Čo rozumiete pod odlukou cirkvi od štátu?

Každý pod tým myslí niečo iné. Väčšinou ide o obmedzenie činnosti cirkvi najmä zrušením príspevku štátu na jej činnosť. Závisí to od aj od obdobia, v ktorom sa táto požiadavka objavila. Napríklad skupina moravských katolíkov sa obrátila 29.11.1987 na našich štátnych predstaviteľov s materiálom „Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v ČSSR“.

Kardinál František Tomášek 4.1.1988 vyzval veriacich, aby podpisovali túto petíciu proti útlaku katolíckej cirkvi v Československu. Text mal 31 požiadaviek, podpísalo ho asi pol milióna občanov, čo u vtedajšej komunistickej strany a vlády vyvolalo šok. Prvá požiadavka znela: „Našou základnou požiadavkou je odluka cirkvi od štátu, z ktorej by vyplývalo, že štát nebude zasahovať do organizácie a činnosti katolíckej cirkvi“.

Nasledovalo ďalších 30 požiadaviek, ktoré boli po roku 1989 všetky splnené.

Dnešný náš model financovania cirkvi štátom bol už v Rakúsko-Uhorsku, aj po roku 1918. V zákone č. 218/1949 zb. „O hospodárskom zabezpečení cirkvi a náboženských spoločností“ štát prevzal na seba povinnosť ich financovania a nákladov na opravy cirkevných budov, ale si vyhradil právo rozhodovania o všetkých dôležitých otázkach cirkví. Zbavil cirkvi všetkého majetku okrem kostolov (nemocníc, škôl, domovov dôchodcov, sirotincov…). Bez súhlasu štátnych cirkevných tajomníkov nemohla cirkev ani farnosť nič robiť. Cieľom komunistov bola likvidácia najmä katolíckej cirkvi.

V rokoch 1990-92 ste mali vo vláde ČSFR ako podpredseda na starosti aj vzťah k cirkvám. Ako si na to spomínate?

Za dva roky sme schválili asi 180 vládnych zákonov, ktoré vtedy otočili loď ČSFR opačným smerom. Listina základných práv a slobôd č. 23/1991sa schválila vo Federálnom zhromaždení 9.1.1991, bol som pri tom aj pri zdôvodňovaní.

Moje zákony o úprave vzťahu štátu a cirkvi počas rokov 1990-92 boli tieto: Zákon č. 298/1990 o úprave majetkových vzťahov reholí a rádov, ktorý vrátil na Slovensku 4 ženské kláštory  a 11 mužských. Jeho novela č. 338/91 navrátila slovenskej cirkvi 52 kláštorov ženských a 11 mužských.

Reštitučné zákony sa týkali majetkov cirkví zhabaných od 25.2.1948. Neskoršou výnimkou, boli iba majetky Židovskej obce.

Zákon č. 308/1991 O slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zrušil proticirkevné zákony a predpisy a priniesol nové pravidlá pre vzťah štátu a cirkví a pre registráciu nových cirkví.

Téma, ktorá sa objavuje v nepravidelných intervaloch

Téma odluky cirkvi od štátu sa na Slovensku objavuje v nepravidelných intervaloch. Prečo ju podľa vás politici otvorili práve teraz, keď Slovensko čelí Covidu-19 a jeho dôsledkom v podobe straty zamestnania?

Odluka štátu a cirkvi sa občas objavuje v parlamente aj v médiách. Napríklad v rokoch 2012-16 ju v NR SR otvorila SaS, neuspeli s ňou. Teraz po vypadnutí liberálov z hry po tohoročných voľbách ju zasa nastolila SaS, aj keď vie, že to zasa neprejde.

V téme „Covid-19“, keď sa všade sporí s financiami, zacítili novú šancu, lákavú ponuku – ak by sme usporili na cirkvách, môžeme získané peniaze dať na iné veci. Keby liberáli – strana Spolu, bola dnes v parlamente, ich témou by sa rýchlo stala odluka cirkvi od štátu, ale aj genderova ideológia, adopcie deti homosexuálmi, legalizácia drog, potraty, eutanázia. Aj preto požadujú predčasné voľby, ktoré však nebudú. Som rád, že napriek celkovej polarizácii si Slovensko zachovalo zdravý rozum, keď väčšina pochopila, že sloboda jednotlivca nemôže byť neohraničená.

