Šetrenie sa dotkne aj samospráv, ktoré by mali dostať menej o približne 130 miliónov. Ako to ovplyvní ich fungovanie? Je kritika, že vláda málo šetrí na sebe a uťahovať opasky si budú najmä bežní ľudia a podnikatelia, na mieste?

Je dobré, že na Slovensko prúdia stále väčšie davy lacnej pracovnej sily zo zahraničia? Skutočne je jediným pozitívom uplynulých dní schválenie novely Ústavy SR?

Aj o týchto témach sme sa rozprávali s dlhoročnou političkou, momentálne na komunálnej úrovni, RNDr. Annou Belousovovou.

Pôsobíte v komunálnej politike – ste poslankyňou v mestskom zastupiteľstve v Čadci, aj v Žilinskom VÚC. Vláda po mesiacoch príprav predstavila tretí konsolidačný balík, ktorý sa dotýka aj samospráv. Ako ho vnímate?

V prvom rade – ja netvrdím, že konsolidačný balík nebol potrebný. Situácia je zlá, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Dôsledky kríz z minulých rokov, aj zlyhania bývalej vlády, tu cítime všetci a bolo jasné, že škrty musia prísť. Ale spôsob, akým sa do toho pustila súčasná vláda, považujem za veľmi zlý.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Robí politické aj sociálne chyby. Politické v tom, že vôbec neprejavila solidaritu. Viete, keď máte byť lídrom národa, tak v ťažkých časoch musíte ísť príkladom. Ale tu sa stalo presne opačné – vláda aj poslanci si chránia vlastné príjmy, kým obyčajní ľudia a samosprávy nesú bremeno.

Hovorí sa, že poslanci si znížili platy. Lenže to je len symbolika – v skutočnosti si ubrali asi 220 eur. A to pri ich príjmoch neznamená nič. Navyše veľká časť ich peňazí sú paušálne náhrady, ktoré sa nezdaňujú a tie ostali nedotknuté. To je, prepáčte, smiešne gesto. Ešte majú tú odvahu chodiť do médií a hovoriť, ako sa ich to tiež dotklo. To by sa naozaj mali hanbiť.

A nezabúdajme – minulý rok si vláda sama navýšila platy. A nie o pár percent, ale doslova dvojnásobne. A urobila to v čase, keď ľudia zápasili s vysokými cenami energií, keď dôchodcovia počítali centy, keď rodiny riešili, či zaplatia hypotéku alebo nákupy. To je podľa mňa nehoráznosť. V takej chvíli si zvýšiť platy – to je politicky aj ľudsky úplne cez čiaru.

Preto hovorím, že solidarita zhora neexistuje. Konsolidácia sa robí tak, že sa vezmú peniaze od dôchodcov, rodín, samospráv, ale hore, pri ústavných činiteľoch, sa prakticky nič nedeje. Ani plat prezidenta sa nerieši, hoci by to bol jasný symbol.

A sociálne chyby? Tie vidíme pri opatreniach, ktoré zasahujú tých najzraniteľnejších – dôchodky sa zmrazujú, rodinám sa berú príspevky. To je podľa mňa absolútne zlé rozhodnutie. Pretože ak ľudia uvidia, že štát sa k nim nespráva férovo, tak mu prestanú veriť. A bez dôvery občanov nemôže fungovať žiadna vláda.

Kritizovali ste aj škrty v samosprávach. Vláda chce zobrať mestám a obciam približne 130 miliónov eur. Aký veľký je to pre samosprávy problém?

Samosprávy dnes naozaj držia republiku nad vodou. Ľudia si to možno neuvedomujú, ale práve starostovia a primátori sú tí, ktorí zabezpečujú základný chod krajiny. To oni sa denne starajú o to, aby svietilo osvetlenie, aby boli cesty prejazdné, aby úrady fungovali. A poviem vám úprimne – robia to s obrovskou zodpovednosťou a šetria, kde sa dá.

U nás v Čadci je to jasne vidieť. Primátor má základný plat a my, viceprimátori, robíme oficiálne na polovičný úväzok. Ale v skutočnosti sme v práci prakticky od rána do večera – od vidím do nevidím. A takto je to od začiatku. My môžeme občanom povedať – pozrite sa, šetríme od seba, dávame príklad, a preto máme právo pýtať úspory aj od iných. Ale vláda? Tá si najprv pridá dvojnásobne platy a potom príde a povie ľuďom – utiahnite si opasky. To je rozdiel.

A teraz si predstavte, že vláda chce mestám a obciam zobrať 130 miliónov eur. To nie je malá suma. To sú peniaze, za ktoré sa opravujú cesty, chodníky, školy, škôlky, robí sa údržba verejných priestranstiev. A ak ich vezmete, samosprávy budú úplne paralyzované.

