Môj profil 
Predplatné
Berlín a Paríž sa majú v utorok oficiálne zaviazať k spoločnej obrane v prípade napadnutia. Ďalej má dôjsť ku koordinácii vývozu zbraní a prepojeniu obranného priemyslu.
„Francúzsko-nemecká zmluva o prehlbovaní priateľstva sa odvoláva na podobnú zmluvu uzavretú pred 56 rokmi a potvrdzuje ju. To je samo o sebe zaujímavé, pretože nebýva zvykom, aby sa historické dokumenty pripomínali inokedy než pri okrúhlych výročiach,“ upozorňuje Keller.
„Zrejme sa deje sa niečo, čo núti obe strany poponáhľať sa, bez toho, aby čakali na takéto okrúhle výročie,“ dodáva europoslanec.
Vysvetlil, že zmluva obsahuje celkom 28 článkov, v ktorých sa zmluvné strany zaväzujú v podstate k tomu istému, k čomu sa už zaviazali v rámci Európskej únie a NATO – spoločná obrana, spoločný hospodársky priestor, prihraničnej spolupráce, zosúladenie sociálnych systémov, rozvoj spoločnej vzdelanostnej politiky.
„Hneď v úvode zmluvy sa zdôrazňuje, že Európska únia musí vystupovať jednotne. Vzniká tak otázka, prečo má k jednotnému postupu celej Európy slúžiť práve bilaterálne rokovanie medzi dvoma najsilnejšími členskými štátmi.“
Keller pre Hlavné správy tiež vysvetlil, že ide o reakciu dvoch zo zakladajúcich členov na brexit, na politický vývoj v Taliansku a na vzdorujúce postoje krajín Vyšehrádskej štvorky, a to predovšetkým v otázkach migrácie.
„Prijatie zmluvy pár mesiacov pred eurovoľbami naznačuje obavy z ich výsledkov. Podľa niektorých prieskumov sa predpokladá, že frakcia ľudovcov, ktorej členom je strana Angely Merkelovej, môže v májových voľbách do Európskeho parlamentu prísť až o štvrtinu mandátov. Socialisti ako tichý spoločník ľudovcov môžu podľa rovnakých predpovedí stratiť tretinu mandátov.“
Keller upozorňuje, že ďalšie významné posilnenie spolupráce oboch krajín pri obrane a pri vývoze zbraní môže znamenať základ budovania európskej armády, ale môže tiež znamenať jej alternatívu.
Posilnenie spoločnej zahraničnej politiky a diplomacie oboch krajín je zrejme reakciou na nevýraznosť a zmätenosť spoločnej zahraničnej politiky Európskej únie.
„Osobitnú pozornosť si zaslúži článok číslo 6, v ktorom sa hovorí o budovaní spoločných policajných jednotiek schopných stabilizovať situáciu v tretích krajinách. Nie je pritom upresnené, či sa jedná o tretie krajiny mimo Európskej únie, alebo v rámci nej.“
Dodal, že záväzok ešte užšie kooperovaný pred každým zásadným rokovaním Európskej únie bude zrejme sprevádzaný tlakom na to, aby bolo zrušené právo veta jednotlivých členských krajín v Európskej rade. „V tom prípade by spoločný hlas dvoch najsilnejších krajín vcelku pohodlne zaisťoval prijímanie kľúčových uznesení záväzných pre všetky členské štáty EÚ,“ uviedol europoslanec Keller.