Poznamenávam, že v tomto roku bude 20. výročie ratifikácie „Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou“. Bola úspechom Dzurindovej vlády, ktorá dotiahla tento unikátny dokument do podpisu a ratifikácie Aj v nej je viac článkov o vzťahu štátu, cirkvi a Vatikánu, v ktorej obe strany uznávajú prínos občanov SR pre katolícku cirkev a deklarujú vôľu prispievať k celkovému duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnému dobru.

Arcibiskup Cyril Vasiľ v aktuálnom videu uviedol, že odluka tu už dávno je. Je podľa vás cirkev odlúčená od štátu?

Rozhovor s arcibiskupom Cyrilom Vasilom je výborný, taký biskup Slovensku chýbal. Vie rečniť, argumentovať, aj chúlostivé veci otvorene pomenovať.

On chápe odluku štátu a cirkvi v tom, že naši cirkevní hodnostári už nemajú nič so štátnou mocou. Pripomenul, že od osvietenstva istú časť finančných prostriedkov dostáva cirkev cez štátny rozpočet. Vyvoláva to protesty neveriacich, ktorí tvrdia, že z ich daní nechcú podporovať cirkevné aktivity. Peniaze od štátu sú príspevkom na platy duchovných a katechétov, ktoré sú malé v porovnaní s inými profesiami. Idú aj na podporu cirkevných centier a sakrálnych budov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami.

Arcibiskup argumentoval aj tým, že aj ľudia, ktorí nešportujú, nechodia na športové podujatia, na kultúrne a vzdelávacie akcie, nie sú odkázaní na sociálnu pomoc a nie sú národnostnou menšinou, predsa zo svojich daní podporujú tieto aktivity. Pripomína, že tieto dotácie sú asi trikrát väčšie, ako dotácie štátu na činnosť všetkých 18 registrovaných cirkví Slovenska.

Dodávam, že dnes hospodárske zabezpečenie duchovného života ľudí je rovnako dôležité ako zabezpečenie ich vzdelania, zdravotníctva a sociálnych vecí. Cirkevné financie tečú aj zo zbierok a darov, z prenájmu cirkevných majetkov, z podnikateľskej činnosti a z príspevku obcí.

Cirkev financuje aj pre neveriacich cirkevné školy, vedeckú činnosť, niektoré nemocnice, univerzitu, kultúrne podujatia, charitatívnu činnosť, aj misijne a humánne akcie v zahraničí. Má aj svojich zamestnancov – kostolníkov, organistov, administratívu, pomocné sily. Bezplatne tiež poskytuje svoje služby všetkým záujemcom. Jej starostlivosť o duchovnú úroveň občanov je preto nezastupiteľná, najmä v dnešnom systéme tvrdej trhovej ekonomiky, ktorá často negatívne dopadá na potreby deti, mládeže, rodín, seniorov a ľudí na okraji spoločnosti.

Liberálna demokracia?

Prečo podľa vás liberálne zmýšľajúci politici argumentujú faktom, že podľa Ústavy sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo, ale na strane druhej žiadajú uplatňovanie liberálnej demokracie?

Kresťanstvo nemožno vyškrtnúť z dejín Slovenska. Od 5. storočia, vďaka írskym misionárom, cez 9. storočie so sv. Cyrilom a Metodom, až po dnešné časy, nás udržiavalo nad vodou. Prežili sme mnohé vojenské nájazdy, najmä turecké, v minulom storočí dve svetové vojny a 40 rokov vedúcej úlohy KSS. Odvolanie sa na cyrilo-metodskú tradíciu v Ústave nie je fráza, je to historická orientácia Slovenska.

Naša Ústava prináša aj iné dôležité pasáže ohľadom slobody náboženstva, ktoré boli do nej zahrnuté z Listiny základných práv a slobôd, najmä z jej čl. 15 a 16. Po páde berlínskeho múru sme odmietli komunizmus, ale aj liberalizmus. Ako to vidíme na západných demokraciách, liberalizmus nemôže byť orientáciou Slovenska.

Cirkevné reštitúcie po revolúcii a aj neskôr na Slovensku nesúviseli s odlukou cirkvi od štátu. Napríklad majetky cirkvi boli v apríli a máji 1950 komunistami surovo rozkradnuté, 914 kláštorov zhabali, na 40 rokov zakázali činnosť reholí a tisíce mužov a žien zavreli do koncentračných táborov a väzení.

