Kult kajúcnika ako trend roku 2020 alebo čo nás môže naučiť prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka

Bratislava 30. decembra 2020 (HSP/Právne listy/Foto:Facebook)

 

Prinášame vám článok, ktorý pôvodne vyšiel na portáli Právne listy. Tento článok napísal JUDr. Peter Šamko sudca Krajského súdu v Bratislave a vzhľadom na včerajšiu samovraždu bývalého policajného riaditeľa generála Milana Lučanského nadobúda mimoriadnu aktuálnosť

cela, basa. väzenie
Ilustračné foto

1/ Kult za­ru­če­nej prav­dov­rav­nos­ti ka­júc­ni­ka

V ro­ku 2020 ma v tres­tnom prá­ve prek­va­pi­la až ná­bo­žen­ská vie­ra v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov (spolu­pra­cu­jú­cich ob­vi­ne­ných, či ko­run­ných sved­kov). Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vo svo­jich uz­ne­se­niach o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, sú­dy vo svo­jich vä­zob­ných uz­ne­se­niach, či via­ce­ré mé­diá vo svo­jich opa­ku­jú­cich sa člán­koch sa pri tej­to té­me dos­lo­va až pred­há­ňa­li v hľa­da­ní tých správ­nych ar­gu­men­tov, z kto­rých pred­sa mu­sí byť kaž­dé­mu jas­né, že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať, ho­vo­rí prav­du a ak niek­to kla­me, tak to mu­sí byť prá­ve oso­ba vo­či kto­rej ka­júc­nik vy­po­ve­dá.

Reklama

Vy­chá­dza­lo sa tu zrej­me z to­ho, že po­kiaľ bu­dú mé­diá, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, res­pek­tí­ve sú­dy neus­tá­le (dl­ho­do­bo) opa­ko­vať, že ka­júc­nik ne­mô­že byť báj­kar, tak sa ten­to ná­zor vo všeo­bec­nos­ti pri­jí­me ako ne­men­ný fakt (no­to­rie­ta), o kto­rom ne­má vý­znam po­chy­bo­vať a kto­rý do­ká­žu spo­chyb­ňo­vať len tie oso­by, kto­ré ob­ha­ju­jú pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti (nie ob­vi­ne­ných, ale pá­cha­te­ľov, pre­to­že ka­júc­nik nie je žiad­ny kla­már), prí­pad­ne už len sús­tav­ní spo­chyb­ňo­va­či in­šti­tú­tu spolu­pra­cu­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho[1]. Ozna­čo­vať ti­sic­krát opa­ko­va­né tvr­de­nie za prav­du je bež­ná ľud­ská vlas­tnosť (sla­bosť), po­kiaľ sa však nes­mie o nej po­chy­bo­vať, cel­kom ľah­ko sa z nej sta­ne to­ta­lit­ný prin­cíp.

Po­sad­nu­tosť za­ru­če­nou prav­dov­rav­nos­ťou ka­júc­ni­ka ne­má pri­tom žiad­ny ra­cio­nál­ny zá­klad, pre­to­že tres­tné ko­na­nie nie je za­lo­že­né na vie­re, ale je za­lo­že­né na do­ka­zo­va­ní a na­vy­še, k oboz­ret­nos­ti pri hod­no­te­ní vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka nás za­vä­zu­je mi­nu­losť a to nap­rík­lad aj prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka, kto­rý je pod­rob­nej­šie po­pí­sa­ný niž­šie. O tom, či niek­to ho­vo­rí ale­bo ne­ho­vo­rí prav­du ne­roz­ho­du­je vie­ra, ale roz­ho­du­je o tom do­ka­zo­va­nie. Vý­po­veď ka­júc­ni­ka nie je žiad­na „skrat­ka“ v do­ka­zo­va­ní, pri kto­rej pos­ta­čí la­ko­nic­ké (a tak tro­chu ab­sur­dné) kon­šta­to­va­nie, že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať a ďal­šie do­ka­zo­va­nie (nap­rík­lad ove­ro­va­nie vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka iný­mi dô­kaz­mi) sa stá­va ved­ľaj­ším (zby­toč­ným) pro­duk­tom tres­tné­ho pro­ce­su.

Reklama

V Tres­tnom po­riad­ku pri­tom neexis­tu­je žiad­ne us­ta­no­ve­nie, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka je ne­ja­ký „su­per dô­kaz“ (či dô­kaz dô­ka­zov – ako sa to čas­to pod­sú­va ve­rej­nos­ti), pri kto­rom pla­tí tzv. pre­zum­pcia prav­di­vos­ti (me­cha­nic­kej vie­ro­hod­nos­ti) ta­ké­ho­to dô­ka­zu. Rov­na­ko tak v Tres­tnom po­riad­ku nik­to ne­náj­de pre­zum­pciu lži­vos­ti vý­po­ve­de to­ho, vo­či ko­mu ka­júc­nik vy­po­ve­dá a už vô­bec v Tres­tnom po­riad­ku ne­mož­no násť us­ta­no­ve­nie, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka by sa ma­la ove­ro­vať až po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia oso­bám, kto­ré ako pá­cha­te­ľov ozna­ču­je vo svo­jej vý­po­ve­di a nie eš­te pred­tým. Ide o rov­no­cen­né dô­ka­zy a nie je žiad­ny dô­vod dá­vať, bez ďal­šie­ho do­ka­zo­va­nia, pred­nosť vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka, auto­ma­tic­ky ju ozna­čo­vať za prav­di­vú a naiv­ne pred­pok­la­dať už na za­čiat­ku tres­tné­ho stí­ha­nia vie­ro­hod­nosť prá­ve vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka. Ta­ké­to hod­no­te­nie dô­ka­zov je svoj­voľ­né, nie je ve­de­né žiad­ny­mi lo­gic­ký­mi ar­gu­men­ta­mi a pre­to po­ru­šu­je us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku.

Po­va­žu­jem za nep­ri­ja­teľ­né, aby sa skut­ko­vé zis­te­nia v tres­tnom ko­na­ní vy­tvá­ra­li, či sto­tož­ňo­va­li s neo­ve­re­ný­mi tvr­de­nia­mi ka­júc­ni­ka, či akej­koľ­vek inej oso­by. Neo­ve­re­né tvr­de­nia nie sú skut­ko­vý­mi zis­te­nia­mi a sa­mé oso­be, by ne­ma­li pos­ta­čo­vať ani na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia. Ako ne­ga­tív­ne mô­že do­pad­núť až príl­iš­ná horli­vosť or­gá­nov čin­ných v tes­tnom ko­na­ní okam­ži­te vzná­šať ob­vi­ne­nia bez pre­ve­ro­va­nia vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka veľ­mi pek­ne do­ku­men­tu­je prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka.

A prá­ve prís­tup ve­dú­ci k neo­pod­stat­ne­né­mu fa­vo­ri­zo­va­niu vý­po­ve­ďe ka­júc­ni­ka pred iný­mi dô­kaz­mi sa stal v ro­ku 2020 bež­nou ap­li­kač­nou praxou. „Ka­júc­nik ho­vo­rí vždy prav­du, pre­to­že ne­má dô­vod kla­mať“, je ne­lo­gic­ká man­tra ro­ku 2020 a už tre­ba len dú­fať, že zá­ko­no­dar­ca čos­ko­ro vlo­ží tú­to ma­gic­kú ve­tu pria­mo do Tres­tné­ho po­riad­ku s prí­ka­zom, že ka­júc­ni­ko­vi je nut­né ve­riť vo všet­kých sme­roch a bez­pod­mie­neč­ne.

Po­kiaľ bliž­šie pres­kú­ma­me „ar­gu­men­tá­ciu“, z kto­rej sa vy­vo­dzu­je auto­ma­tic­ká, či me­cha­nic­ká vie­ro­hod­nosť vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka už od za­čiat­ku tres­tné­ho ko­na­nia, tak z uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, roz­hod­nu­tí sú­dov o väz­be a nás­led­ne aj z člán­kov z niek­to­rých mé­dií, kto­ré tie­to ar­gu­men­ty z roz­hod­nu­tí pre­be­ra­jú mož­no zis­tiť, že sa stá­le opa­ku­jú tie is­té (va­rian­ty to­ho is­té­ho) a to:

ka­júc­nik v ča­se svo­jej vý­po­ve­de ne­ve­del, s aký­mi dô­kaz­mi bu­de tá­to je­ho vý­po­veď kon­fron­to­va­ná. Je­ho roz­hod­nu­tie po­môcť si je te­da reali­zo­va­né prá­ve v prí­pa­de, ak ho­vo­rí prav­du a nao­pak, ri­zi­ko­vé pre prí­pad, že sved­kom uvá­dza­né okol­nos­ti sa uká­žu ako fik­tív­ne,

Reklama

ka­júc­nik ne­má dô­vod uvá­dzať nep­rav­dy, veď us­ved­ču­je aj sám se­ba a ak by sa zis­ti­lo, že kla­me, pri­šiel by o všet­ky be­ne­fi­ty,

ka­júc­nik vy­po­ve­dal pod­rob­ne, de­tail­ne a je nep­rav­de­po­dob­né, že by si ta­ké kon­krét­ne ve­ci o kto­rých vy­po­ve­dal mo­hol vô­bec vy­my­slieť, po­pí­sať tak pod­rob­ne skut­ky mo­hol iba ten, kto je­ho prie­beh pria­mo a sku­toč­ne vní­mal,

ka­júc­nik vy­po­ve­dal o tres­tnej čin­nos­ti via­ce­rých osôb a nie je zrej­mé pre­čo by si mal vy­mýš­ľať prá­ve vo­či oso­bám, kto­ré vo vý­po­ve­di uvá­dzal a nie aj vo­či iným oso­bám.

