Môj profil 
Predplatné
Ako Klaus vo svojom komentári pre MF DNES ďalej píše, Macron aj Merkelová týmto v podstate vravia, že “pre nich je vytváranie autentickej európskej integrácie príliš pomalé a už sa sa nebudú obzerať na tých, ktorí európsky integračný proces brzdia”, pretože “Macron chce stáť v čele Európy a Angela Merkelová chce, aby sa na ňu spomínalo v dobrom”.
“Ak si teda chcú Francúzsko s Nemeckom vytvoriť superštát (a spoločnú francúzsko-nemeckú vládu), nech si to robia. A nech sa k nim dokonca pridá, kto chce. V každom prípade je to ale náznak vytvárania paralelného integračného projektu k existujúcej EÚ, a to už nás zaujímať musí,” zdôrazňuje Klaus.
Z toho mála, čo je verejne známe, sa v 16-stranovej zmluve píše aj o zámeroch, ktoré sa týkajú aj ostatných krajín. Spomína sa napríklad jednotné vystupovanie v zahraničnej a obrannej politike vrátane koordinácie spoločných pozícií v otázkach EÚ a NATO, koordinácie vývozu zbraní a prepojenie obranného priemyslu. Prioritou diplomacie oboch krajín má byť podľa zmluvy úsilie, aby sa Berlín stal stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. (viac TU)
Klaus sa preto pýta, či spojením Francúzska s Nemeckom do novej entity nazvanej “Frankonemecko” pôjde o “revíziu výsledkov druhej svetovej vojny” a či “Nemecko by týmto bolo tiež stálym členom Rady bezpečnosti OSN”.
A nachádza v tom aj ekonomickú stránku: “Má byť vytvorená ‘francúzsko-nemecká hospodárska zóna’ so spoločnými ‘pravidlami’. Znamená to, že to budú iné ekonomické pravidlá, než ktoré dnes platia v EÚ? Viac centralistické, alebo viac trhové než v doterajšej EÚ?”
V neposlednom rade môže ísť podľa Klausa aj o “spoločnú kultúru ozbrojených síl”, k čomu už sú aj “varovné náznaky” plánov na spoločné nasadenie francúzsko-nemeckých ozbrojených síl v boji proti “vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi”.
A následne k tomu sa Klausovi vynára aj ďalšia otázka, že “kto je vnútorný nepriateľ”. Či “všetci tí, ktorí nezdieľajú Macronom a Merkelovou definované európske hodnoty, alebo ktorí si dovoľujú kritizovať Brusel a jeho postdemokratický (to znamená nedemokratický) spôsob vládnutia”.
Na základe vyjadrenia anglického týždenníka The Economist by Macron s Merkelovou mali obnoviť “vow”, čo podľa Klausa znamená “sľub” aj vo význame manželskej zmluvy.
Klaus k tomu poznamenáva: “Naozaj je niečo také zámerom stretnutia v Aachene? Dohodnutie nového dokumentu v neokrúhlom 56. výročí uzavretia tzv. Elyzejskej zmluvy medzi Charlesom de Gaullem a Konradom Adenauerom, kedy šlo o prechod od nepriateľstva k partnerstvu, naznačuje, že staré partnerstvo Macronovi a Merkelovej nestačí. Občanov svojich krajín sa na to však radšej nepýtali.”
A nakoniec sa pýta, že “ak sa nemeckému Hitlerovi a ani francúzskemu Napoleonovi, ba ani EÚ, nepodarilo ovládnuť Európu, mohlo by uspieť Frankonemecko?”.
K spoločnej dohode Francúzska a Nemecka sa vyjadril aj český europoslanec Jan Keller. Podľa neho ide o “signál strachu veľkých krajín pred výsledkom volieb do Európskeho parlamentu v Taliansku a v strednej Európe”. (viac TU)
Dodal, že záväzok ešte užšie kooperovaný pred každým zásadným rokovaním Európskej únie bude zrejme sprevádzaný tlakom na to, aby bolo zrušené právo veta jednotlivých členských krajín v Európskej rade. “V tom prípade by spoločný hlas dvoch najsilnejších krajín vcelku pohodlne zaisťoval prijímanie kľúčových uznesení záväzných pre všetky členské štáty EÚ,” uviedol europoslanec Keller.
