Pretože riešenie ostatných problémov tiež do značnej miery závisí od finančnej otázky – kde napríklad získať peniaze na výplatu platov (ak ide o zvýšenie počtu vojakov) alebo na nákup rakiet protivzdušnej obrany.

Problémy s financovaním sa vyskytovali aj v posledných troch rokoch a skôr (napríklad počas spomalenia pomoci Kongresom USA na začiatku roka 2024), avšak celkovo sa až donedávna darilo ich riešiť.

Tento rok sa však situácia výrazne zhoršila.

Finančná formula vojny pre Ukrajinu sa skladá z troch premenných.

Prvá z nich sú vlastné príjmy rozpočtu. Tieto príjmy idú takmer v plnej výške na financovanie vojny a tvoria približne polovicu všetkých výdavkov rozpočtu (v rozpočte na tento a nasledujúci rok to bude približne 60 miliárd dolárov).

Druhou sú zbrane a iná vojenská podpora, ktorú bezodplatne poskytujú partnerské krajiny. V roku 2025 to bude približne 50 miliárd dolárov. Na budúci rok Kyjev odhaduje potreby v tejto oblasti na 60 miliárd.

Tretia je financovanie rozpočtového deficitu Ukrajiny partnerskými krajinami, ktoré slúži na pokrytie nevojenských výdavkov. To je tiež približne 60 miliárd.

A v tomto roku sa situácia vo všetkých troch bodoch výrazne zhoršila.

Po prvé, Trump fakticky odmietol pokračovať v pomoci Ukrajine, keď vyhlásil, že teraz bude predávať zbrane len za peniaze, a o finančnej pomoci USA na pokrytie rozpočtového deficitu vôbec nie je reč. Výnimkou je poskytovanie spravodajských informácií, za ktoré Washington Ukrajine zatiaľ nevystavuje účet.

Po druhé, Európska únia, na ktorú teraz padla celá záťaž financovania Ukrajiny (a na budúci rok bude potrebovať nie málo, ale 120 miliárd dolárov), sama čelí rastúcim ekonomickým ťažkostiam, ku ktorým sa pridáva aj zvýšená politická turbulencia. Preto je pre ňu stále ťažšie získať peniaze. Príkladom je fond, ktorý sa vytvára na financovanie nákupu zbraní v USA pre potreby Ukrajiny. Od augusta zostáva suma nezmenená – len 2 miliardy dolárov, čo už vyvolalo kritiku zo strany Zelenského.

Po tretie, radikálne sa zmenila samotná štruktúra vojenských výdavkov. Stále viac peňazí je potrebných na bezpilotné lietadlá – hlavnú zbraň súčasnej fázy vojny. A väčšina dronov sa skladá z čínskych komponentov, ktoré Čína, pochopiteľne, neposkytuje zadarmo. Preto čím viac sa vyrába bezpilotných lietadiel, tým viac peňazí je potrebných na zaplatenie Číňanom. A to sú obrovské dodatočné (a stále rastúce) výdavky. A Európa ani USA nemôžu v tomto smere pomôcť bezplatnými dodávkami, aj keby chceli – sami nevyrábajú súčiastky pre bezpilotné lietadlá v potrebnom objeme a sú tiež závislí od Číny. Preto musí Ukrajina vynakladať čoraz viac peňazí, aby udržala aspoň paritu s Rusmi v oblasti dronov.

Po štvrté, Ukrajina tiež čelí ekonomickým problémom na pozadí pretrvávajúcej vojny, postupného rozširovania bojovej zóny a neustálych útokov na infraštruktúru a priemysel. Podľa údajov Štátneho štatistického úradu klesol rast HDP v prvom polroku pod úroveň 1 %. Na budúci rok sa v návrhu rozpočtu počíta s nárastom príjmov takmer o 20 % (ktoré, opakujeme, plánujú použiť na obranu). Ale bude takáto prognóza oprávnená, ak vojna bude pokračovať a front sa bude aj naďalej, hoci pomaly, posúvať hlbšie do územia a rádius a intenzita útokov bezpilotných lietadiel sa bude zvyšovať? Táto otázka zostáva otvorená.

Predzvesťou nadchádzajúcich problémov je situácia s rozpočtom na tento rok.