Všet­ky tie­to ar­gu­men­ty ma­jú spo­loč­né to, že sú dop­re­du pred­pok­la­da­né ako správ­ne, je s ni­mi za­ob­chá­dza­né ako s nie­čím sa­moz­rej­mým, čo ani nie je hod­né ďal­šie­ho do­ka­zo­va­nia. Ta­ký­to ar­gu­men­tač­ný prís­tup k dô­ka­zom je nep­ri­ja­teľ­ný, na­koľ­ko k dô­ka­zom v tres­tnom ko­na­ní ne­mož­no pris­tu­po­vať s dop­re­du vy­tvo­re­ným ná­zo­rom o ich vie­ro­hod­nos­ti, t. j. s dop­re­du da­nou vie­rou v ich prav­di­vosť, ku kto­rej sa bu­dú do­da­toč­ne vy­tvá­rať ar­gum­ne­ty, kto­ré by tú­to správ­nosť ma­li od­ôvod­niť. Je to po­dob­né, ako­by sme naj­skôr pri­ja­li zá­ver o vi­ne kon­krét­nej oso­by a až nás­led­ne by sme hľa­da­li (vy­tvá­ra­li) sku­tok, kto­rý by mo­hol byť tres­tným či­nom a kto­rý moh­la spá­chať oso­ba, kto­rú po­va­žu­je­me už dop­re­du za vin­nú.

Vy­tvá­ra­nie kul­tu za­ru­če­nej prav­di­vos­ti vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka na pod­kla­de vy­ššie uve­de­ných ar­gum­ne­tov (evi­den­tne za­uja­tých v pros­pech ver­zie pos­kyt­nu­tej ka­júc­ni­kom) je krok späť v tres­tnom prá­ve a ide o vý­raz­ný od­klon od lo­gic­kej ar­gum­ne­tá­cie a ob­jek­tív­ne­ho po­su­dzo­va­nia všet­kých re­le­van­tných sku­toč­nos­tí zis­te­ných v rám­ci do­ka­zo­va­nia. Kaž­dý dô­kaz v tres­tnom pro­ce­se je to­tiž nut­né po­su­dzo­vať (hod­no­tiť) ne­zau­ja­to (ob­jek­tív­ne).

Reklama

Na­po­kon, to, že vy­ššie uve­de­né a neus­tá­le sa opa­ku­jú­ce ar­gum­ne­ty vy­uží­va­né pri hod­no­te­ní vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov sú zjav­ne ne­lo­gic­ké, či neudr­ža­teľ­né, mož­no po­mer­ne ľah­ko zis­tiť z tres­tnej ve­ci pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka, v kto­rej sa všet­ky tie­to za­ru­če­ne správ­ne ar­gum­ne­ty uká­za­li ako ab­so­lút­ne nes­práv­ne, na­koľ­ko ka­júc­nik kla­mal, kla­mal opa­ko­va­ne vo svo­jich vý­po­ve­diach, kto­ré bo­li pod­rob­né (de­tail­ne vy­mys­le­né a ka­júc­ni­kom prep­ra­co­va­né), kla­mal do­kon­ca aj o svo­jej vlas­tnej tres­tnej čin­nos­ti, ku kto­rej sa priz­ná­val, kla­mal aj na­priek to­mu, že ve­del, že ak sa to zis­tí, tak prí­pa­de o be­ne­fi­ty, kto­ré zís­kal. Zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, sna­žil sa zís­kať ur­či­té be­ne­fi­ty od or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní aj za ce­nu klam­stva, čo sa mu aj po­da­ri­lo, keď­že sa mu (ako inak) sle­po ve­ri­lo. Bo­lo iba ve­cou ná­ho­dy, že sa tá­to je­ho lož „pre­va­li­la“ v tres­tnom ko­na­ní (po­kiaľ by ten­to ka­júc­nik nep­red­lo­žil v tres­tnom ko­na­ní aj zvu­ko­vú nah­ráv­ku, pri kto­rej bo­lo zna­lec­ky preu­ká­za­né, že ide o podvrh, zjav­ne by sa to­mu­to ka­júc­ni­ko­vi ve­ri­lo až dod­nes, pre­to­že „ka­júc­nik ne­má pred­sa dô­vod kla­mať“ a pro­ku­rá­tor JUDr. Jo­zef Mam­rák by bol od­sú­de­ný).

V súd­nych roz­hod­nu­tiach o väz­be sa v sú­čas­nos­ti vžil aj ďal­ší ar­gum­net v pros­pech bliž­šie neo­ve­re­ných vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov, či skôr v nep­ros­pech osôb ob­vi­ne­ných na pod­kla­de vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka a to, že „oso­by ob­vi­ne­né na pod­kla­de vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka ne­ve­dia uviesť mo­tív, pre­čo by si prá­ve na nich mal ka­júc­nik vy­mýš­ľať“ ale­bo „ob­vi­ne­ní ne­bo­li schop­ní pres­ved­čiť súd, že ide o úče­lo­vé ko­na­nie zo stra­ny ka­júc­ni­kov“. Ide o bi­zard­ný ar­gum­net ab­so­lút­ne pos­trá­da­jú­ci lo­gi­ku. Ako má ob­vi­ne­ná oso­ba ve­dieť pre­čo prá­ve ju ozna­čil ka­júc­nik za pá­cha­te­ľa ne­ja­ké­ho tres­tné­ho či­nu? Vi­dí ka­júc­ni­ko­vi do hla­vy? Pre­čo má byť pou­ži­té pro­ti nej nie­čo, čo ne­má ako ob­vi­ne­ná oso­ba od­kiaľ ve­dieť? Mô­že sa len nap­rík­lad do­mýš­lať, prí­pad­ne uvá­dzať rôz­ne svo­je sub­jek­tív­ne dom­nien­ky, ale cel­kom ur­či­te sa ne­na­chá­dza v mys­li ka­júc­ni­ka a ne­mô­že poz­nať je­ho mo­tí­vy. Ta­ký­to “ar­gu­ment” by pre­to cel­kom ur­či­te ne­mal pat­riť do od­ôvod­ne­nia súd­ne­ho roz­hod­nu­tia, na­koľ­ko s vec­nou ar­gum­ne­tá­ciou ne­má nič spo­loč­né a je prek­va­pi­vé, že sa sú­dy k ne­mu uchy­ľu­jú.

To, že aj ten­to ar­gum­net je „sla­bý“ a skôr us­mev­ný tak­tiež vhod­ne ilus­tru­je prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka, v kto­rom sa ka­júc­nik a pro­ku­rá­tor JUDr. Jo­zef Mam­rák nik­dy nes­tret­li, nik­dy spo­lu ani ne­ko­mu­ni­ko­va­li, osob­ne sa vô­bec ne­poz­na­li a aj na­priek to­mu ka­júc­nik vy­po­ve­dal opa­ko­va­ne a pod­rob­ne o údaj­nej ko­rup­čnej tres­tnej čin­nos­ti toh­to pro­ku­rá­to­ra, kto­rú mal spros­tred­ko­vá­vať ka­júc­nik. Ako sa mo­hol ob­vi­ne­ný pro­ku­rá­tor JUDr. Jo­zef Mam­rák brá­niť pro­ti ta­kej­to vý­po­ve­di? No iba tak, že ju ozna­čo­val opa­ko­va­ne za nez­mys­le­nú, za in­tri­gu, za nie­čo čo sa nik­dy nes­ta­lo a sa­moz­rej­me tak­tiež ne­ve­del uviesť dô­vod pre­čo by si ka­júc­nik vy­mýš­ľal prá­ve na ne­ho a sa­moz­rej­me mu or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­ve­ri­li (pre­čo by aj ma­li, keď­že v zá­sa­de sa ve­rí ka­júc­ni­ko­vi a nie oso­be vo­či kto­rej ka­júc­nik vy­po­ve­dá).

Ka­júc­nik mô­že mať pri­tom x dô­vo­dov pre­čo kla­mať (nap­rík­lad osob­ná poms­ta, sna­ha potvr­diť dop­re­du sta­no­ve­nú hypo­té­zu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, vy­po­ve­da­nie ka­júc­ni­ka na oso­by s kto­rý­mi pri­chá­dzal pra­cov­ne do sty­ku, poz­ná ich a ľah­ko ich mô­že dis­kre­di­to­vať, vy­po­ve­da­nie na na­dria­de­ných ka­júc­ni­ka, na­koľ­ko, ak by ne­vy­po­ve­dal na na­dria­de­ných mo­hol by zos­tať v úlo­he or­ga­ni­zá­to­ra tres­tnej čin­nos­ti a pri or­ga­ni­zá­to­ro­vi nie je mož­né pou­žiť us­ta­no­ve­nie o spolu­pra­cu­jú­com ob­vi­ne­nom, ale ak ozna­čí za pá­cha­te­ľov aj svo­jich na­dria­de­ných, sta­ne sa z ka­júc­ni­ka – or­ga­ni­zá­to­ra ka­júc­nik – spros­tred­ko­va­teľ, ke­dy už mô­že čer­pať be­ne­fi­ty, vy­po­ve­da­nie na ob­jed­náv­ku vo­či oso­be, kto­rú ani ka­júc­nik ne­poz­ná – tak ako to bo­lo v prí­pa­de pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka, strach z väz­by, vý­ko­nu tres­tu, o svo­je ma­lo­le­té de­ti, ak by bol vza­tý do väz­by a po­dob­ne), prí­pad­ne mô­že mať ka­júc­nik dô­vod čias­toč­ne kla­mať, res­pek­tí­ve mô­že mať dô­vod do svo­jej vý­po­ve­de za­hr­núť aj niek­to­ré oso­by, kto­ré s tres­tnou čin­nos­ťou o kto­rej vy­po­ve­dá ne­mu­sia mať nič spo­loč­né. Vý­po­veď ka­júc­ni­ka mô­že byť aj kom­pi­lát sku­toč­ných uda­los­tí a nep­rávd pris­pô­so­be­ných tak, aby zod­po­ve­da­li sku­toč­ným uda­los­tiam.

