Najťažšia bola zima 2022–2023, keď po celej krajine dochádzalo k dlhodobým núdzovým výpadkom.
Nasledujúce dve zimy prešla Ukrajina oveľa ľahšie.
Od začiatku jesene tohto roku sa však neustále objavujú predpovede, že táto zima bude najťažšia za celé roky vojny a je možné, že dôjde k blackoutu.
A to nielen od expertov alebo politikov, ale aj od úradníkov (konkrétne od primátorov niekoľkých veľkých miest). A aj Zelenskyj dal veľmi neurčitú odpoveď na otázku, čo bude s elektrinou v zime. V podstate potvrdil zložitosť situácie. V čom spočíva a prečo môže byť situácia teraz ťažšia ako v predchádzajúcich zimách?
Možno vyzdvihnúť tri dôvody.
Prvý – Rusi začali používať oveľa viac zbraní. Kým v minulých rokoch sa počet úderných dronov typu „šahid“ vypúšťaných naraz na Ukrajinu rátal v desiatkach, teraz sú to stovky. Počas masívnych útokov ich počet dosahuje až pol tisíca naraz. A ukrajinská protivzdušná obrana zatiaľ nedokázala vyvinúť systém, ktorý by neutralizoval všetky drony. Navyše, Rusko pokračuje v útokoch raketami, ktoré podľa odhadov západných expertov a ukrajinských vojakov boli vylepšené. A teraz je oveľa ťažšie ich zostreliť. V dôsledku toho dochádza k omnoho väčšiemu počtu zásahov. Hlavným cieľom útokov sú tepelné elektrárne, tepelné a vodné elektrárne, ktoré predstavujú „vyvažovaciu garanciu“, ktorá zabezpečuje dodávky elektrickej energie v čase špičkovej záťaže (jadrové elektrárne nemôžu manévrovať so svojím výkonom). Oficiálne informácie o dôsledkoch útokov na ne sú veľmi skromné. V Rade však potvrdzujú, že časť tepelných elektrární a rozvodní je úplne vyradená z prevádzky. A útoky pokračujú pravidelne.
Druhým dôvodom je, že tento rok (po zastavení tranzitu ruského plynu cez ukrajinský plynovod) Rusko po prvýkrát začalo masívne útočiť na plynárenskú infraštruktúru. To viedlo k poklesu ťažby plynu podľa niektorých odhadov až o 60 %. Časť tepelnej výroby energie funguje na plyn. Plyn tiež zabezpečuje centralizované zásobovanie teplom. A ak s ním budú problémy, zodpovedajúcim spôsobom sa zvýši aj spotreba elektrickej energie, čo situáciu ešte zhorší.
Tretím dôvodom je kumulatívny efekt útokov na energetiku, ktoré prebiehajú už tri roky. S každým útokom sa zvyšuje opotrebovanosť a zraniteľnosť systému. Je čoraz ťažšie ho obnoviť po ďalšom poškodení.
Všetko toto spolu vytvára veľmi veľké riziká pre prežitie zimy.
O to viac, že podľa všetkých prognóz budú údery pokračovať aj naďalej.
Ďalším neznámym faktorom je počasie. Chladná zima môže všetky vyššie opísané problémy výrazne zhoršiť.
Situáciu by mohlo zmierniť masové spustenie malých energetických zdrojov – množstva malých generujúcich kapacít. Ich úplné zničenie by bolo prakticky nemožné. A to by výrazne posilnilo stabilitu systému.
O tom sa veľa hovorilo, ale program sa de facto nepodarilo zrealizovať. Ako povedali pre ukrajinské noviny „Strana“ podnikatelia, ktorí sa v posledných rokoch pokúšali spustiť podobné mini elektrárne, narazili nielen na absenciu skutočnej podpory štátu, ale aj na priame byrokratické prekážky, ktoré znemožnili realizáciu podobných projektov.
Prečítajte si tiež:
- Ukrajina môže skutočne prejsť do útoku, ak dostane viac zbraní
- Ukrajina a USA diskutujú o nákupe amerického skvapalneného zemného plynu
Najväčšou výzvou pre kraje je príprava a schválenie rozpočtov na rok 2027
Najväčšou výzvou pre samosprávne kraje po voľbách je príprava a schválenie rozpočtov na rok 2027 a nasledujúce roky. Pre spor…
Jesenná turistika sa môže skončiť úrazom, počasie môže stav skomplikovať
Jesenná turistika sa môže skončiť úrazom. Chlad, vietor a mokré oblečenie môžu stav zraneného ešte skomplikovať. Na túru preto treba…
Nedostatok vody zrazil zisk rakúskeho energetického gigantu
Rakúskej energetickej spoločnosti VERBUND klesol za prvých deväť mesiacov roka 2026 čistý zisk medziročne o 43,5 % na 684,8 milióna…
Rusko spustilo novú vlnu útokov na mosty. Aké rakety sú použité?
Ruská federácia v poslednom čase dvakrát zaútočila raketami na mosty cez rieku Dneper v Kyjeve. Píše ukrajinský denník Strana
Rosatom plánuje postaviť najväčší závod na spracovanie uránu v Rusku
Ruská štátna korporácia Rosatom plánuje vybudovať závod na spracovanie uránových surovín s ročnou kapacitou približne 11-tisíc ton oxidu uránu



