Po roku 1948 ukradli aj všetky majetky cirkví– budovy, semináre, tlačiarne, knižnice, ale aj lúky, polia, lesy. Ak vláda ČSFR a vlády ČR a SR reštituovali zlodejstvá februára 1948 – patrili tam športoviská, školy, majetky mládeže, žien a iných organizácií, tak aj cirkvám bolo treba ukradnuté vrátiť. Socializmus to bezplatne využíval 40 rokov, stav týchto majetkov bol v roku 1989 väčšinou biedny.

Financovanie a duchovná úloha cirkvi

Aký majú systém financovania cirkví v iných štátoch?

Úplná odluka cirkvi a štátu je napríklad vo Francúzsku a v USA. V nemeckom modeli podpory cirkví občania, ktorí sú zaregistrovaní v jednotlivých cirkvách, im automaticky venujú cirkevnú daň.

V Taliansku majú systém, že 0,8% z dani z príjmu môže jednotlivec venovať cirkvi. Väčšina Talianov, aj neveriacich to dáva, alternatívu majú podporu charity štátu alebo iných cieľov. Napríklad po roku 2000, keď som tam bol veľvyslanec, 88% Talianov dalo tieto peniaze katolíckej cirkvi, 10% na štátne organizácie a 2% na iné ciele. Talianska cirkev preto nie je chudobná, ale všetci vedia, že peniaze dáva na dobré účely.

Mimochodom, upozorňujem na málo spomínaný dokument, ktorý vznikol počas 2. Vatikánskeho koncilu –„Pakt z katakomb“, v ktorom veľa biskupov a kardinálov požadovalo zmenu postoja cirkvi k majetkom a financiám. Dnes to často zdôrazňuje aj pápež František.

Okrem duchovných záležitostí, aká je úloha cirkvi v dnešnej spoločnosti?

Úloha cirkvi je nezastupiteľná napríklad aj v školstve, zdravotníctve, sociálnych zariadeniach pre seniorov a zdravotne postihnutých, ale aj v kultúre, charite a v misijnej činnosti pre krajiny tretieho sveta. Napríklad katolíckych fár je na Slovensku okolo 1300, ich činnosť v mestách a obciach je zameraná aj v prospech detí, mládeže, žien, mužov, rodín a seniorov.

Rovnako je to aj s množstvo ženských a mužských reholí a rádov. Dnes, pri zväčšujúcich sa problémoch spoločnosti – korupcia, rozvody, potraty, samovraždy, vykorisťovanie zamestnancov, atď.,  je úlohou cirkvi pripomínať ľuďom Desatoro, morálku, duchovné a etické hodnoty.

O nás bez nás?

Ako  ste vnímali skutočnosť, že pred niekoľkými dňami bolo prvotne rozhodnuté zrušiť prítomnosť veriacich na sv. omšiach bez akejkoľvek diskusie s predstaviteľmi cirkví?

Situácia sa rýchlo mení, čo platí dnes, zajtra môže by ináč. Vláda mala informovať o príprave svojich rozhodnutí Konferenciu biskupov Slovenska, aj keď si myslím, že to neurobili zlomyseľne. V komisiách, ktoré o tom rozhodujú by mali sedieť aj reprezentanti cirkví.

Registrovaných cirkví máme na Slovensku 18, podľa sčítania z roku 2011 (ďalšie bude v roku 2021) je katolíkov (62 %) a gréckokatolíkov (3,9%) spolu teda 65,8%, evanjelikov je 5,9%, reformovaných 1,8% a pravoslávnych 0,9%. Finančné príspevky na jednotlivé cirkvi určujú počty veriacich pri sčítaní ľudu. O opatreniach proti Covid-19 sa aj ostatné cirkvi mali skôr dozvedieť.

Ani s riadiacimi organizáciami športu, kultúry, vzdelávania a občianskej spoločnosti, ktorých činnosť obmedzili, však nikto nediskutoval. Vláda musela konať rýchlo, po polroku koróna krízy, je už unavená, iné veci jej tiež unikajú.

Čo bolo podľa vás dôvodom, že v jari to cirkvi prijali, ale tentoraz sa už dôsledne ohradili voči úplnému zákazu účasti veriacich na sv. omšiach?

