Rozzúrený prezident Donald Trump hrozí odvetnými opatreniami v podobe 100-percentných ciel a nových obmedzení na vývoz kritického softvéru – a uviedol, že „nie je dôvod“ stretnúť sa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom ešte tento mesiac.

Táto roztržka predstavuje najostrejšiu eskaláciu napätia medzi Washingtonom a Pekingom od jari tohto roku, keď USA uvalili na Čínu trojciferné clá, a tá tento krok opätovala.

Hrozí, že to zmarí mesiace pokojného úsilia o stabilizáciu vzťahov. Ukazuje to tiež, aký krehký bol hospodársky mier medzi oboma stranami, a vyvoláva nové pochybnosti o tom, či je Trump, ktorý má roztrieštenú stratégiu pre Čínu, pripravený na najnovšiu odvetu Pekingu, ktorú americký portál POLITICO nazýva mocenskou hrou, hoci akosi zabúda uviesť, kto túto mocenskú hru sankcií a vydierania začal.

Ide o zatiaľ najjasnejšiu skúšku Trumpovej schopnosti pretaviť jeho obchodnícky transakčný prístup k medzinárodným hospodárskym vzťahom do koherentnej čínskej stratégie – takej, ktorá by dokázala odolať rastúcej hospodárskej asertivite a prevahe Pekingu, ktorú autor nazýva „zámerná a dlhodobá vojna“.

Väčšina nových čínskych obmedzení nadobudne účinnosť 1. decembra, zatiaľ čo odvetné opatrenia USA sa začnú uplatňovať 1. novembra. „Administratíva USA vníma kroky Číny ako výraznú eskaláciu obchodného napätia medzi USA a Čínou,“ povedal Everett Eissenstat, zástupca asistenta prezidenta pre medzinárodné ekonomické záležitosti a zástupca riaditeľa Národnej ekonomickej rady Bieleho domu počas prvého Trumpovho funkčného obdobia.

„Čína využíva svoju silu a snaží sa ukázať svetu, že je schopná pôsobiť ako hlavná brzda pre globálny obchod.”

Toto tvrdenie je však nielen značne scestné ale  otočené úplne naruby. Čína je najväčšou svetovou ekonomikou na základe parity kúpnej sily a okolo roku 2014 predbehla Spojené štáty (~15 %). Podieľa sa výrazne na celosvetovej hospodárskej produkcii, čo z nej robí nenahraditeľný pilier svetového hospodárstva. Dominancia Číny je najvýraznejšia v podiele na celosvetovej produkcii tovarov.

Od roku 2010 je najväčším svetovým výrobcom a  podieľa sa na celosvetovej produkcii približne 30 %. To je viac ako Spojené štáty, Japonsko a Nemecko spolu.  Vyrába viac ako 50 % svetovej surovej ocele. Dominuje v oblasti montáže a výroby komponentov pre spotrebnú elektroniku. Vyrába napríklad prevažnú väčšinu svetových smartfónov, notebookov a televízorov.

Vyrába približne 80 % svetových solárnych panelov a je popredným výrobcom veterných turbín a batérií. Je najvýznamnejší svetový výrobca hnojív, plastov a cementu.  Podieľa sa viac ako 40 % na celosvetovej produkcii stavby lodí (podľa hrubej tonáže). Práve preto označenie Číny ako „svetová továreň“ presne zodpovedá realite.

Čína je najväčším obchodníkom s tovarom na svete, a to tak vo vývoze, ako aj v dovoze. Na celosvetovom vývoze tovaru sa podieľa približne 14 %. Je najväčším vývozcom ohromujúcej škály výrobkov, od lacného textilu až po vysokohodnotné stroje a elektroniku.  Čína je tiež obrovským trhom, na ktorý pripadá približne 11 % celosvetového dovozu tovaru.

Je rozhodujúcim odberateľom surovín (napr. ropy, železnej rudy a sójových bôbov), luxusného tovaru a integrovaných obvodov.  Podiel Číny na celkovom svetovom obchode s tovarom je spolu s vývozom a dovozom približne 12 – 13 %.  A práve  preto jednoduchý sedliacky rozum napovedá, že záujmom Číny je rozvíjať voľný svetový obchod a nie brzdiť ho.