Uvá­dzať ako ar­gu­ment prav­dov­rav­nos­ti ka­júc­ni­ka to, že ak by kla­mal tak by stra­til všet­ky be­ne­fi­ty je mi­mo ria­cio­nál­ne uva­žo­va­nie, na­koľ­ko mož­ný bu­dú­ci ka­júc­nik poz­ná aký je prís­tup k vý­po­ve­diam ka­júc­ni­kov (bez­hra­nič­ná vie­ra v ich prav­di­vosť) a pre­to mô­že ísť kľud­ne do ri­zi­ka a kla­mať (prí­pad­ne ho­vo­riť len čias­toč­nú prav­du), na­koľ­ko exis­tu­je iba ma­lá prav­de­po­dob­nosť, že by mu or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pres­ta­li ve­riť, prí­pad­ne, že by vy­vi­nu­li ne­ja­ké roz­sia­hlej­šie úsi­lie na ove­re­nie je­ho vý­po­ve­de (tak ako to bo­lo aj v prí­pa­de pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka). To pla­tí o to viac, keď niek­to­rých pro­ku­rá­to­rov mô­že lá­kať, že zís­ka­li od ka­júc­ni­ka prá­ve ta­kú vý­po­veď, kto­rá potvr­dzu­je ich pra­cov­nú hypo­té­zu o roz­sa­hu pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti (do­cent Zdeněk Kou­del­ka z Ma­sa­ry­ko­vej uni­ver­zi­ty v Br­ne pre den­ník Prav­da dňa 18.12.2020 uvie­dol aj iný ar­gu­ment a sí­ce, že „na spolu­pra­cu­jú­cich ob­vi­ne­ných mô­že byť vy­ví­ja­ný nát­lak, aby vy­po­ve­da­li ur­či­tým spô­so­bom, za čo sa im zní­ži trest ale­bo ne­dos­ta­nú žiad­ny a tak sa ten­to in­šti­tút stá­va nás­tro­jom pro­ku­ra­tú­ry na ku­po­va­nie vý­po­ve­dí, kto­ré mô­žu byť nep­ra­vi­dé“).

Všet­ky oso­by vy­po­ve­da­jú­ce v tres­tnom ko­na­ní v akom­koľ­vek pro­ces­nom pos­ta­ve­ní (ozna­mo­va­teľ, po­doz­ri­vý, sve­dok, poš­ko­de­ný, ob­vi­ne­ný, zna­lec) mô­žu kla­mať úpl­ne, čias­toč­ne ale­bo aj ho­vo­riť prav­du. Pri žiad­nej z osôb vy­po­ve­da­jú­cich v tres­tnom ko­na­ní nie je dop­re­du za­ru­če­né, že vy­po­ve­dá prav­du; to pla­tí o to viac pri ka­júc­ni­ko­vi, kto­rý je sám pá­cha­te­ľom tres­tnej čin­nos­ti (po­kiaľ si ju sám ne­vy­mys­lel) a aby sa vy­hol tres­tu mu­sí us­ved­čo­vať nie­len se­ba, ale hlav­ne iné oso­by (priz­na­nie je sí­ce po­ľah­ču­jú­ca okol­nosť, ale aj za­ru­če­ný trest a pre­to ka­júc­nik mu­sí ho­vo­riť naj­mä o iných oso­bách).

Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ako aj sú­dy by pri vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka ma­li mať vždy na pa­mä­ti, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka je za­čia­tok do­ka­zo­va­nia a nie je­ho ko­niec a bez ná­le­ži­té­ho pre­ve­re­nia tej­to vý­po­ve­de by na pod­kla­de neo­ve­re­nej vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka ne­ma­lo byť ani vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Do vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je to­tiž nut­né dať skut­ko­vé zis­te­nie a skut­ko­vé zis­te­nie ne­mož­no sto­tož­ňo­vať s neo­ve­re­nou in­for­má­ciou pos­kyt­nu­tou ka­júc­ni­kom.

 

2/ Na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia sta­čia aj in­for­má­cie vág­ne, z po­ču­tia, či kle­be­ty

Ok­rem vy­tvá­ra­nia kul­tu za­ru­če­nej prav­dov­rav­nos­ti ka­júc­ni­ka, bol prís­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, či sú­dov pri vä­zob­nom roz­ho­do­va­ní v ro­ku 2020 cha­rak­te­ris­tic­ký aj tým, že nie­len že za­ča­li bez­hra­nič­ne ve­riť neo­ve­re­ným tvr­de­niam ka­júc­ni­ka, ale do­kon­ca na vzne­se­nie ove­re­nia už pos­ta­čo­va­li aj tvr­de­nia ka­júc­ni­ka, kto­ré mal iba z po­ču­tia (z dru­hej ru­ky). To­to je ur­či­té nó­vum hod­no­te­nia vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka, keď v mi­nu­los­ti dos­lo­va ni­ko­ho ne­zau­jí­ma­li in­for­má­cie, kto­ré mal ka­júc­nik z dru­hej ru­ky (ide pri­tom čas­to o in­for­má­cie, kto­ré sú na úrov­ni kle­be­ty). Dnes ka­júc­nik ne­zried­ka vy­po­ve­dá nap­rík­lad o tom, že „po­čul od oso­by Z, že aj oso­ba Y pá­cha­la tres­tnú čin­nosť“, res­pek­tí­ve, že „oso­ba Z mu ho­vo­ri­la, že ho za ním po­sie­la oso­ba Y, kto­rá chce nie­čo vy­ba­viť“ a po­dob­ne. V ro­ku 2020 sta­či­la na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia oso­be Y aj ta­ká­to in­for­má­cia a to na­priek to­mu, že ka­júc­nik sa vlas­tne ani nik­dy s oso­bou Y nes­tre­tol, nik­dy s ňou ne­ho­vo­ril, ale má „za­ru­če­né“ in­for­má­cie len „z po­ču­tia“. To­to nik­dy pred­tým na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia nes­ta­či­lo. Pre ob­jek­ti­vi­tu tre­ba uviesť, že v niek­to­rých prí­pa­doch to nes­ta­či­lo v ro­ku 2020 ani ús­tav­né­mu sú­du (od­op­re­tie súh­la­su zo stra­ny ús­tav­né­ho sú­du s väz­bou niek­to­rých ob­vi­ne­ných sud­cov, čo okam­ži­te pod­nie­ti­lo zá­ko­nod­ra­cu k to­mu, aby ta­kú­to kom­pe­ten­ciu ús­tav­né­ho sú­du urý­chle­ne vy­pus­til z ús­ta­vy).

Na vzne­se­nia ob­vi­ne­nia do­kon­ca v sú­čas­nos­ti pos­ta­ču­jú nie­len in­for­má­cie ka­júc­ni­ka „z po­ču­tia“, ale aj in­for­má­cie pos­kyt­nu­té ka­júc­ni­kom, v kto­rých nie je tak­mer nič ur­či­té a kto­ré vy­ze­ra­jú nap­rík­lad nas­le­dov­ne:

Reklama

v pres­ne ne­zis­te­ný deň na nez­ná­mom mies­te v rám­ci neur­či­té­ho kon­kur­zné­ho ko­na­nia spo­je­né­ho s in­ci­den­čnou ža­lo­bou si dal sud­ca XY sľú­biť od neur­či­tej oso­by neur­či­tý úp­la­tok pre zá­kon­né­ho sud­cu, kto­rý mal pred­met­ný spor pri­de­le­ný za to, že ten­to roz­hod­ne v pros­pech tej­to neur­či­tej oso­by….

ale­bo

v pres­ne ne­zis­te­ný deň na pres­ne ne­zis­te­nom mies­te sud­ca XY si od neur­či­tej oso­by dal sľú­biť úp­la­tok…., aby zá­kon­ný súd­ca v rám­ci bliž­šie neur­če­né­ho kon­kur­zné­ho ko­na­nia roz­ho­dol ne­zis­te­ným spô­so­bom pod­ľa po­žia­dav­ky neur­či­tej oso­by

Tak­to vy­me­dze­né skut­ky uve­de­né v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia cel­kom ur­či­te ne­zod­po­ve­da­jú us­ta­no­ve­niu § 206 ods. 3 Tr. por. Ob­vi­ne­ný má pri­tom prá­vo ve­dieť čo sa mu kla­die za vi­nu (byť oboz­ná­me­ný s dô­vod­mi ob­vi­ne­nia), av­šak z tak­to, či po­dob­ne for­mu­lo­va­ných skut­kov ne­vie nič kon­krét­ne zis­tiť. V mi­nu­los­ti keď som pô­so­bil ako pro­ku­rá­tor sa tra­do­va­lo, že sku­tok v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­mu­sí byť sí­ce ne­men­ný, av­šak mu­sí byť tak kon­krét­ny, aby sa ob­vi­ne­ný mo­hol k ne­mu priz­nať (ak by chcel) hneď vo svo­jej pr­vej vý­po­ve­di v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho. Ne­viem si pred­sta­viť, čo by ro­bil vy­šet­ro­va­teľ, ke­dy mu ob­vi­ne­ný pri vý­slu­chu po­ve­dal, že sa priz­ná­va k to­mu, že v pres­ne ne­zis­te­ný deň dos­tal od bliž­šie neur­če­nej oso­by úp­la­tok v pres­ne ne­zis­te­nej vý­ške, aby v bliž­šie ne­zis­te­nej ve­ci roz­ho­dol pres­ne ne­zis­te­ným spô­so­bom.

