PS: Európsky parlament sa zameriava na ochranu detí v online priestore

Frakcia Renew Europe adresovala Európskej komisii dokument s pätnástimi prioritami, ktoré majú slúžiť ako základ pre nový legislatívny rámec v oblasti digitálnej bezpečnosti mladých. „Vyzývame na silný akčný plán na potláčanie škodlivých praktík v online priestore, dôslednú ochranu práva detí na zdravý vývoj a vytváranie kvalitného digitálneho prostredia. Chceme, aby boli bezpečnosť detí, ochrana ich práv a digitálne zdravie súčasťou dizajnu digitálnych platforiem už pri programovaní algoritmov,“ uviedla Cifrová Ostrihoňová.

Jednou z konkrétnych iniciatív je urýchlenie prvého celoeurópskeho vyšetrovania vplyvu sociálnych médií na duševné zdravie detí a dospievajúcich. Europoslankyňa zároveň vyzýva, aby expertná skupina Európskej komisie v spolupráci so zástupcami mladých a na základe relevantných výskumov zvážila zavedenie jednotného vekového limitu pre prístup na sociálne siete.

Súčasťou návrhu je aj potreba právnej úpravy, ktorá by zabránila tzv. temným vzorcom, teda manipulatívnym praktikám platforiem, ktoré cielene ovplyvňujú správanie používateľov. „Ochrana detí musí patriť medzi hlavné priority európskej politiky,“ zdôrazňuje Cifrová Ostrihoňová, ktorá o návrhoch diskutovala aj s eurokomisárom Michaelom McGrathom. Podľa jej slov sa zhodli, že súčasná úroveň ochrany detí v digitálnom priestore si vyžaduje zásadné zlepšenia.

Frakcia v stanovisku adresovanom Európskej komisii apeluje aj na posilnenie mediálnej gramotnosti. Podľa návrhu by sa digitálne vzdelávanie malo systematicky zavádzať do škôl už v najnižších ročníkoch. „Rovnako dôležité je vzdelávať rodičov a pedagógov, aby vedeli deťom v online svete ponúknuť dostatočnú podporu a ochranu,“ dodala europoslankyňa.

Negatívne dôsledky pôsobenia algoritmov na psychické zdravie mladých ilustruje aj osobný príbeh Zuzany Čižmárovej z občianskeho združenia Chuť žiť. Tá popisuje, ako počas stredoškolských rokov hľadala rady na internete ohľadom chudnutia a postupne sa jej online priestor zaplnil toxickým obsahom, ktorý prispel k rozvoju mentálnej anorexie. „Zmenilo mi to pohľad na samú seba. Namiesto užitočných rád som sa ocitla v špirále extrémneho obsahu o diéte a vzhľade,“ uviedla.

Skúsenosti mladých potvrdzujú aj odborné štúdie. Nadmerné používanie sociálnych sietí podľa vedcov aktivuje dopamínové centrá v mozgu, čo môže napodobňovať závislostné správanie, oslabovať schopnosť sebakontroly a prispievať k dlhodobým problémom s duševným zdravím. „Aj preto je dôležité, aby sme tieto otázky riešili komplexne a na celoeurópskej úrovni,“ uzatvára Cifrová Ostrihoňová.