V prvých dvoch dňoch roku 2023 sa vo vojnou zničených mestách Ukrajiny naplno prejavili dôkazy o novoobjavenom priateľstve medzi Ruskom a Iránom v podobe zostrelených dronov kamikadze.

Ako uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, v tomto 48-hodinovom období bolo nad Ukrajinou zostrelených viac ako 80 dronov iránskej výroby, čo je najnovším znakom toho, ako tieto dva štáty sveta prehlbujú svoje spojenectvo tvárou v tvár rastúcej medzinárodnej izolácii a zhoršujúcim sa hospodárskym problémom.

Rusko a Irán už desaťročia vytvárajú výhodné partnerstvo proti západným mocnostiam, ale tento vzťah bol v minulosti poznačený podtónom nedôvery a bojovnosti, uviedli experti.

Vojna na Ukrajine môže všetko zmeniť a prinútiť Moskvu, aby prijala Irán ako jedného zo svojich hlavných zahraničných partnerov v snahe zabezpečiť si tak potrebné vojenské dodávky z Teheránu a nájsť záchranné lano pre svoju sankciami zničenú ekonomiku – aj keď toto partnerstvo zostane pod úrovňou plnohodnotného formálneho spojenectva.

“Vojna na Ukrajine zmenila pohľad Ruska na jeho väzby s Iránom,” povedal Emil Avdaliani, riaditeľ blízkovýchodných štúdií v gruzínskom think-tanku Geocase. “Pred rokom 2022 boli bilaterálne vzťahy charakterizované ambivalentnosťou: veľa rečí, ale málo obsahu. … S vojnou sa však obrat Ruska k Ázii stal úplným a podpora Iránu je teraz v Kremli vnímaná ako rozhodujúca.”

Prehĺbenie vzťahov medzi Moskvou a Teheránom by sa mohlo skončiť predĺžením krvavej vojny na Ukrajine, uviedli americkí predstavitelia a regionálni experti, keďže Irán poskytuje Rusku väčšiu vojenskú podporu a zdroje. Zároveň by to mohlo ohroziť aj spojencov USA na Blízkom východe, ktorí sú proti Iránu, ak ruská vláda dodá nové formy vojenskej technológie a špičkové zbraňové systémy silne sankcionovanej blízkovýchodnej mocnosti.

Rusku toto partnerstvo prinieslo drony iránskej výroby po tom, ako ruskí predstavitelia koncom jesene 2022 v tichosti uzavreli dohodu s Iránom o dodávke stoviek vyzbrojených dronov na bombardovanie ukrajinských miest a civilnej infraštruktúry. (Irán údajne vyslal na okupovaný Krym aj vojenských inštruktorov, aby školili ruské ozbrojené sily a radili im, ako používať drony). Najvyšší ruskí predstavitelia vrátane tajomníka Ruskej bezpečnostnej rady Nikolaja Patruševa údajne v posledných mesiacoch navštívili Irán, aby dokončili dohodu o nákupe iránskych balistických rakiet.

“Je ťažké vymyslieť príklad inej krajiny, ktorá by poskytla Rusku takú ochotnú podporu ako Irán,” povedala Anna Borščevská, vedúca pracovníčka Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku.

Výmenou za novú vlnu podpory – podľa súčasných a bývalých amerických predstaviteľov oboznámených s internými hodnoteniami americkej vlády – by Irán mohol od Ruska získať špičkovú vojenskú technológiu a zbraňové systémy, napríklad stíhačky Su-35 alebo ruský pokročilý systém protivzdušnej obrany S-400.

“Vďaka dodávke bezpilotných lietadiel môže teraz Irán tlačiť na dohodu o stíhačkách a lukratívne hospodárske a obchodné dohody s ruskými spoločnosťami, ktoré sa doteraz zdržiavali investícií do Iránu kvôli americkým sankciám,” povedal Avdaliani.

Rozvíjajúce sa priateľstvo presahuje hranice bojísk na Ukrajine. Na diplomatickom fronte sa ruský prezident Vladimir Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu držal blízko domova, ale v júli uskutočnil svoju prvú návštevu mimo priestoru postsovietskeho bloku v Teheráne na významnom samite s najvyšším iránskym vodcom ajatolláhom Alím Chameneím.

V hospodárskej oblasti sa obe krajiny zaoberajú budovaním rozsiahlych nových obchodných sietí zameraných na obchádzanie západných sankcií vrátane dodávateľských trás, ktorými sa môže posielať vojenské vybavenie z Iránu do Ruska cez riečne a železničné spojenia, ako aj cez Kaspické more.

