkú pilulku, aby sme stabilizovali financie, než by sme o pár rokov čelili totálnemu kolapsu.

Áno, bude to bolieť. Ale stále je to menšie zlo v porovnaní s tým, čo by nastalo, keby sme neurobili nič. Navyše – je to aj o zodpovednosti voči budúcim generáciám. Nemôžeme im nechať krajinu zadlženú tak, že by sa im už nikdy nepodarilo dlh splatiť.

Napriek tomu niektorí tvrdia, že vláda mohla ísť ešte viac príkladom.

Ale veď aj ide. Okrem zníženia platov ústavných činiteľov sa stopla obnova vozového parku, obmedzili sa výdavky na reprezentáciu, zmrazili sa niektoré položky. Sú to možno symbolické kroky, ale dôležité, aby ľudia videli, že vláda šetrí aj sama na sebe.

A opakujem – aj tak je to nevyhnutná pilulka. Stačí sa pozrieť do zahraničia. Francúzsko má dlh 114 % HDP, Taliansko 150 %, Japonsko cez 220 %. Oni si to môžu dovoliť, lebo sú veľké ekonomiky. Ale krajiny ako Slovensko či Grécko by dopadli katastrofálne. A my nechceme ísť gréckou cestou, kde ľuďom znížili platy aj dôchodky o tretinu.

Slovensko musí hľadať vlastné silné stránky – máme šikovných ľudí v IT, v strojárstve, vo výrobe špecifických komponentov. Potrebujeme menej byrokracie, menej nezmyselných regulácií a viac priestoru pre zdravý rozum. To je cesta, ako naštartovať rast a dostať sa z krízy.

Treba si uvedomiť, že samotná príprava konsolidačného balíka bola veľmi náročná – rodila sa sedem koaličných rád a nič sa nerodilo tak ťažko, ako práve tieto opatrenia. Každý chcel ušetriť inde, každý mal svoje priority, preto to trvalo tak dlho.

Samozrejme, nesmieme zabúdať ani na rastové opatrenia. Len škrtať nestačí – potrebujeme aj víziu, kam sa má ekonomika posunúť. Problém je, že nemecký priemysel je pre regulácie v hlbokej kríze a my sme naň priamo naviazaní. Keď je Nemecko v recesii, Slovensko nemôže rásť. Preto musíme byť realistickí a pripraviť sa na to, že nás čakajú ešte ťažké roky.

Ale stále je lepšie prijať horkú pilulku dnes, než čeliť gréckemu scenáru zajtra. Nechceme, aby tu o desať rokov niekto musel znižovať dôchodky o tretinu a platy o štvrtinu. Preto hovorím, že je lepšie urobiť nepríjemné kroky hneď, ako sa tváriť, že sa nič nedeje.

Ste predsedom parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Pol roka je vo funkcii nová generálna riaditeľka STVR. Ako hodnotíte jej pôsobenie?

Po voľbe generálneho riaditeľa parlament stratil akékoľvek páky – dnes je to plne v jeho rukách. Má svoj mandát a kompetencie a treba to rešpektovať. Zriadila sa etická komisia, pripravila sa nová vysielacia štruktúra a pribudli aj nové relácie. Do televízie prišli nové tváre, napríklad Anka Žitná, ktorá bude patriť medzi výrazné posily.

Hovorí sa aj o nových diskusných formátoch – napríklad o relácii zameranej na zahraničnú politiku. Potešilo ma, že sa zachovala relácia Do kríža, ktorú považujem za výnimočnú. Tam sa naozaj hľadá pravda a vedú sa vecné diskusie. Naopak, osobne napríklad relácie typu Král na ťahu, kde sa politici len prekrikujú a robí sa z toho show, nepovažujem za prínosné – preto sa takýchto debát nezúčastňujem.

Samozrejme, naši voliči sú nie vždy spokojní. Majú pocit, že STVR by mala viac reflektovať aj ich pohľad. Rozumiem im, ale treba si uvedomiť, že v takom veľkom molochu, akým je verejnoprávna televízia, sa zmeny nedajú urobiť zo dňa na deň. Dramaturgia a nové projekty sa musia najprv nastaviť a až potom prídu viditeľné výsledky.