Z vlastnej skúsenosti viem, že pri omšiach do 50 ľudí, sa veriaci chovali veľmi disciplinovane. Vstup bol na vstupenky, sedelo sa oddelene s rúškami. V tejto situácii kritika ortodoxných katolíkov proti podávaniu prijímania do ruky bola zbytočná. Hlavným problémom je teraz situácia v obchodoch, hromadnej doprave a v reštauráciách.

Rastúce útoky proti kresťanstvu idú dnes aj z „kresťanského“ Západu. Ako voľakedy Nero zvalil požiar Ríma na kresťanov, aj teraz ich zo všeličoho upodozrievajú. Konzum, médiá a blahobyt degeneroval zmysel pre duchovno. Aj u nás je to tak, internet a médiá k tomu prispievajú.

Aj nevzdelaní občania všetko vedia a všetko kritizujú a spochybňujú. Hľadajú nepriateľov, ktorí za všetko môžu. Aj s Covidom-19 je to tak. Šíri sa strach, neistota a panika. Články v médiách sú rozporné. Vraj už každý 25. človek Slovenska je nakazení s Covid-19, aj keď nemusí mať príznaky choroby?  Vraj 200.000 ľudí nevie o svojej nákaze? Vraj prítomnosť vírusu u človeka neznamená, že ide o chorobu? Vraj iba 10% pozitívne testovaných má v sebe vírus? Od podceňovania Covidu-19, až po panický strach z neho, taká je škála informácií v médiách a aj na internete. Jednoduchý človek sa v tom nevyzná.

Kostoly mimo zoznam

Podľa aktuálneho nariadenia bude od 15. októbra zakázaná účasť veriacich na sv. omši. Avšak, podľa zverejnených štatistík sa kostoly ako miesto nákazy Covid-19 v zozname nenachádzajú. Prečo podľa vás vláda ignoruje tento fakt a zakázala aj minimálnu účasť veriacich na bohoslužbách?

Rímskokatolícka cirkev je najväčšia „organizácia“, čo do počtu členov, na Slovensku. Treba s ňou rátať a brať do úvahy, že „ani brány pekelné ju nepremôžu“. Jej štruktúra a hierarchické riadenie má stáročné skúsenosti. V súvislosti s opatreniami proti Covid-19 by cirkev nemala mať nejaké privilégiá. Povoliť 50 ľuďom účasť na bohoslužbe v Košickom dóme a rovnako aj v dedinskom kostolíku, ale aj obe rovnako zakázať, je jednoduché ale nedomyslené. Na druhej strane modliť sa môžeme celý deň hocikde, aj práca, spev a dobré skutky sú modlitbou.

Ako za totality, pobožnosti môžu byť aj v rodine, na výlete alebo v prírode. Boh je všade, každého má rád a chce mu len dobre. Covid-19 je skúška, v ktorej by sme mali obstáť. Nedivím sa vláde, že má strach zo situácie, že robí aj rozporné rozhodnutia. Nemá to ľahké, nezávidím im ich moc a ani zodpovednosť. Dúfam, že pliaga Covid-19 ako prišla, tak aj odíde. Modlitby veriacich k tomu tiež napomôžu.

Postoj seniora

Aký je váš postoj ako seniora k ochoreniu Covid-19, ktorá najviac ohrozuje práve túto skupinu?

Seniori boli aj pred Covidom-19 outsidermi spoločnosti. Ako predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska som to počas 12 rokov neraz pocítil.

Ani v októbri v mesiaci úcty k starším sa veľa nemenilo, predtým, ani teraz. Sú však aj objektívne skutočnosti, ktoré si musia priznať seniori. Rastúci vek prináša so sebou rôzne ochorenia. Málo pohybu, veľa liekov, častá obezita a nekvalitná strava, k ich zdraviu neprispievajú.

Seniori majú za sebou stále dlhšiu minulosť a pred sebou stále kratšiu budúcnosť.  Do svojich plánov v seniorskom veku treba rátať aj s koncom života. Vtip hovorí, že ak vás ráno nič neboli, treba si začať dávať svoje veci na poriadok. Veriaci ľudia, nielen seniori, by túto skutočnosť mali prijať ľahšie, veď vedia, že idú do lepšieho.

Zuzana Franková