Ukrajinský diplomat pripustil, že projekt „Severný prúd 2“ sa už nepodarí zmariť aj napriek všemožnej snahe USA, Poľska, Ukrajiny a pobaltských štátov. V takom prípade však Ukrajina požaduje právne garancie toho, že cez Ukrajinu bude naďalej realizovaná časť tranzitu aj po dokončení „Severného prúdu 2“.
Ukrajina sa v tomto smere spolieha na politickú podporu západných partnerov v duchu posledného rozhodnutia štokholmskej arbitráže, ktoré vyhovelo ukrajinským finančným požiadavkám voči ruskému Gazpromu. Zároveň s tým však Švédsko 7. júna odsúhlasilo výstavbu plynovodu „Severný prúd 2“ vo svojom sektore výlučnej ekonomickej zóny, ktorá je súčasťou medzinárodných vôd Baltského mora.
Obe rozhodnutie majú podľa ruského analytika Dmitrija Rodjonova zjavne politický charakter. Na jednej strane tým Švédsko vysiela signál, že nebude klásť prekážky realizácii „Severného prúdu 2“, na druhej strane však na oplátku očakáva od Gazpromu, že nenechá ukrajinský „Naftogaz“ úplne zbankrotovať. Politicky motivované rozhodnutia sú súčasťou západnej koncepcie profitovať z benefitov, ktoré prinesie „Severný prúd 2“, ale zároveň tiež prinútiť Moskvu, aby naďalej niesla na svojich pleciach ťarchu finančného sanovania krachujúcej ukrajinskej ekonomiky.
Naftogaz má totiž vážne problémy napriek snahe rekvirovať majetok dcérskych spoločností Gazpromu vo Švajčiarsku a Holandsku na základe verdiktu štokholmskej arbitráže, pričom neberie do úvahy ani fakt, že Gazprom sa voči verdiktu odvolal, takže tieto snahy sú zatiaľ iba v teoretickej rovine. Na druhej strane mestská rada Kyjeva už teraz dala Naftogazu ultimátum na obnovenie dodávok teplej vody obyvateľom mesta. Bez teplej vody totiž ostali aj nemocnice, škôlky, domovy dôchodcov. Postihnutí obyvatelia Kyjeva to označili za „terorizmus“ zo strany Naftogazu.
Gabriel Gačko