Platí úmera, že čím marginálnejší politik, tým, veľkohubejšia rétorika.
Prím hrajú (okrem Ukrajiny) ako obyčajne politické elity Pobaltia. Väčšina súčasných politických lídrov Pobaltia bola v minulosti nadšenými príslušníkmi sovietskeho Komsomolu a mnohí z nich sa dokonca tešili na úspešnú kariéru v Komunistickej strane ZSSR.
ZSSR padol a tak pre budúce elity Pobaltia namiesto socialistických školení v Moskve začali demokratické školenia vo Washingtone a namiesto upratovania pionierskeho tábora v Arteku sa začalo upratovanie čerpacích staníc v USA.
Súčasná estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová (* 1969) otvorene označila udalosti v súvislosti s ukrajinskými provokáciami v Kerčskom prielive za “začiatok novej európskej vojny“.
Vyhlásenie estónskskej prezidentky Kersti Kaljulaidovej lakonicky okomentoval ruský vojenský analytik Konstanin Sivkov. Podľa Sivkova estónskí politici súťažia v tom, kto sa bude vyjadrovať na adresu Ruska agresívnejšie. Pes ktorý šteká, však nehryzie.
Úlohou pobaltských politikov je štekať voči Rusku. Ak by však nejakým nedopatrením museli príslušníci pobaltských krajín naozaj bojovať proti Rusku v ozbrojenom konflikte, scenár takéhoto konfliktu by bol veľmi jednoduchý. Pobaltskí politici by sa snažili dostať národ do zákopov a národ by sa snažil v zákopoch čo najrýchlejšie vzdať Rusom.
Pobaltské rusofóbne elity so zbraňami hľadať v zákopoch bude zbytočné, pobaltské politické elity totiž dobre vedia, že mŕtvym sú USD naozaj k ničomu.