Uvidíme, aké ďalšie formáty pribudnú a akí moderátori dostanú priestor. Chcem si počkať na výsledky – myslím si, že o pol roka bude fér urobiť seriózne hodnotenie. Dovtedy je potrebná trpezlivosť.

Objavujú sa kritické hlasy, že štát cez reklamu stále dotuje médiá, ktoré boli voči tejto vládnej koalícií nepriateľské, a alternatívne médiá akoby ostali bokom.

Treba rozlišovať – vláda ako taká inzercie nedáva. Robia to štátne podniky, najmä TIPOS. A práve ten svoju reklamu v komerčných televíziách výrazne obmedzil. TIPOS si navyše nemôže dovoliť neinzerovať, lebo má konkurenciu v Niké či Fortune. Tam rozhodujú exaktné parametre – zásah, veková štruktúra divákov a podobne.

Pokiaľ ide o alternatívne médiá, niektoré reklamu prijímajú, iné sa živia výhradne podporou čitateľov. Ak je priestor, mali by sa aj tieto médiá zohľadňovať. Hlavné správy majú vysokú čítanosť, takže sú aj komerčne zaujímavé. Ale zopakujem – o tom rozhodujú podniky ako TIPOS, nie SNS. My na to nemáme priamy vplyv.

Pred voľbami sa veľa hovorilo o tom, že sa prešetrí šafárenie počas covidu, vypínanie webov či darovanie techniky Ukrajine. No zatiaľ sa toho veľa nepohlo. Prečo?

Treba si uvedomiť, že kľúčové sú rezorty vnútra a spravodlivosti – a tie nemajú naši nominanti. Minister vnútra môže urobiť len to, že poverí policajného prezidenta vytvoriť vyšetrovací tím. Keď to neurobí, my ako koaličný partner s tým nič nezmôžeme.

Napríklad Čurilovci už dávno mali byť mimo služby, minimálne trestne stíhaní. Šutaj Eštok spravil krok tým, že ich postavil mimo výkonu, a všetky odvolacie súdy mu dali za pravdu. Ale odvtedy sa to celé zadrhlo. Naopak, Čurilovci podávajú trestné oznámenia na koaličných politikov a snažia sa ich zastrašovať. To je neprijateľné.

Čo sa týka covidu, tieto kauzy si zobral na starosť predseda NKÚ Andráši. Ide po netransparentných nákupoch, MOM-kách a ďalších veciach. Verím, že sa to dotiahne do konca a bude mať aj trestnoprávnu dohru.

Ďalšou spornou kapitolou bolo vypínanie webov.

To bola obrovská hanba. Vláda sa rozhodla vypínať médiá, ktoré boli kritické. Našťastie, technicky to nezvládli – Infovojna či Slobodný vysielač fungovali ďalej, keďže mali hosting mimo Slovenska. Takže sa ukázalo, že to bolo celé nezmyselné a protiústavné.

Nesmie sa to už nikdy opakovať. Vypínanie médií je niečo, čo sa robí v diktatúrach, nie v demokratickej krajine. Aj preto dnes mnohí politici, ktorí sa na tom podieľali, dostali od voličov stopku. Slováci si takéto veci pamätajú a skôr či neskôr ich potrestajú.

Naši voliči sú frustrovaní a pýtajú sa, prečo to ešte nie je vyriešené. Ale treba im stále vysvetľovať, že my na to priamy dosah nemáme, keď nemáme rezort vnútra ani spravodlivosti.

Ľudia si však musia uvedomiť aj jedno – keď budú voliť zo zlosti alebo protestne, môže to dopadnúť veľmi zle. Už sme si to zažili. Volili Matoviča, „lebo bude sranda“, a tri a pol roka sme padali na hubu. Potom zo zlosti hodili hlas progresívcom. Ale kto chce žiť v progresivistickom štáte, nech si uvedomí, čo to znamená.

Mám pocit, že Slováci sa niekedy učia len vlastnými pádmi. Až keď narazia, pochopia, že voliť zo vzdoru nie je riešenie. Preto verím, že voliči časom pochopia, kto im prináša stabilitu a kto len chaos.