Každý priemerne sčítaný človek, ktorý netrpí progresívnou historickou amnéziou, si dokonca aj z mainstreamovej tlače musí pamätať sankcie USA voči Číne v oblasti mikročipov, 5G, softwaru, patentov a moderných technológií, snahu o zničenie spoločnosti Huawei, uväznenie dcéry jej majiteľa v Kanade a nakoniec Trumpove vydieračské clá, či zmrazenie vývozu etánu – chemickej látky nevyhnutnej pre čínsky petrochemický priemysel, ktoré mali Čínu prinútiť kapitulovať.

Lenže storočie čínskeho poníženia koloniálnymi mocnosťami sa nedávno skončilo.

Práve preto  Čínske ministerstvo obchodu vo štvrtok predstavilo doteraz najrozsiahlejšie kontroly vývozu vzácnych zemín, ktoré Pekingu umožňujú nielen obmedziť dodávky surovín a magnetov – ako to robilo v minulosti – ale aj akýchkoľvek zariadení, ktoré tieto prvky obsahujú.

Keďže čínske vzácne zeminy sú súčasťou všetkých zariadení, od iPhonov a motorov elektrických vozidiel až po senzory stíhačiek, tieto pravidlá v skutočnosti dávajú Pekingu potenciálne právo veta nad rozsiahlymi oblasťami globálnej výroby. V piatok sa ukázal obrovský potenciálny dosah opatrení Číny a protiopatrení USA: Trumpovo oznámenie o clách spôsobilo pád akcií, pričom index S&P 500 klesol o viac ako 2 %, čo bol jeho najhorší deň od apríla.

Bývalí Trumpovi predstavitelia tvrdia, že najnovšia odveta Číny je mimoriadne sofistikovanou demonštráciou sily – ktorá podčiarkuje rastúci nesúlad medzi údajnou dlhodobou stratégiou Číny a improvizovaným prístupom Trumpovej administratívy.

“Hráme dvojrozmerný šach, zatiaľ čo Peking hrá štvorrozmerný šach,” povedala Liza Tobinová, ktorá pôsobila ako riaditeľka Rady pre národnú bezpečnosť pre Čínu počas prvej Trumpovej administratívy a na začiatku Bidenovej administratívy.

Qdvetná eskalácia zo strany Číny prichádza v čase, keď Trump a Si dúfali, že sa koncom tohto mesiaca stretnú na okraj ázijsko-tichomorského samitu v Južnej Kórei.

Ich stretnutie, prvé v Trumpovom druhom funkčnom období, malo potenciálne stabilizovať vzťahy pred termínom 10. novembra, keď sa má rozhodnúť o ďalšom kole ciel. Čína zrejme testuje, ako ďaleko môže zatlačiť na Biely dom, ktorý sa nátlakom snaží uzatvárať pre obchodných partnerov nevýhodné dohody.

USA však zisťujú, že aj to má svoje hranice. Nátlaková kampaň Pekingu totiž zasiahla aj politicky citlivé miesta americkej ekonomiky vrátane bojkotu americkej sóje a iných poľnohospodárskych tovarov zo štátov s prevahou Trumpových voličov, či také kľúčové firmy amerického hospodárstva ako Boeing.

Aj keď Peking napína svaly, rozumní americkí analytici vnímajú, že signalizuje záujem o ochladenie napätia. Čína chce spolupracovať s USA na vytvorení „mechanizmov dialógu o kontrole vývozu“, aby pomohla zabezpečiť „bezpečnosť a stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov“, uviedol vo štvrtok hovorca čínskeho ministerstva obchodu.

Trump v piatok večer v rozhovore s novinármi v Oválnej pracovni uviedol, že sa ešte stále môže stretnúť so Siom – a naznačil, že dátum zavedenia nových ciel 1. novembra bol snahou nájsť s Čínou spoločné riešenie.

Alternatívou je zhoršenie obchodných treníc, ktoré by mohli mať pre hospodárstvo USA vzhľadom na jeho pretrvávajúcu závislosť od Číny pri dovoze priemyselných materiálov a spotrebných výrobkov fatálne dôsledky.

Obmedzenie vývozu vzácnych zemín „je jednou z možností, ako mohli Číňania udrieť, a oni to jednoducho urobili,“ povedal Cameron Johnson, senior partner v šanghajskej poradenskej spoločnosti Tidalwave solutions, ktorá sa zaoberá dodávateľskými reťazcami.

„Ešte stále to neurobili v oblasti farmaceutík, biotechnológií alebo chemikálií – Čína by zajtra mohla odstaviť naše hospodárstvo a my s tým jednoducho nemôžeme nič urobiť.“