“Ak boli vždy politicky ruka v ruke, teraz kladú oveľa väčší dôraz na svoje ekonomické vzťahy,” povedal Gabriel Noronha, expert z think-tanku Židovského inštitútu pre národnú bezpečnosť Ameriky a bývalý úradník amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý pracoval na otázkach Iránu počas vlády bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V oblasti spravodajských služieb sa Rusko dohodlo na vypustení novej iránskej družice na obežnú dráhu v auguste 2022, čo je ďalším znakom prehlbujúceho sa strategického spojenectva oboch krajín. Súčasní a bývalí americkí predstavitelia uviedli, že iránsky satelit je pravdepodobne zaparkovaný nad Ukrajinou, aby zhromažďoval spravodajské informácie pre Rusko, o čom ako prvý informoval denník Washington Post. (Iránska vláda tieto tvrdenia odmietla ako nepravdivé a vyhlásila, že satelit sa používa na vedecký výskum).

“Po prvýkrát je Rusko od Iránu závislejšie ako kedykoľvek predtým, a to nielen v prípade bezpilotných lietadiel, ale aj na Blízkom východe, najmä v Sýrii,” kde sa Moskva ocitla v závislosti od Teheránu, ktorý jej pomáha zachovať vojenské zisky, zatiaľ čo ruské ozbrojené sily uviazli na Ukrajine, uviedla Borščevská.

Západní lídri si to všimli, nikto viac ako Zelenskyj. Ukrajinský prezident vo svojom prejave v americkom Kongrese v decembri 2022 počas krátkej cesty do Washingtonu, ktorá bola jeho prvou cestou mimo Ukrajiny od začiatku invázie, priamo označil vzťahy Moskvy s Teheránom. “Iránske smrtiace bezpilotné lietadlá posielané do Ruska v stovkách – v stovkách – sa stali hrozbou pre našu kritickú infraštruktúru. Takto si jeden terorista našiel druhého,” povedal americkým zákonodarcom.

Mnohí predstavitelia iránskej vládnucej elity vítajú novoobjavené spojenectvo s Ruskom, ale nie všetci sú s ním stotožnení, uviedli úradníci a experti oboznámení s touto záležitosťou. “Medzi niektorými členmi iránskeho vedenia panuje názor, že by sa mali zbaviť akejkoľvek závislosti od Západu, že by mali svoj osud zveriť do rúk Ruska a možno aj Číny. Sú aj iní, ktorí sa domnievajú, že je to iluzórny gambit,” povedal pre Foreign Policy vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy. Tento úradník hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol hovoriť o citlivých záležitostiach.

Podľa nedávneho dokumentu Európskej rady pre zahraničné vzťahy existujú v tejto záležitosti dva široké tábory v rámci iránskej elity s rozhodovacími právomocami. Jeden tábor je za zlepšenie väzieb s Ruskom a prehĺbenie spojenectva a druhý tábor pragmatikov chce brzdiť úplné prijatie spojenectva s Ruskom a pestovať aspoň niektoré väzby so západnými mocnosťami.

Do prvého tábora patria Chameneí, Ali Akbar Velajátí, jeden z Chameneího hlavných poradcov pre zahraničnú politiku, najvyšší velitelia Islamských revolučných gárd (IRGC) a Mohammad Bagher Ghalibaf, predseda iránskeho parlamentu. Do druhého tábora patrí Ali Shamkhani, ktorý v súčasnosti pôsobí ako tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti, bývalí najvyšší iránski predstavitelia, ktorých moc v posledných rokoch oslabila, ako napríklad bývalý iránsky prezident Hassan Rouhani a bývalý minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif, a malá skupina umiernenejších veliteľov IRGC.

Druhý tábor by mohol v nadchádzajúcich rokoch získať väčšiu podporu, najmä ak vojna bude naďalej oslabovať hospodársku a vojenskú silu Ruska a ak novo nadviazané obchodné vzťahy medzi oboma krajinami neprinesú také hospodárske zisky, po akých Irán zúfalo túži.

“Existuje strop pre typ strategickej spolupráce alebo pomoci, ktorú Rusko môže a bude poskytovať Iránu – a Irán to skôr či neskôr zistí,” povedal vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy.

V tejto chvíli sa zdá, že víťazí prvý tábor. “Diskusia nie je úplne uzavretá, hoci od dnešného dňa je jasné, že oveľa viac svojich vajec hádžu do ruského košíka,” dodal úradník.