Za ta­ké­to vág­ne skut­ky je mož­né vzniesť ob­vi­ne­nie ko­mu­koľ­vek a ne­má sa ako pro­ti nim brá­niť, ked­že v nich nie je fak­tic­ky nič ur­či­té. Vý­rok uze­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nie je pri­tom mož­né kon­ci­po­vať tak, že „rozstri­hám“ neo­ve­re­nú vý­po­veď ka­júc­ni­ka na jed­not­li­vé čas­ti, z kto­rých nás­led­ne spra­vím „skut­ky“.

Reklama

 

3/ Za­stra­šo­va­nie tých, kto­rí od­mie­ta­jú bez­hra­nič­ne ve­riť neo­ve­re­ným tvr­de­niam ka­júc­ni­ka

Tren­dom ro­ku 2020 bo­lo aj ťa­že­nie pro­ti všet­kým, kto­rí si do­vo­lu­jú spo­chyb­ňo­vať man­tru o za­ru­če­nej prav­dov­rav­nos­ti ka­júc­ni­ka a kto­rí ne­súh­la­sia s tým, aby sa ob­vi­ne­nia vzná­ši­li iba na pod­kla­de neo­ve­re­nej vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka (prí­pad­ne iba na zá­kla­de in­for­má­cií ka­júc­ni­ka, kto­ré má z dru­hej ru­ky, kto­ré sú povr­chné, na úrov­ni kle­be­ty a po­dob­ne) a aby po­tom nes­láv­ne kon­či­li tak ako tres­tné stí­ha­nie pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka, kto­ré­mu nik­to ne­ve­ril na­priek to­mu, že ne­bo­li žiad­ne dô­ka­zy na to, aby sa ve­ri­lo ka­júc­ni­ko­vi.

To­to ťa­že­nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (ale aj niek­to­rých mé­dií) mož­no de­monštro­vať na jed­nom od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia z ro­ku 2020, v kto­rom sa pro­ku­rá­tor­ka, na­mies­to od­ôvod­ňo­va­nia vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, fak­tic­ky vy­hrá­ža­la niek­to­rým mé­diám ako aj auto­ro­vi toh­to člán­ku ur­či­tý­mi (zrej­me tres­tnop­ráv­ny­mi) kon­zek­ven­cia­mi za ma­re­nie vy­šet­ro­va­nia, kto­ré vi­de­la v reali­zo­va­ní prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu (niek­to­ré mé­diá, vrá­ta­ne auto­ra toh­to člán­ku si to­tiž do­vo­li­li spo­chyb­ňo­vať vie­ru vo vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov, či vy­uží­vať dô­ka­zy, kto­ré už pred­tým bo­li dáv­no zve­rej­ne­né, čo dov­te­dy pro­ku­rá­tor­ke nep­re­ká­ža­lo). Pou­ka­zo­va­nie na to, že ak sa ka­júc­nik priz­ná k roz­sia­hlej vlas­tnej tres­tnej čin­nos­ti cel­kom ur­či­te by ne­mal zos­ťať bez­tres­tným a ne­mal by mať bez­hra­nič­né be­ne­fi­ty, bo­lo do­kon­ca ozna­če­né v od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia za za­stra­šo­va­nie ka­júc­ni­ka. Je neu­ve­ri­teľ­né, že v ro­ku 2020 mô­že niek­to ozna­čiť kri­ti­ku pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pri pra­co­va­ní s ka­júc­ni­kom (res­pek­tí­ve de­monštra­tív­ne pou­ka­zo­va­nie na ma­sív­ne úni­ky in­for­má­cií, či dô­ka­zov zo spi­sov) za ma­re­nie vy­šet­ro­va­nia, či za­stra­šo­va­nie ka­júc­ni­ka. Ani or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní nie sú imún­ne vo­či kri­ti­ke a aj ich pos­tu­py mož­no pod­ro­bo­vať kri­ti­ke (slo­bo­da pre­ja­vu ne­kon­čí pri ka­júc­ni­ko­vi a ani pri po­lí­cii a je ne­po­cho­pi­teľ­né, že ta­ké­to jed­noz­nač­né ve­ci je nut­né pri­po­mí­nať aj trid­sať ro­kov po re­vo­lú­cii).

V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať aj na od­ôvod­ne­nie jed­né­ho roz­hod­nu­tia sú­du o väz­be, kto­rý do­kon­ca ozna­čil spo­chyb­ňo­va­nie vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov zo stra­ny ob­vi­ne­ných za škod­li­vé. Ob­vi­ne­ný má pri­tom prá­vo spo­chyb­ňo­vať aké­koľ­vek dô­ka­zy, kto­ré sve­čia pro­ti ne­mu a vý­po­veď ka­júc­ni­ka nie je vý­nim­kou. Škod­li­vým je to skôr ob­vi­ne­ným za­ka­zo­vať ale­bo ich za to na­po­mí­nať, na­koľ­ko v opač­nom prí­pa­de mô­že hro­ziť opa­ko­va­nie prí­pa­du pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka.

 

Reklama
4/ Kto po­pie­ra vý­po­veď ka­júc­ni­ka pôj­de do väz­by ale­bo cie­ľom tres­tné­ho pro­ce­su je priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho

Za­ují­ma­vým tren­dom ro­ku 2020 v sú­vis­los­ti s vý­po­ve­ďa­mi ka­júc­ni­kov je aj roz­ho­do­va­nie sú­dov o väz­be. Ob­vi­ne­né oso­by, kto­ré po­pie­ra­jú tvr­de­nia ka­júc­ni­kov a po­pie­ra­jú tres­tnú čin­nosť, kto­rá sa im kla­die za vi­nu sa na­chá­dza­jú vo väz­be (dô­vod väz­by je tak­mer vždy iden­tic­ký a to pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por.) a je bez vý­zna­mu, či sú tie­to po­pie­ra­jú­ce oso­by ob­vi­ne­né za pre­čin, zlo­čin, je­den sku­tok, prí­pad­ne pok­ra­čo­va­cí, či opa­ko­va­ný trest­ný čin (res­pek­tí­ve, či sa sku­tok stal pred dvo­mi rok­mi, pia­ti­mi ale­bo de­sia­ti­mi) a ka­júc­ni­ci, res­pek­tí­ve tie ob­vi­ne­né oso­by, kto­ré sa dos­ta­toč­ným spô­so­bom priz­na­li (prí­pad­ne ok­rem vlas­tné­ho priz­na­nia aj za­ča­li vy­po­ve­dať na iné oso­by) sa na­chá­dza­jú na slo­bo­de (buď vô­bec ne­bo­li ob­vi­ne­né ale­bo na nich ne­bol po­da­ný návrh na väz­bu, prí­pad­ne bol, ale nás­led­ne bol vza­tý späť, res­pek­tí­ve bo­li ob­vi­ne­né oso­by pre­pus­te­né z väz­by na slo­bo­du prak­tic­ky ih­neď po ich priz­na­ní).

In­ši­tút väz­by pri­tom ne­má nič spo­loč­né s in­šti­tú­tom ka­júc­ni­ka, t. j. Trest­ný po­ria­dok nik­de nes­ta­no­vu­je, že oso­ba, kto­rá sa sta­la ka­júc­ni­kom ne­mô­že ale­bo by ne­ma­la byť vo väz­be, ak sú da­né dô­vo­dy väz­by a už vô­bec Trest­ný po­ria­dok nik­de nes­ta­no­vu­je, že ak sa ob­vi­ne­ný nep­riz­ná, ak ne­potvr­dzu­je svo­jím priz­na­ním vý­po­veď ka­júc­ni­ka, tak vo väz­be byť mu­sí. Priz­na­nie, sa­mé oso­be, nie je dô­vo­dom na nev­za­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, či pre­pus­te­nie ob­vi­ne­né­ho z väz­by a po­pie­ra­nie tres­tnej čin­nos­ti, sa­mé oso­be, za­se ne­mô­že byť dô­vo­dom na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by.