Preto hovorím, že je to nehorázne rozhodnutie. Lebo ak niečo funguje, tak sú to práve starostovia a primátori. To oni obracajú každé euro, hľadajú mimorozpočtové zdroje, snažia sa zapojiť eurofondy. Ale ani tie nie sú všeliek – vždy musíte mať vlastnú spoluúčasť. A na niektoré veci sa eurofondy použiť nedajú.

Napríklad naše mestské cesty sú v katastrofálnom stave. Nedalo sa to riešiť inak, ako vziať si úver – viac ako 800-tisíc eur. A to len na to, aby sme mohli začať s opravami. Mosty máme poškodené, kanalizácie treba opravovať. Štát nám s tým nijako nepomáha. A teraz si predstavte, že nám ešte zoberú aj podielové dane. To je, ako keby vám niekto z vrecka vybral posledné peniaze, ktoré máte na chlieb.

Čo teda bude v praxi znamenať, ak vláda samosprávam tie peniaze naozaj zoberie?

V praxi to bude znamenať, že peniaze budú chýbať úplne všade. Už teraz ideme na doraz. Obce a mestá musia svietiť – veď verejné osvetlenie nemôžete vypnúť, to nie je luxus, to je základná potreba. Musia udržiavať cesty – a tie stroje, čo odpratávajú sneh alebo opravujú výtlky, nejazdia na vzduch, treba pohonné hmoty. Energie idú hore a všetky tieto náklady rastú.

A teraz si predstavte, že v takejto situácii vám ešte niekto vezme aj posledné peniaze, ktoré máte. To je pre samosprávy likvidačné. My si už teraz uťahujeme opasky na maximum. Nepoznám v našom okrese ani jedného starostu či primátora, ktorý by mal peňazí nazvyš. Všetci zápasia s tým, aby pokryli základné výdavky.

A výsledok? Samosprávy budú musieť pristúpiť k nepopulárnym opatreniam. Budeme nútení zvyšovať miestne dane a poplatky. A ľudia si potom povedia – zase nám tí naši starostovia a primátori zdražujú život. Ale pravda je, že to nie sme my, kto to spôsobuje. To vláda berie peniaze a necháva na nás, aby sme to ľuďom vysvetľovali. My budeme tí zlí, ktorí musia zvyšovať dane, kým vláda sa tvári, že konsoliduje.

Je to presne ako v prípade Matoviča – pamätáte sa, keď zvýšil platy vo verejnej správe o 15 percent? Znelo to pekne, ale štát na to nedal ani euro. Všetko museli nájsť samosprávy. A teraz sa to opakuje – vláda sa hrá na veľké šetrenie, ale reálne prenáša bremeno na mestá a obce. A tí, ktorí sú najbližšie k ľuďom, tí to odnesú.

Zástancovia konsolidácie ale tvrdia, že škrty sa dotýkajú aj parlamentu a vlády – napríklad zákaz obnovy vozového parku či zníženie reprezentačných fondov. Nestačí to aspoň ako signál, že aj politici šetria?

Nie, to je len divadlo pre verejnosť. Vraví sa, že prvýkrát sa poslancom reálne znížil plat, doteraz sa im vždy len zmrazoval. Ale matematika nepustí. Oni si síce ubrali 220 eur, ale z oveľa vyššieho základu, než aký mali poslanci v časoch, keď sme my mali platy celé volebné obdobie zmrazené. A nikto vtedy nehovoril, že neprežije. My sme to vydržali a žili sme ďalej.

Takže áno, je to gesto – ale prázdne gesto. Ľudia nie sú hlúpi, vedia si spočítať, čo znamená 220 eur pri plate, ktorý je niekoľkonásobne vyšší ako bežná mzda na Slovensku. To nie je solidarita. Solidarita by bola, keby si politici siahli na svoje platy podstatnejšie, keby obmedzili vlastné výhody a znížili počet ministerstiev.

Veď sa len prejdite po Bratislave. Obrovské budovy, v každom okne úradník – a ja sa často pýtam, čo tí ľudia celé hodiny robia. Namiesto toho, aby sa štát zoštíhľoval, pribúdajú nové ministerstvá. To ministerstvo športu je úplne zbytočné. Vzniklo len preto, aby si jedna strana udržala flek a podporila koalíciu. A my všetci to platíme. To už nie je gesto, to je drzosť.

A čo sa týka tých drobností, ako sú reprezentačné fondy či zákaz nákupu áut – to je naozaj len kozmetika. Ľudí trápi, že nemajú peniaze na energie, že dôchodky sa zmrazujú, že mestá nebudú mať z čoho opravovať cesty. A vláda sa tvári, že šetrí, keď kúpi o pár áut menej? To je smiešne.

Keď sme sa rozprávali nedávno, spomenuli ste aj zahraničných investorov a zamestnávanie cudzincov. Ako to podľa vás súvisí s konsolidáciou a stavom našej ekonomiky?

