Nehorázny útok. Bezvýznamní pritakávači z Bruselu sa opäť priživujú na Slovensku

Europoslankyňa Abir al-Sahlani zažíva úplné zatmenie mysle. Prednedávnom označila slovenského premiéra za Putinovho trójskeho koňa, ktorý prenasleduje menšinové skupiny (LGBTi a ženy idúce na potrat), teraz však zašla ešte ďalej. Obvinila totiž Slovensko, že sa správa ako pirátsky štát…

Premiér má podľa nej zneužívať svoje postavenie a pracovať na zmene režimu z demokratického na autokratický. Tiež ho obviňuje, že zrádza EÚ, podporuje korupciu, a legitmizuje vojnu stretávaním sa s Putinom. Je dokonca akousi jeho „priamou linkou” (spolu s Viktorom Orbánom).

Táto pani z frakcie Renew Europe však pre zmenu priznáva, že jej slovenská spojka sú poslanci z Progresívneho Slovenska! Chápete to? Čiže bezvýhradne dôveruje tomuto informačnému prameňu. Stavil by som dvacku, že aj výber z médií má obmedzený na anglické vydania červených denníčkov (a možno jej stačí aj slovo progresívcov).

Dotyčná politička by nás dokonca pripravila aj o ruskú ropu – o ktorej sama priznáva, že je lacná! Takže keď ide o politiku na všetky svetové strany, Brusel by nám rád nadiktoval, s kým áno, a s kým nie. Pod to sme sa však pri snahách o vstup do európskych štruktúr hádam nepodpísali…

Tu inak môžem v jednej veci súhlasiť s docentom Chmelárom, ktorý hovorí, že slovenská zahraničná politika potrebuje strategický dokument na tému politiky na všetky štyri svetové strany. Nestačí predsa, že na sneme SMERu vystúpi Ľuboš Blaha s prejavom, kde spomenie multipolárne svetové zriadenie a stručne načrtne jeho princípy. Vláda akútne potrebuje jasne definované politické východiská, a rovnako pálčivá je potreba ich náležitého predstavenia verejnosti. Bežný Slovák nemá čas sledovať svetové dianie, a predpokladám, že netuší o vývoji mimo bubliny kolektívneho Západu (resp. výseku, ktorý zobrazujú médiá – často so zakomponovaným ideologickým rozmerom).

Inak povedané, Fico potrebuje svojho vlastného „Dugina”, teda skupinu „hláv”, ktoré by v súlade s globálnymi vývojovými trendmi a slovenskými cieľmi v oblasti zahraničnej politiky dali dokopy dokument, pod ktorý by sa mohli členovia vládnej koalície smelo podpísať, a následne predstavovať ľuďom v debatách jeho základné piliere.

Lebo takto ostane len pri peknom hesle (hoci premiér na tlačovke ku konsolidácii predbežne avizoval obchodný záujem o Slovensko niektorých z krajín, ktoré navštívil).

Na záver sa ešte vrátim k prejavu europoslankyne, ktorá nemá pre našu vládu dobrého slovka. Keby sa spolu s kolegom Zdechovským nevenovala „pirátskym” krajinám typu Slovensko – Maďarsko, zrejme by sa o nej ani nevedelo, že je. Takto, lacnými útokmi na krajiny, ktorých osobitostiam vôbec nemôže rozumieť (je Švédkou irackého pôvodu), si však môže u svojich partnerov v europarlamente vyslúžiť krásne politické body…

A určite jej dobre padne aj to, že ju Slováci „bombardujú” slovami podpory a lásky, ako sama tvrdí. Premýšľam, koľko dobrých správ mohla asi tak reálne dostať, a od koho boli…