Môj profil 
Predplatné
Podčiarkol, že všetky odhady, že na polostrove sú zásoby pitnej vody, sú iba mýtus. Varoval, že tieto zásoby nepostačia na to, aby sa podarilo zabezpečiť pitnú vodu pre dva a pol milióny obyvateľov polostrova.
Sarkasticky „kopol“ do Krymského mostu, podčiarkol, že Rusi síce dokázali postaviť dopravnú tepnu cez Kerčský prieliv, ale nedokážu vybudovať dostatočný počet zariadení na odsoľovanie morskej vody, pretože je to, podľa slov Kunicyna, „príliš drahý špás“ a budovanie podobných zariadení si vyžiada investície vo výške niekoľko miliárd dolárov. Z toho urobil záver, že Rusko nedokáže vyriešiť otázku zabezpečenia Krymu pitnou vodou bez Ukrajiny.
Podčiarkol, že bez dneperskej vody a bez Severo-Krymského kanálu otázku zabezpečenia vodou polostrova sa nepodarí vyriešiť. Dodal, že je to veľmi vážne eso v rukách Ukrajiny: „Kvôli vode Rusko môže povoliť aj v iných otázkach, vrátane Donbasu. Zabezpečenie Krymu vodou je Achillovou pätou Ruska. Môžu získať vodu iba z Dnepra, žiadnym iným spôsobom,“ podčiarkol Kunicyn v rozhovore pre Obozrevateľ.
Pripomenul, že ruský prezident razantne odmieta rokovať o štatúte Krymu, viac razy podčiarkol, že Krym je ruský a je to uzavretá otázka. „Jediný problém, o ktorom Rusko bude nútené rokovať vždy, je to problém zabezpečenia vodou. Rusi môžu stávať mosty, dodávať elektrickú energiu, ťažiť plyn na šelfe Čierneho mora, ale bez dneperskej vody a Severo-Krymského kanálu nikdy nevyriešia problém zabezpečenia Krym vodou,“ zdôraznil bývalý predseda Rady ministrov Autonómnej republiky Krym Sergej Kunicyn.
Denník Obozrevateľ v závere článku pripomenul, že Ukrajina zastavila dodávky dneperskej vody na polostrov cez Severo-Krymský kanál takmer pred 6 rokmi – ešte v r. 2014. Podotkol, že v auguste minulého roka vedenie Krymu navrhlo rokovania o dodávkach dneperskej vody na Krym. Použilo argument, že voda rieky Dneper nie je iba ukrajinská, ale tiež ruská a bieloruská, pretože Dneper má svoj pôvod na území Ruska.
Obozrevateľ tiež pripomenul, že v priebehu ostatných rokov na Kryme za účelom zabezpečenia obyvateľstva pitvou vodou urobili tri tisíc artézskych vrtov. So škodoradosťou pripomenuli, že vlaňajší rok bol na Kryme veľmi suchý, na polostrove v období štyroch mesiacov nepršalo, vyschli niektoré rieky, vodné nádrže sú v súčasnosti dosť plytké. Preto aj podľa autorov článku v ukrajinskom denníku Obozrevateľ Rusko nedokáže vyriešiť nedostatok pitnej vody na Kryme.
Ruské médiá a odborníci, ktorí zverejňujú svoje prognózy a návrhy, sú v tomto prípade oveľa optimistickejší a vysvetľujú, akým spôsobom sa podarí zabezpečiť pitnou vodou obyvateľstvo Krymu. Pripomínajú, že aj po takmer šiestich rokoch od uzavretia prívodov vody z Ukrajiny na Kryme nevznikli väčšie problémy s vodou a určite nevzniknú ani v budúcnosti. Ponúkajú riešenia: budovanie vodovodov z kontinentálnej časti na Krym – aj cez Krymský most a vŕtanie ďalších artézskych vrtov a hľadanie vody na území samotného polostrova.
Ruskí odborníci a médiá pripomínajú ukrajinským kolegom, že by si nemali „privlastňovať“ rieku Dneper a tvrdiť, že je to iba ukrajinská rieka. Dupľom aj preto, že svoj pôvod má v Rusku. Dneper (rus. Днепр, biel. Дняпро, ukr. Дніпро) je štvrtá rieka v Európe, čo sa týka dĺžky (po Volge, Dunaju a Uralu).
Pred rokmi v pôvodnom stave dosahoval 2285 km, ale v súčasnosti po vybudovaní viacerých vodných elektrární a vyrovnaní plavebnej dráhy jeho dĺžka je 2201 km. Najväčšiu dĺžku má na Ukrajine – 1121 km, ale takmer rovnakú má na území Ruska a Bieloruska – 1080 km/485 km na území Ruska a 595 km v Bielorusku/.
Dneper pramení v malom močiari Mšara v Okovskom lese v okolí obce Bočarovo v Smolenskej oblasti Ruska. V Kyjevskej Rusi ho nazývali Slavutič a starodávni Gréci ho nazývali Borisfen.
Eugen Rusnák
.jpg)