Sku­toč­ne je ná­ho­da, že tak­mer všet­ky ob­vi­ne­né oso­by v ro­ku 2020 v me­diál­ne zá­mych prí­pa­doch, kto­ré sa nep­riz­na­li k tres­tnej čin­nos­ti a ne­potvr­dzo­va­li, či ne­potvr­dzu­jú vý­po­veď ka­júc­ni­kov skon­či­li vo väz­be a tak­mer všet­ky ob­vi­ne­né oso­by, kto­ré sú v pos­ta­ve­ní ka­júc­ni­ka ale­bo sa až nás­led­ne priz­na­li k tres­tnej čin­nos­ti sú na slo­bo­de a uží­va­jú si svo­je be­ne­fi­ty? Tých prí­pa­dov je tak ve­ľa, že si mož­no po­lo­žiť otáz­ku, či in­šti­tút väz­by nie je do ur­či­tej mie­ry vy­uží­va­ný na vy­nú­te­nie priz­na­nia sa ob­vi­ne­né­ho. Ale­bo ako inak sa dá vy­svet­liť si­tuácia, keď tí čo sa priz­ná­va­jú sú na slo­bo­de a tí čo po­pie­ra­jú vo väz­be a ak sa nás­led­ne priz­na­jú sú pre­pus­te­ní z väz­by?

Ta­ká­to ap­li­kač­ná prax na­vo­dzu­je skôr do­jem, že sa v tres­tnom prá­ve za­ča­la sto­tož­ňo­vať prav­da s priz­na­ním, čo mô­že, ale aj ne­mu­sí byť to is­té, a že úlo­hou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a ce­lé­ho tres­tné­ho pro­ce­su je do­siah­nuť priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho, kto­ré je krá­ľov­nou dô­ka­zov a zna­me­ná sa­mot­nú prav­du (sku­toč­ný stav ve­ci). Zís­ka sa tak nie­len priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho, ale aj potvr­de­nie vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka (po­tom sa prá­ve tie­to nás­led­né priz­na­nia ob­vi­ne­ných pou­ží­va­jú na preu­ká­za­nie fak­tu, že ka­júc­nik vy­po­ve­dá prav­du, na­koľ­ko ho potvr­dzu­jú aj ďal­ší „ka­júc­ni­ci“).

Po­va­žu­jem za ab­so­lút­ne ne­bez­peč­ný trend, keď sa s in­šti­tú­tom väz­by za­ob­chá­dza pod­ľa to­ho, či sa ob­vi­ne­ný priz­ná ale­bo nep­riz­ná a keď vo väz­be kon­čia fak­tic­ky len „po­pie­ra­či“ vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka (tzv. väz­ba na „zmäk­nu­tie“ ob­vi­ne­né­ho, kto­ré­mu má prá­ve čas v nej „vrá­tiť pa­mäť“). Je to sig­nál pre všet­kých ob­vi­ne­ných, že ak ne­chú trá­viť čas v ko­lúz­nej väz­be, mu­sia sa pri­zať (bez oh­ľa­du na to, či ma­jú k čo­mu), potvr­diť tak vý­po­veď ka­júc­ni­ka a prí­pad­ne aj vy­po­ve­dať na iné oso­by. V opač­nom prí­pa­de skon­čia vo väz­be, čo je za sú­čas­nej roz­ho­do­va­cej praxe sú­dov is­té. Do­vo­lím si tvr­diť, že ak by bol pro­ku­rá­tor JUDr. Jo­zef Mam­rák tres­tne stí­ha­ný v ro­ku 2020 (a nie v ro­ku 2013) bol by vza­tý do väz­by (z dô­vo­du ko­lúz­nej a pre­ven­tív­nej väz­by), na­koľ­ko vi­nu po­pie­ral a spo­chyb­ňo­val vý­po­veď ka­júc­ni­ka Já­na Kraj­čí­ka.

 

5/ Prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka (va­ro­va­nie z mi­nu­los­ti)[2]

Prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka je ukáž­ko­vým prík­la­dom to­ho, kam mô­že viesť naiv­ná pred­sta­va or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov o tom, že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať a že je­ho neo­ve­re­né tvr­de­nia sa mô­žu stať skut­ko­vým zis­te­ním, na kto­rom mož­no vzniesť ob­vi­ne­nie. Prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka pre­to va­ru­je pred preh­na­nou mo­ti­vá­ciou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pri vzná­ša­ní ob­vi­ne­ní.

Reklama

JUDr. Jo­zef Mam­rák (1948 – 2018) bol dl­ho­roč­ný pro­ku­rá­tor a pô­so­bil aj ako šéf (kraj­ský pro­ku­rá­tor) Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra. Nik­dy pro­ti ne­mu ne­bo­lo ve­de­né tres­tné stí­ha­nie a ani dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie, pri­čom do dô­chod­ku (rok 2011) od­išiel s čis­tým ští­tom a dob­rou po­ves­ťou.

V ro­ku 2013 však dob­ré me­no, česť a po­vesť JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka vý­raz­ne naštr­bil ka­júc­nik Ján Kraj­čík a hlav­ne vy­šet­ro­va­teľ a pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, kto­rí vy­vi­nu­li až preh­na­nú ak­ti­vi­tu pri za­dr­ža­ní a nás­led­nom vzne­se­ní ob­vi­ne­nia JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi a to bez to­ho, aby vý­po­veď ka­júc­ni­ka riad­ne pre­ve­ri­li pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, ho­ci tak po­ľah­ky moh­li uro­biť.

Ka­júc­nik, sve­dok Ján Kraj­čík (je­ho tres­tné stí­ha­nia bo­li od­lo­že­né ako od­me­na za ob­jas­ne­nie via­ce­rých káuz) vy­po­ve­dal pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia viac­krát a ob­sia­hlo (vo via­ce­rých dňoch, keď neus­tá­le dopĺňal, roz­ši­ro­val a pre­ci­zo­val svo­ju sve­dec­kú vý­po­veď – pos­tup­né, viac­dňo­vé vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov bo­li bež­né aj v ro­ku 2020 a aj v ro­ku 2020 bo­lo bež­né, že si ka­júc­nik na naj­eký sku­tok, či pá­cha­te­ľa zá­zrač­ne spo­me­nul až po nie­koľ­kých svo­jich vý­po­ve­diach a to čas­to aj s viac­me­sač­ným od­stu­pom).

Ka­júc­nik Ján Kraj­čík vo svo­jich vý­po­ve­diach uvá­dzal nap­rík­lad, že oso­ba V.M. ho po­sie­la­la na rôz­ne stret­nu­tia s rôz­ny­mi oso­ba­mi, kto­rým od­ov­zdá­val fi­nan­čnú ho­to­vosť od 50.000 euro do 100.000 euro a uve­de­né oso­by na op­lát­ku pos­ky­to­va­li V.M. in­for­má­cie, pri­čom stret­nu­tia sa od­oh­rá­va­li na rôz­nych mies­tach. Na pod­net V.M. si ro­bil z uve­de­ných stret­nu­tí zvu­ko­vý zá­znam, aby si tak za­bez­pe­či­li kom­pro­mi­tu­jú­ci ma­te­riál. Tak­to si V.M. za­bez­pe­čo­val kom­pro­mi­tu­jú­ci ma­te­riál na veľ­mi vy­so­ko­pos­ta­ve­né oso­by zo súd­nic­tva, pro­ku­ra­tú­ry, po­lí­cie ako aj štát­nej sprá­vy. V.M. mu (ka­júc­ni­ko­vi) vďa­ka to­mu za­bez­pe­čil aj pre­pus­te­nie z väz­by. Uvie­dol, že má za­chy­te­ný roz­ho­vor me­dzi ním a jed­ným dok­to­rom, kto­rý v tom ča­se pra­co­val v jus­tí­cii a na uve­de­ných nah­ráv­kach je za­zna­me­na­né ako mu (ka­júc­nik) no­sí úp­la­tok vo vý­ške od 20.000 euro do 30.000 euro, za čo dok­tor za­bez­pe­čo­val pre V.M. ve­ci, nap­rík­lad tres­tné stí­ha­nie ne­ja­kých osôb ako aj in­for­má­cie o tres­tných ko­na­niach osôb, kto­rých sa chcel V.M zba­viť. Uvie­dol, že mo­men­tál­ne dis­po­nu­je štyr­mi nah­ráv­ka­mi, kto­ré vy­dá­va po­lí­cii a po­pí­sal ob­sah jed­not­li­vých nah­rá­vok.

Vo svo­jej ďal­šej vý­po­ve­di už sve­dok Ján Kraj­čík pri­ra­dil k ozna­če­niu „dok­tor“ me­no pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka. Uvie­dol, že pr­vý zvu­ko­vý zá­znam je z de­cem­bra ro­ku 2008, z kan­ce­lá­rie na ran­či Boj­na a je tam za­chy­te­ný roz­ho­vor me­dzi ním a JUDr. Mam­rá­kom pro­ku­rá­to­rom Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra, kde ka­júc­nik na po­kyn V.M. zis­ťu­je od JUDr. Mam­rá­ka, ke­dy pôj­de J.M. do väz­by a pop­ri tom od­ov­zdal JUDr. Mam­rá­ko­vi obál­ku s fi­nan­čnou ho­to­vos­ťou čo ma­lo byť pod­ľa V.M. „via­noč­né“. Ján Kraj­čík tak­tiež vy­po­ve­dal, že dal JUDr. Mam­rá­ko­vi mo­bil­ný te­le­fón. S JUDr. Mam­rá­kom, V.M. sa stret­li už aj pred­tým na ben­zí­no­vej pum­pe, pri­čom V.M. tam do­ho­dol s JUDr. Mam­rá­kom, že ak bu­de tre­ba nie­čo rie­šiť, tak to bu­dú rie­šiť cez ne­ho (sved­ka Já­na Kraj­čí­ka). Nás­led­ne V.M. od­ov­zdal JUDr. Mam­rá­ko­vi fi­nan­čnú ho­to­vosť, pri­čom žia­dal od JUDr. Mam­rá­ka zis­ťo­vať, či vy­die­ra­nie a ne­ja­ké DPH, kto­ré bo­li na J.M. nes­ta­čia na to, aby bol za­tvo­re­ný. Sve­dok po­pí­sal aj ďal­šie stret­nu­tie, kde JUDr. Mam­rá­ko­vi od­ov­zdal obál­ku, kde sa ma­li na­chá­dzať ve­ci oh­ľad­ne DPH a J.M. Dal­šia zvu­ko­vá sto­pa je pod­ľa sved­ka tá, keď od­ov­zdal JUDr. Mam­rá­ko­vi ho­to­vosť vo vý­ške 20.000 euro a nás­led­ne sa ho spý­tal čo má pre V.M. na čo mu JUDr. Mam­rák po­ve­dal, že J.M. bu­de naj­nes­kôr v mar­ci vo väz­be. JUDr. Mam­rák ďa­lej po­ve­dal, že sú za­bez­pe­če­né do­mo­vé pre­hliad­ky.