Súvisí to veľmi. Pretože my zo štátneho rozpočtu dávame obrovské dotácie na príchod zahraničných firiem, poskytujeme im daňové úľavy, investičné stimuly v stovkách miliónov eur. A výsledok? Že v tých fabrikách nakoniec nepracujú Slováci, ale cudzinci.

Ja to vidím priamo v našom regióne. V Čadci čoraz častejšie stretávam skupiny ľudí, ktorí sem prišli z Ázie – a nie sú to turisti. Zisťovala som, a sú to pracovníci z Nepálu, ktorých sem privážajú agentúry. Tie na tom majú raj – dovážajú lacnú pracovnú silu, platia im minimum, a slovenskí zamestnávatelia sú spokojní, lebo ušetria.

A teraz si predstavte, že sa zvyšujú odvody a ďalšie náklady na zamestnancov. Čo urobí zamestnávateľ? Namiesto Slováka zoberie ešte viac cudzincov cez agentúru. Pretože im môže platiť menej a štát mu to umožňuje. Takto si doslova pod sebou podrezávame konár.

A ešte sa k tomu pridáva obrovský paradox – politické deklarácie, že Slovensko je proti migrácii. No realita je taká, že tu migrácia prebieha veselo, potichu, ekonomickou cestou. A ešte k tomu zo štátnych peňazí, ktoré sa používajú na dotácie a stimuly pre investorov.

A pritom sa obetuje aj úrodná pôda. Na juhu Slovenska, v Šuranoch, sa má stavať veľká batériová fabrika s čínskym kapitálom. Čo z toho bude mať Slovensko? Budú tam pracovať naši ľudia, alebo si privezú svojich pracovníkov z Číny? Keď vieme, že dnes dokážu priviezť Nepálčanov, tak prečo by zajtra nepriniesli Číňanov?

Takto sa hráme na to, že sme proti migrácii, ale realita je, že migranti sem prichádzajú – a nie utečenci, ale pracovníci, ktorí sem chodia cez agentúry. A keď sa tu usadia, keď si tu vytvoria zázemie, čo bude potom? Toto sú otázky, ktoré si treba klásť, ak hovoríme o konsolidácii a o zodpovednom hospodárení štátu.

Poďme k pozitívnejšej téme. V piatok poslanci ústavnou väčšinou schválili novelu Ústavy SR. Ako to vnímate?

Som rada, že po dlhom čase prišla aj dobrá správa. Novela hovorí jasne – existujú len dve pohlavia. To by malo byť prirodzené a samozrejmé. Ale dnes žijeme v dobe, keď to musíme zakotviť priamo do Ústavy, do najvyššieho zákona štátu. To je obraz doby – a chvála Bohu, že sa to podarilo.

Veľmi si vážim, že dvaja poslanci z Matovičovej strany hlasovali podľa svojho svedomia. Ústava im to prikazuje – majú hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. A oni to urobili. Nič viac, nič menej. A za to sa na nich spustil mediálny lynč.

Mainstreamové médiá ich okamžite začali pranierovať. Aktivisti ich dokonca označili za agentov Ruska. Myslela som si, že je to vtip, tak som napísala na svoj Facebook status – Vítajte v klube agentov Kremľa. Ale keď som sa nad tým zamyslela, uvedomila som si, že to vôbec nie je smiešne. Je to strašné.

Pretože tu sa deje niečo desivé – ak má človek iný názor než ten „jediný správny“, tak je hneď označený, dehumanizovaný, urobia z neho nepriateľa. A to robia práve tí, ktorí sa sami pasujú za najväčších demokratov. Oni demokraciu v skutočnosti popierajú.

Vidíte v tomto hlasovaní aj politické dôsledky?

Samozrejme, a veľké. Podľa mňa ani Fico a jeho kolegovia nepočítali s tým, že im to prejde. Skôr to dali „na blink“, či to vyjde alebo nie. A zrazu – dva hlasy navyše a zákon je prijatý. To je pre nich obrovský úspech.

Zároveň to spustilo v opozícii rozbroje. Matovič má nejednotný klub – a nie je to náhoda. Jeho hnutie nie je klasická strana, je to len zlepenec ľudí, ktorých pozbieral po schodoch, po cestách, len aby prešiel do parlamentu. A teraz sa to ukázalo.

Dva hlasy, ktoré išli proti jeho línii, spôsobili, že opozícia je ešte slabšia. A Matovič reaguje vždy rovnako – keď sa mu niečo nepáči, tak sa mení na politického „krakena“. Začne sa vyhrážať, útočiť, zverejňovať kompromitácie. Teraz dokonca ohlásil, že odhalí nejakú super škandalóznu správu na lídra PS Šimečku. On jednoducho nedokáže nevrátiť úder.

Výsledok? Opozícia sa oslabí ešte viac. KDH už povedalo, že si s Matovičom na jednu tribúnu nestane. Teraz sa pridajú ďalší. A Fico môže byť spokojný – lebo nielenže prešiel ústavný zákon, ale ešte sa jeho protivníci navzájom požierajú. Získal dva v jednom.