Vzťahy Moskvy s Teheránom majú dlhú a komplikovanú históriu. Obe krajiny však našli spoločnú reč v Sýrii, kde Rusko v roku 2015 zasiahlo a bojovalo po boku Iránom podporovaných milícií, aby podporilo bojujúceho diktátora Bašára al-Asada. Ruská invázia na Ukrajinu a medzinárodná izolácia vliali do vzťahov nový život na pozadí ich spoločného cieľa podkopať americký primát v globálnych záležitostiach.

Hoci sa Čína snažila udržať si od vojny odstup, Irán – už aj tak izolovaný a pod výraznými sankciami – je jednou z mála krajín, ktoré nemajú čo stratiť poskytovaním vojenskej pomoci Moskve. Rusko sa obrátilo aj na ďalšieho “globálneho vyvrheľa”, Severnú Kóreu, so žiadosťou o pomoc pri posilňovaní vyčerpaných zásob zbraní, pričom Biely dom v decembri 2022 potvrdil, že Pchjongjang dodal rakety a strely ruskej žoldnierskej skupine Wagner Group.

Meniaca sa dynamika rusko-iránskych vzťahov prichádza na pozadí neúspešných snáh Západu oživiť jadrovú dohodu USA s Iránom s cieľom presvedčiť Teherán, aby sa vzdal svojich ambícií na program jadrových zbraní. Rusko a Čína dohodu podporovali, ale úsilie stroskotalo koncom roka 2022 po tom, ako Irán odmietol návrh sprostredkovaný USA na obnovenie jadrovej dohody výmenou za zmiernenie sankcií.

Súčasní a bývalí americkí predstavitelia uviedli, že Rusko minimálne aktívne nevystupuje proti obnovenej jadrovej dohode, ale v minuloročnom niekoľkomesačnom úsilí o jej opätovné prerokovanie sotva pohlo prstom.

Západní predstavitelia teraz pozorne sledujú, či Moskva nezmarí akékoľvek budúce snahy o obnovenie rokovaní, alebo či dokonca nepôjde ešte ďalej a nepodporí iránske úsilie o vývoj jadrových zbraní.

Americkí predstavitelia a nezávislí analytici, ktorí sa vyjadrili pre Foreign Policy, uviedli, že je nepravdepodobné, že by Rusko aktívne pomáhalo iránskemu programu jadrových zbraní; takýto krok by okamžite znepriatelil regionálnych rivalov Iránu, konkrétne Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, ktoré sú pre Rusko naďalej dôležitými hospodárskymi mocnosťami. Títo úradníci a experti tiež tvrdia, že aj keď sú vzťahy medzi Západom a Ruskom na historickom minime a vzťahy s Iránom dosahujú nové rozmery, Moskvu by znervóznilo, keby sa v jej blízkom susedstve objavila plnohodnotná jadrová mocnosť.

V novembri 2022 CNN s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov amerických tajných služieb informovala, že Irán sa obrátil na Moskvu s prosbou o pomoc pri realizácii svojho jadrového programu. Reakcia Ruska zostáva nejasná. Akékoľvek kroky na podporu Iránu v jeho dlhodobom cieli stať sa jadrovou veľmocou by pre Rusko, ktoré až do vojny zohrávalo konštruktívnu úlohu v úsilí o obnovenie iránskej jadrovej dohody, predstavovali hlbokú zmenu.

Napriek tomu vo Washingtone panujú obavy z možnosti, že Rusko nakoniec zmení svoj postoj k iránskemu jadrovému zbrojnému programu, ak sa napätie so Západom ešte viac zvýši.

“Myslím si, že Rusko veľmi pohodlne sleduje, ako sa Irán blíži k tomu, čo by sa dalo nazvať hraničným stavom jadrového programu,” povedala Hanna Notteová, vedúca výskumná pracovníčka vo Viedenskom centre pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní. “To úplne postačuje ich cieľom, pretože to udržiava všetkých na Blízkom východe v napätí. Udržuje to Američanov stále sústredených zdrojmi a šírkou pásma na Blízky východ, takže sa nemôžu úplne sústrediť na východné krídlo NATO a Čínu.”

Bez ohľadu na to sa zdá, že novoobjavené priateľstvo medzi Ruskom a Iránom tu zostane – aspoň dovtedy, kým sa Rusko bude sústrediť na svoju vojnu na Ukrajine. “Myslím si, že v rusko-iránskych vzťahoch dosahujeme kvalitatívne inú úroveň v porovnaní s tým, čo sme videli v predchádzajúcich rokoch,” povedal Notte. “Otázka znie: nastane bod zlomu?”