Sve­dok Ján Kraj­čík ďa­lej pod­rob­ne vy­po­ve­dal aj o ďal­ších stret­nu­tiach s JUDr. Mam­rá­kom, kde mu od­ov­zdá­val obál­ky od V.M. s fi­nan­čnou ho­vo­vos­ťou s tým, že ich stret­nu­tie sa ma­lo od­oh­rať v bu­do­ve kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry a tý­ka­lo sa väz­by J.M. Ďal­šie stret­nu­tia me­dzi ni­mi sa tý­ka­li aj to­ho, že JUDr. Mam­rák chcel od ne­ho od­kú­piť nah­ráv­ky ich roz­ho­vo­rov.

V ďal­šej svo­jej vý­po­ve­di sve­dok Ján Kraj­čík uvie­dol, že tr­vá na svo­jich pred­chá­dza­jú­cich vý­po­ve­diach, pri­čom vy­slo­ve­ne zdô­raz­nil, že oso­bu, kto­rú v pr­vot­nej vý­po­ve­di naz­vý­va dok­tor je JUDr. Mam­rák.

Reklama

Sve­dok Ján Kraj­čík JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka nás­led­ne opoz­nal aj pri re­kog­ní­cii oso­by pod­ľa fo­tog­ra­fií.

Z pred­bež­né­ho vy­jad­re­nia znal­ca Ústa­vu kri­mi­na­lis­ti­ky a kri­mi­no­ló­gie Bra­tis­la­va vy­ply­nu­lo, že ne­bo­li zis­te­né sto­py po elek­tro­nic­kom stri­hu či inej tech­nic­kej ma­ni­pu­lá­cii ale­bo edi­to­va­ní sig­ná­lu za úče­lom poz­me­ne­nia ob­sa­hu nah­ráv­ky. Pred­bež­né skú­ma­nie po­zi­tív­ne iden­ti­fi­ko­va­lo Ján Kraj­čí­ka ako oso­bu ozna­če­nú v nah­ráv­kach. K oso­be os­lo­vo­va­nej ako „pán dok­tor“, kto­rú sve­dok Ján Kraj­čík ozna­čil ako oso­bu JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka sa v pred­bež­nom vy­jad­re­ní kon­šta­tu­je, že do­te­raz vy­ko­na­ným skú­ma­ním je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké iden­ti­fi­ko­vať oso­bu z dô­vo­du od­liš­nos­ti re­čo­vých at­ri­bú­tov s tým, že naj­vhod­nej­ším rie­še­ním je vy­ho­to­ve­nie po­rov­ná­va­cej vzor­ky. Ne­bo­lo mož­né vy­lú­čiť, že nah­ráv­ky bo­li vy­ho­to­ve­né pod­ľa dop­re­du nap­lá­no­va­né­ho sce­ná­ru s nie­kým iným ako bo­lo dek­la­ro­va­né.

Fak­tic­ky iba na pod­kla­de toh­to dô­kaz­né­ho sta­vu (len sia­hodl­hé opa­ko­va­né vý­po­ve­de ka­júc­ní­ka a pred­bež­né zna­lec­ké vy­jad­re­nie, kto­ré vo vzťa­hu k JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi nič ne­do­ka­zo­va­lo; prá­ve nao­pak), bol JUDr. Jo­zef Mam­rák za­dr­ža­ný ako po­doz­ri­vý (iš­lo o nez­my­sel­ný zá­sah tzv. kuk­lá­čov vo­či vte­dy 65 roč­né­mu už bý­va­lé­mu pro­ku­rá­to­ro­vi, kto­rý sa zdr­žia­val v mies­te svoj­ho tr­va­lé­ho po­by­tu a bol pre po­lí­ciu ke­dy­koľ­vek dos­tup­ný) a ce­lá vec bo­la prak­tic­ky ih­neď me­dia­li­zo­va­ná s uve­de­ním pl­né­ho me­na JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka ako aj ob­sa­hu zvu­ko­vých nah­rá­vok. Tak ako aj v ro­ku 2020, aj pri za­dr­ža­ní JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka bo­li prí­tom­ní no­vi­ná­ri, kto­rí zo za­dr­ža­nia vy­ho­to­vo­va­li fo­tog­ra­fie, pri­čom z nes­kor­šie­ho súd­ne­ho spo­ru o ochra­nu osob­nos­ti ne­po­chyb­ne vy­ply­nu­lo, že no­vi­ná­ri ve­de­li dop­re­du nie­len o za­dr­ža­ní, ale dis­po­no­va­li eš­te pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia aj zvu­ko­vý­mi nah­ráv­ka­mi, kto­ré vy­dal ka­júc­nik Ján Kraj­čík, z kto­rých nás­led­ne mé­diá aj ci­to­va­li (ti­tul­ky v mé­diách „za­dr­ža­ný expro­ku­rá­tor“, „úp­lat­ky“, „špi­na­vos­ti aké ste ne­čí­ta­li“, „pre­pi­sy kom­pro­mi­tu­jú­cich roz­ho­vo­rov“, „exšé­fa pro­ku­ra­tú­ry v Nit­re za­dr­ža­li. Us­ved­ču­jú ho aj taj­né zá­zna­my, re­dak­cia ich zís­ka­la“ – všet­ko sa­moz­rej­me spo­je­né s fo­tog­ra­fiou za­dr­ža­né­ho – po­dob­nosť so za­dr­žia­va­ním osôb z ro­ku 2020 zrej­me ne­bu­de čis­to ná­hod­ná).

JUDr. Jo­zef Mam­rák bol pre­pus­te­ný zo za­dr­ža­nia na dru­hý deň po svo­jom za­dr­ža­ní a tres­tne stí­ha­ný bol na slo­bo­de. Už v pos­ta­ve­ní za­dr­ža­né­ho po­doz­ri­vé­ho pop­rel spá­chanie skut­kov, uvie­dol, že Já­na Kraj­čí­ka ne­poz­ná, nik­dy s ním ne­bol v osob­nom kon­tak­te, ka­te­go­ric­ky od­mie­tol, že by pri­jal aký­koľ­vek úp­la­tok ale­bo že by ho niek­to vy­die­ral. Ce­lé to ozna­čil za kom­plot, kto­rým mu chce niek­to pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie (neús­peš­ne, na­koľ­ko sa ve­ri­lo ka­júc­ni­ko­vi, pre­to­že ten ne­má dô­vod kla­mať a ne­mal dô­vod si na JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka vy­mýš­ľať).

Nas­le­do­va­lo pre­to vzne­se­nie ob­vi­ne­nia JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi za zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de (ce­lý niž­šie uve­de­ný sku­tok bol iba dos­lov­ný vý­sek z vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka, „vy­strih­nu­tá“ časť je­ho vý­po­ve­de – tak ako sa to stá­va­lo aj v ro­ku 2020), že

v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v ob­do­bí od ro­ku 2008 na ran­či v ob­ci Boj­ná, na pres­ne ne­zis­te­nom  mies­te v Boj­ni­ciach, v do­po­siaľ nes­to­tož­ne­nom by­te v Ša­li, v Nit­re v pries­to­roch kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry, ako aj na ďal­ších do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ných mies­tach Slo­ven­ska ako pro­ku­rá­tor kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Nit­re v roz­po­re so zá­klad­ný­mi po­vin­nos­ťa­mi pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 26 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. i.), písm. l) zá­ko­na č. 154/2001 Z.z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry žia­dal a pri­jal úp­lat­ky vo vý­ške naj­me­nej 40.000 euro a to od V.M., kto­rý uve­de­né úp­lat­ky od­ov­zdá­val cez svoj­ho spros­tred­ko­va­te­ľa Ján Kraj­čí­ka za to, že do­po­siaľ ne­zis­te­ným spô­so­bom ov­plyv­ní ko­na­nie v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Kraj­skom ria­di­teľ­stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Nit­re pod ČVS…… tý­ka­jú­ce sa osôb J.M., Mgr. J.Š, J.S. a A.M. a to v ich nep­ros­pech.

