Bratislava 21. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Predseda parlamentu sa po dlhšej odmlke objavil pred pár dňami v diskusnej relácii spravodajskej televízie. Politici, koaliční aj opoziční, by si podľa neho mali v prvom rade uvedomiť, načo boli zvolení
Dlhodobý konflikt medzi predsedom vlády Matovičom a ministrom hospodárstva Sulíkom nabral na obrátkach. Ich nevraživosť, vzájomné osočovanie a vybavovanie si účtov prostredníctvom sociálnych sietí sa stali už koloritom slovenskej politickej scény. Táto tragikomédia, ktorá má výrazný negatívny dopad na celé politické dianie, na fungovanie vlády, ale aj na celú spoločnosť, je strašná v tom, že sa odohráva v čase, keď väčšina ľudí rieši zásadné problémy existenčného charakteru – či budú mať aj naďalej prácu, či uživia rodinu.
Ďalší koaličný partner Boris Kollár sa dlho ku konfliktom dvoch hlavných aktérov nevyjadroval. Príčinou bola náročná rekonvalescencia po dopravnej nehode, zároveň sa pravdepodobne snažil o nestrannosť dúfajúc, že jeho koaliční partneri dostanú rozum a vrátia sa k normálnej práci.
Vyjadril sa až po zdravotnej pauze v televíznej politickej diskusii, kde bol jeho oponentom Peter Pellegrini. Kollár sa vyjadril, že všetci politici, koaliční aj opoziční, by si mali uvedomiť, na čo tu vlastne sú. „Ľudia nás, politikov, nevolili kvôli hádkam a šarvátkam, ale kvôli tomu, aby sme pre nich niečo urobili. Aby sme splnili to, čo sme im pred voľbami sľúbili“.
Ako ďalej povedal Kollár, on sám nešiel do politiky preto, aby počúval, kto je schopný a kto neschopný, kto je idiot a kto nie je. Všetky tieto osobné rozpory, dokazovanie si, kto má väčšie ego, je len zbytočnou stratou energie a dôvodom, prečo nezostáva politikom čas na to podstatné – na prácu pre ľudí.
Predseda parlamentu pripomenul najdôležitejšie veci, ktoré chce urobiť hnutie Sme rodina. Výstavba štátnych bytov, zavedenie exekučnej amnestie, zrušenie doplatkov za lieky. Strecha nad hlavou, vymanenie ľudí z finančného otroctva, pomoc najzraniteľnejším skupinám – to sú podľa Kollára zásadné veci, ktoré dokonca v kontexte pandémie a ekonomickej krízy ešte získavajú na dôležitosti. Kvôli rozbrojom, vzájomným konfliktom a politikárčeniu sa ale politici ani nemôžu sústrediť na normálnu prácu a splniť to, čo svojim voličom sľúbili.
Kollár avizuje, že odteraz sa pri konfliktoch jednoducho postaví pred ľudí, otvorene oznámi fakty, nech si volič sám urobí obraz. A bude to tak robiť až dovtedy, kým sa politici nespamätajú a nepochopia, že ich roztržky im politické body neprinášajú, skôr naopak. Pretože ak bude pokračovať doterajšia atmosféra hádok, ak tu nevznikne široký politický konsenzus, tak nevyhrá nikto a všetci prehráme.
Či si jeho slová zoberú koaliční partneri k srdcu, ukáže čas. Rovnako či bude mať Kollár dostatok síl, aby svoju politiku rozumu zo svojej pozície predsedu parlamentu presadil. Slovensku by sa takýto prístup už zišiel ako soľ.