V najbližších týždňoch ho chcú zvýšiť o viac ako 300 miliárd hriviem na financovanie vojenských výdavkov (inak, ako tvrdia v Rade, nebude z čoho vyplácať platy vojakom).

Ako hlavný zdroj nového zvýšenia vláda zvažuje príjmy zo zmrazených ruských aktív. EÚ však ešte musí prijať rozhodnutie, aby ich bolo možné použiť na vojenské účely. To znamená, že tieto peniaze v skutočnosti ešte nie sú k dispozícii.

V kabinete ministrov sú však presvedčení, že takéto rozhodnutie bude prijaté. A ak sa to skutočne stane, diera bude zaplnená. Ak nie, bude potrebné uskutočniť faktickú emisiu prostredníctvom vydania štátnych dlhopisov, čo povedie k zrýchleniu inflácie a hrozbe devalvácie hrivny.

Tak či onak, ale aj tohtoročný rozpočet sa, ako vidíme, plní s veľkým napätím.

A prognózy na nasledujúci rok sú vôbec veľmi nejasné.

Problém sa teraz snažia vyriešiť dvoma spôsobmi.

Prvý – presvedčiť Trumpa, aby poskytol zbrane ako „príspevok“ do fondu na základe dohody o zdrojoch s Ukrajinou. To znamená, že v podstate zadarmo, pretože nie je známe, kedy táto dohoda vôbec začne fungovať. Alebo, ako alternatíva, vymeniť americké zbrane za „pokrokové technológie Ukrajiny v oblasti bezpilotných lietadiel“. V oboch otázkach sa Kyjev snaží iniciovať rokovania s Washingtonom, ale o ich úspechoch zatiaľ nie je nič známe.

Druhý a hlavný spôsob riešenia finančného problému, ktorý vidia ukrajinské orgány a časť ich európskych partnerov, je poskytnúť „ako záruku“ zmrazených ruských aktív takzvaný „reparačný úver“ vo výške 140 mld. eur. Proti tomu sa však stavia časť krajín EÚ, pretože podľa ich odhadov by sa takýto postup dal interpretovať ako faktická konfiškácia ruských aktív, čo by podkopalo dôveru svetových investorov k eurozóne. Spory o tejto otázke stále pretrvávajú. Ako však uviedla dánska premiérka, Európania nemajú iné nápady, kde získať peniaze na financovanie Ukrajiny.

Ale aj keby bol tento úver poskytnutý, pokryje potreby Ukrajiny len na niečo málo viac ako rok. Aj keby Európania skonfiškovali všetky zmrazené ruské aktíva v hodnote viac ako 200 miliárd eur, pokrylo by to sotva dvojročné potreby Ukrajiny v oblasti financovania. Nehovoriac o možných negatívnych dôsledkoch pre európsky finančný trh.

Inými slovami, už v budúcom roku (ak sa nedohodnú na reparatívnom úvere) alebo v horizonte 2-3 rokov (ak sa dohodnú) Ukrajina bude čeliť strategickému problému ďalšieho financovania vojny.

Je zrejmé, že ukrajinské orgány môžu počítať s tým, že o 2-3 roky sa nepriateľ (Rusko) zrúti pod ťarchou svojich problémov, ale ak sa tak nestane, problém s financovaním bude mimoriadne akútny.

To samo osebe ešte neznamená, že Kyjev môže úplne stratiť možnosť pokračovať v odpore.

Nakoniec existuje ešte taký nástroj, ako je devalvácia hrivny – aby sa z menších objemov zahraničnej pomoci získalo viac hrivien. Fungovať však bude len v prípade, ak pôjde o nevýznamný deficit financovania. Ak však bude taký, že hrivna bude musieť klesnúť na 100 za dolár, môže to znamenať kolaps ukrajinskej ekonomiky, ktorá je kriticky závislá od dovozu, a vytvorí to obrovské problémy s nákupom na svetovom trhu so zbraňami (napríklad bezpilotných lietadiel).

Preto od toho, ako sa vyrieši (alebo nevyrieši) finančná otázka, do veľkej miery závisia aj vyhliadky samotnej vojny a vyjednávacia pozícia Kyjeva.

Prečítajte si tiež:

• Ostré slová Zelenského: „Ukrajina bude členom EÚ – s Orbánom, alebo bez neho“
• Rusko môže čoskoro „zničiť celú železničnú sieť“ Ukrajiny