JUDr. Jo­zef Mam­rák nás­led­ne aj v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho dô­raz­ne pop­rel spá­chanie uve­de­né­ho skut­ku. Vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka ozna­čil za ab­so­lút­ne nep­rav­di­vé a klam­stvo. Ce­lý prí­pad ozna­čil za vy­konštruo­va­ný, mo­ti­vo­va­ný sna­hou zne­mož­niť je­ho oso­bu a je­ho ro­di­nu. Ce­lú vý­po­veď ka­júc­ni­ka oh­ľad­ne je­ho oso­by ozna­čil za „ab­so­lút­ny nez­my­sel, lož, kto­rá ne­má lo­gi­ku a je to spros­tosť“ (sa­moz­rej­me ani te­raz mu nik­to ne­ve­ril, pre­to­že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať).

Reklama

Po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nas­le­do­val vý­sluch ka­júc­ni­ka sved­ka Ján Kraj­čí­ka, kto­rý zotr­val na svo­jich pred­chá­dza­jú­cich vý­po­ve­diach a opä­tov­ne sa pod­rob­ne vy­jad­ro­val k to­mu ako spoz­nal JUDr. Mam­rá­ka, kde sa s ním stre­tá­val, ako a za čo mu od­ov­zdá­val fi­nan­čnú ho­to­vosť od V.M. a ako si ich stret­nu­tia nah­rá­val.

Vy­šet­ro­va­teľ vo ve­ci vy­ko­nal aj kon­fron­tá­ciu me­dzi ob­vi­ne­ným JUDr. Jo­ze­fom Mam­rá­kom a sved­kom Ján Kraj­čí­kom v rám­ci kto­rej sve­dok – ka­júc­nik na­ďa­lej tvr­dil, že JUDr. Mam­rá­ko­vi od­ov­zdá­val fi­nan­čnú ho­vo­to­vosť a za to od JUDr. Mam­rá­ka dos­tá­val ne­ja­ké do­ku­men­ty a od­ka­zy, kto­ré bo­li ur­če­né pre V.M. Ob­vi­ne­ný JUDr. Jo­zef Mam­rák aj v rám­ci kon­fron­tá­cie uvá­dzal, že Já­na Kraj­čí­ka nik­dy nes­tre­tol, že ide o kla­má­ra, kto­rý je nie­kým re­ží­ro­va­ný s tým, že sved­ka nik­dy ne­nav­ští­vil a ce­lé je to lož.

Nas­le­do­va­li vý­slu­chy via­ce­rých sved­kov, kto­ré nič zá­sad­né do dô­kaz­né­ho sta­vu nep­ri­nies­li. Stá­le bo­lo ob­vi­ne­nie „dr­ža­né“ iba vý­po­ve­ďou ka­júc­ni­ka a od ka­júc­ni­ka zís­ka­ný­mi zvu­ko­vý­mi nah­ráv­ka­mi po­chyb­né­ho ob­sa­hu.

Dva me­sia­ce po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia bol vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok Ústa­vu kri­mi­na­lis­ti­ky a kri­mi­no­ló­gie Bra­tis­la­va, z kto­ré­ho vy­ply­nu­lo, že hlas mu­ža, kto­rý je os­lo­vo­va­ný na nah­ráv­kach ako pán Kraj­čík, Ja­no, Jan­ko pat­rí Já­no­vi Kraj­čí­ko­vi, pri­čom na zá­kla­de ana­lýz a kom­pa­rá­cií hla­su mu­ža, kto­rý je os­lo­vo­va­ný na nah­ráv­kach ako “dok­tor” mož­no kon­šta­to­vať, že ne­pat­rí JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi. Ďalej bo­lo zna­lec­kým skú­ma­ním zis­te­né, že všet­ky pred­lo­že­né nah­ráv­ky vznik­li v prie­be­hu pár dní.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu bol vo ve­ci opä­tov­ne vy­po­ču­tý ka­júc­nik sve­dok Ján Kraj­čík, kto­rý uvie­dol, že všet­ko čo uvie­dol ako sve­dok ne­bo­la prav­da. Ne­bo­la prav­da, že by JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi no­sil pe­nia­ze ale­bo dok­la­dy a ani JUDr. Jo­zef Mam­rák ne­cho­dil za ním, nik­dy sa s ním osob­ne nes­tre­tol, poz­ná ho len z vi­de­nia. Nah­ráv­ky bo­li vy­konštruo­va­né, bol tam hlas oso­by R.B., kto­rá na­po­dob­ňo­va­la hlas JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka. Všet­ky oso­by ako aj roz­ho­vo­ry uve­de­né na nah­ráv­kach bo­li vy­mys­le­né.

S pou­ka­zom na vy­ko­na­né zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie a os­tat­nú vý­po­veď ka­júc­ni­ka bo­lo nás­led­ne tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti JUDr. Jo­ze­fo­vi Mam­rá­ko­vi pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR pod­ľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. za­sta­ve­né, pre­to­že bo­lo ne­po­chyb­né, že sa nes­tal sku­tok, pre kto­rý sa vie­dlo tres­tné stí­ha­nie.

Mé­diá nás­led­ne o ka­júc­ni­ko­vi Já­no­vi Kraj­čí­ko­vi pí­sa­li ako o „su­per sved­ko­vi“, kto­rý uvá­dzal “me­ga klam­stvá” (či dr­zé klam­stvá) a zdô­raz­ňo­va­li, že po­lí­cia mu až naiv­ne ve­ri­la. Čas­pis plus 7dní vo svo­jom člán­ku zo dňa 26.03.2018 si do­kon­ca kla­die otáz­ku ako je mož­né, že „elit­ní“ (?) po­li­caj­ti dô­ve­ro­va­li ta­ké­mu­to „sved­ko­vi“.

Reklama

Pre­čo or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­poč­ka­li s vzne­se­ním ob­vi­ne­nia tie dva me­sia­ce kým sa vy­ho­to­vil zna­lec­ký po­su­dok, z kto­ré­ho by bo­lo zrej­mé, že vzne­se­nie ob­vi­ne­nia zjav­ne nep­ri­chá­dza do úva­hy? Pre­čo bo­li pri vzná­ša­ní ob­vi­ne­nia ta­kí pre­mo­ti­vo­va­ní? S ľah­kos­ťou zni­či­li po­vesť člo­ve­ka, poz­na­či­li je­ho ako aj je­ho ro­di­nu a to iba pre­to, že ne­ve­de­li poč­kať dva me­sia­ce na zna­lec­ký po­su­dok. Ča­ka­lo or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní as­poň ne­ja­ké dis­cip­li­nár­ne pre­kú­ma­nie ich zbrklé­ho ko­na­nia pri za­dr­ža­ní a vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, keď ko­na­li fak­tic­ky bez dô­ka­zov, res­pek­tí­ve na pod­kla­de dô­ka­zu, pri kto­rom už pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia bo­li vý­raz­né po­chyb­nos­ti o je­ho prav­di­vos­ti? Nie. Prá­ve nao­pak. Pro­ku­ra­tú­ra k pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v da­nej ve­ci uvied­la neu­ve­ri­teľ­nú ve­tu a to „ke­by or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ne­ko­na­li (nev­znies­li ob­vi­ne­nie), ta­ký­to pos­tup by bol ne­zá­kon­ný a bo­li by ob­vi­ňo­va­né z ne­čin­nos­ti a fa­loš­nej ko­le­gia­li­ty“. Z tej­to ve­ty vy­plý­va, že ob­vi­ne­nie sa vznie­slo nie pre­to, že by na to bo­li riad­ne ove­re­né dô­ka­zy, ale pre­to, aby ne­bo­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (zrej­me mé­dia­mi) ob­vi­ne­né z fa­loš­nej ko­le­gia­li­ty. Svoj pre­mo­ti­vo­va­ný pos­tup pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia „scho­va­li“ or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní za mé­diá a za­bud­li na to, že pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ne­mož­no vzniesť ob­vi­ne­nie z dô­vo­du, aby o or­gá­noch čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ne­pí­sa­li mé­diá ne­ga­tív­ne. Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia nes­lú­ži na ochra­nu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní tým vlas­tne da­li na ve­do­mie, že ich pre­zen­tá­cia v mé­diách je pod­stat­nej­šia ako ne­ja­ké skú­ma­nie, či ove­ro­va­nie vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka a prí­pad­né zni­če­nie člo­ve­ka, kto­ré­mu sa ob­vi­ne­nie vzne­sie. Ale­bo po­ve­da­né inak, ko­ho vlas­tne za­ují­ma pro­ku­rá­tor JUDr. Jo­zef Mam­rák? Veď tres­tné stí­ha­nie bo­lo nás­led­ne za­sta­ve­né, tak pre­čo sa k to­mu vra­cať? Os­pra­vedl­ni­la sa as­poň pro­ku­ra­tú­ra svoj­mu dl­ho­roč­né­mu pra­cov­ní­ko­vi za zni­če­nie zvyš­ku je­ho ži­vo­ta? Po­chy­bu­jem…

Je­di­ný kto bol pos­tih­nu­tý bol ka­júc­nik Ján Kraj­čík, kto­ré­mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre zlo­čin ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák., pri­čom aj v tom­to ko­na­ní uvie­dol, že z je­ho stra­ny to bo­la in­tri­ga. V ro­ku 2015 bol prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný na trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 9 ro­kov za tres­tné či­ny ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti, kri­vé ob­vi­ne­nie a kri­vú vý­po­veď (ten­to sve­dok pri­tom ne­vy­po­ve­dal nep­rav­di­vo iba vo vy­ššie uve­de­nej kau­ze, ale aj vo via­ce­rých iných tres­tných ve­ciach).

 

Na­mies­to zá­ve­ru otáz­ka „Quo va­dis tres­tné prá­vo?“

Aby ne­doš­lo k omy­lu. Uve­de­ný prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka ne­mu­sí byť vý­ni­moč­ný a nik­de nie je na­pí­sa­né, že ak nie­ko­ho ur­či­tá oso­ba (a je bez vý­zna­mu, či vy­po­ve­dá ako ozna­mo­va­teľ, sve­dok, ob­vi­ne­ný ale­bo spolu­pra­cu­jú­ci ob­vi­ne­ný) ob­vi­ní zo spá­chania tres­tné­ho či­nu tak zá­ko­ni­te mu­sí ho­vo­riť prav­du. V tres­tnom pro­ce­se by ma­lo byť sa­moz­rej­mos­ťou, že k dô­ka­zom tre­ba pris­tu­po­vať s ur­či­tou dáv­kou oboz­ret­nos­ti, so zdra­vý­mi po­chyb­nos­ťa­mi a nie sle­po nas­le­do­vať a fa­vo­ri­zo­vať ur­či­tý druh dô­ka­zu (vý­po­veď ka­júc­ni­ka) a tým si, s vý­raz­nou po­mo­cou ni­ke­to­rých mé­dií, či in­šti­tú­tu väz­by, zjed­no­du­šo­vať do­ka­zo­va­nie. Zbrklosť, preh­na­ná mo­ti­vá­cia, či príl­iš­ná sna­ha mať okam­ži­te vý­sled­ky, kto­ré by moh­li byť me­diál­ne klad­ne pre­zen­to­va­né, nik­dy nes­ved­či­li tres­tné­mu prá­vu. Ani boj pro­ti ko­rup­cii, či or­ga­ni­zo­va­nej for­me tres­tnej čin­nos­ti by ne­mal os­pra­vedl­ňo­vať po­ru­še­nia zá­ko­na pri ve­de­ní do­ka­zo­va­nia, t. j. „skrat­ky v do­ka­zo­va­ní“ spo­čí­va­jú­ce v sle­pej vie­re v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­ka.

Oh­ľad­ne nep­res­ved­či­vých vý­ko­nov ka­júc­ni­kov v tres­tnom pro­ce­se a naiv­nej vie­re or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v ich za­ru­če­nú prav­di­vosť, mož­no spo­me­núť aj iný prí­pad, nap­rík­lad tres­tnú vec sú­čas­nej čes­kej euro­ko­mi­sár­ky Věry Jou­ro­vej, kto­rú v ro­ku 2006 po náv­ra­te zo slu­žob­nej ces­ty (v tom ča­se pra­co­va­la na mi­nis­ter­stve pre miest­ny roz­voj a ma­la na sta­ros­ti do­tá­cie z EÚ) za­dr­ža­li, ob­vi­ni­li z pri­jí­ma­nia úp­lat­kov (ko­run­ný sve­dok pri roz­ho­vo­re s inou oso­bou ho­vo­ril o jej úp­lat­nos­ti, čo bo­lo za­chy­te­né sky­tou ka­me­rou) a nás­led­ne strá­vi­la vo väz­be 33 dní. Bo­la ob­vi­ne­ná na zá­kla­de vý­po­ve­de tzv. ko­run­né­ho sved­ka, av­šak nás­led­ne bo­lo tres­tné stí­ha­nie vo­či nej za­sta­ve­né. Ok­rem vy­chva­ľo­va­nia sa sved­ka, že má Jou­ro­vú „vy­rie­še­nú“ a tvr­de­ní o mi­lió­noch pre ňu a dô­ka­zu z po­ču­tia „sta­ros­ta P. pre­do mnou po­ve­dal, že dal Věre pe­nia­ze“ ne­bo­li za­bez­pe­če­né žiad­ne dô­ka­zy. V ČR pred­met­nú si­tuáciu ozna­či­li ako čis­té „ob­vi­ne­nie bez dô­ka­zov“.

Kla­ňať sa dop­re­du pred vý­po­ve­ďou ka­júc­ni­ka (či pred akým­koľ­vek iným dô­ka­zom), res­pek­tí­ve sto­tož­ňo­vať priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho s prav­dou je zna­kom úpad­ku tres­tné­ho prá­va, keď sa nie­len riad­ne do­ka­zo­va­nie nah­rá­dza vie­rou, ale aj zá­sa­da voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov sa nah­rá­da zá­sa­dou svoj­voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov. Mož­no len dú­fať, že v ro­ku 2021 sa do tres­tné­ho prá­va „vrá­ti zdra­vý ro­zum a lo­gic­ké mys­le­nie“ a za­sta­ví sa tak je­ho poz­voľ­ný úpa­dok.

 

Reklama

[1] nik­to pri­tom in­šti­tút spolu­pra­cu­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho, ako ta­ký, nes­po­chyb­ňu­je, pre­to­že ak vô­bec, tak sa spo­chyb­ňu­je len je­ho ap­li­ká­cia a je­ho bez­bre­hé a nep­res­kú­ma­teľ­né vy­uží­va­nie v dneš­nej praxi ako aj neu­ve­ri­teľ­ný roz­sah vý­hod, kto­ré sú ka­júc­ni­kom pos­ky­to­va­né – nap­rík­lad bez­tres­tnosť pri akom­koľ­vek priz­na­ní roz­sa­hu tres­tnej čin­nos­ti, či po­ne­chanie ma­jet­ku zís­ka­né­ho tres­tnou čin­nos­ťou

[2] uz­ne­se­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ako aj iné lis­tin­né dô­ka­zy v tej­to tres­tnej ve­ci mi bo­li pos­kyt­nu­té syn­om JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:06

Hráči AS Monaca vyhrali v na ihrisku Lens 3:2. Boj o Ligu majstrov si skomplikovalo Lille, ktoré prehralo na pôde o záchranu bojujúceho Toulouse 1:3.

20:04

Frankfurt remizoval doma s VfL Wolfsburg 2:2. Domácim zariadil zisk bodu v druhej minúte nadstaveného času Omar Marmoush. Wolfsburg bol veľmi blízko k ukončeniu negatívnej šnúry bez víťazstva, no napokon ju natiahol na číslo osem.

20:00

Inter Miláno zvíťazil na pôde Lecce 4:0 a na čele tabuľky má pred druhým Juventusom Turín 9-bodový náskok. Dva góly hostí vsietil argentínsky kanonier Lautaro Martinez. Juventus zdolal Frosinone 3:2.

19:37

Šéf Štátnej bezpečnostnej služby Ukrajiny (GUR) Kirill Budanov uviedol, že podľa informácii ukrajinskej tajnej služby Alexej Navaľnyj skutočne zomrel v dôsledku krvnej zrazeniny.

Pripomenieme, že verzia o krvnej zrazenine bola v Rusku zverejnená krátko po Navaľného smrti.

Kirill Budanov Alexej Navaľnyj
Na snímke Kirill Budanov Alexej Navaľnyj
19:31

V Rusku sa v tých najodľahlejších oblastiach začali v nedeľu v predstihu prezidentské voľby. Predstavitelia volebnej komisie poslali vrtuľníky a snežné skútre do najvzdialenejších častí krajiny, aby zozbierali hlasy odovzdané pastiermi sobov a ďalšími obyvateľmi.

18:51

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu povedal, že sa vo voľbách hlavy štátu v roku 2025 bude uchádzať o opätovné zvolenie. Takýto krok zrejme predĺži dlhú vládu kľúčového spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.

 Alexander Lukašenko
Na snímke bieloruský prezident Alexander Lukašenko
18:39

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Rusko sa dostalo k plánom na minuloročnú ukrajinskú protiofenzívu ešte pred jej spustením. Ukrajina už podľa jeho slov má plán na novú ofenzívu.

18:19

Priamu voľbu prezidenta a zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru v prípade amnestie súvisiacej s pedofilnou kauzou požadovali v nedeľu účastníci demonštrácie zorganizovanej maďarskými opozičnými stranami. Protestné zhromaždenie pred budovou parlamentu na Kossuthovom námestí, na ktoré prišlo niekoľko stoviek demonštrantov, zorganizovali strany Momentum, Demokratická koalícia (DK), Maďarská socialistická strana (MSZP) a Dialóg-Zelení (Párbeszéd-Zöldek).

18:17

Izrael bude po spustení vojenskej operácie v meste Rafah na juhu Pásma Gazy od úplného víťazstva nad hnutím Hamas deliť už len niekoľko týždňov. Uviedol to v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

18:14

Ukrajinskí prokurátori zaznamenali vyše 120.000 prípadov vojnových zločinov spáchaných ruskými vojakmi od začiatku vojny vo februári 2022, oznámil v nedeľu generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin.

17:36

Srbsko v nedeľu poslalo Chorvátsku protestnú nótu po tom, ako chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman označil srbského prezidenta Aleksandra Vučiča za “ruský satelit” na Balkáne.

17:34

Ukrajina vlani strojnásobila svoju výrobu zbraní a v ukrajinskom zbrojárskom sektore teraz pracuje 500 firiem, oznámil v nedeľu na konferencii v Kyjeve minister pre strategický priemysel Olexandr Kamyšin.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke výstava Orchidey - skvosty v ríši rastlín v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Autor: TASR-František Iván

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali