Francúzsko, Nemecko, Luxembursko. Kde v Európe je najväčšie znečistenie hlukom?

Podľa najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je viac ako jeden z piatich Európanov vystavený škodlivému hluku z dopravy, čo z neho robí tretiu najsmrteľnejšiu environmentálnu hrozbu, po znečistení ovzdušia a extrémnych teplotách.

Cestná doprava je najrozšírenejším zdrojom hluku z dopravy, pričom odhadom 92 miliónov ľudí je vystavených hladinám nad prahovou hodnotou 55 decibelov (dB), ktorú stanovuje Smernica Európskej únie (EÚ) o environmentálnom hluku (END). Ide o váženú priemernú hladinu hluku za 24-hodinové obdobie, ktorá zohľadňuje vyššiu citlivosť ľudí na hluk počas noci.

Železničná doprava má vplyv na 18 miliónov ľudí a hluk z lietadiel na 2,6 milióna ľudí.

Výsledný fyziologický stres a poruchy spánku, ktoré z toho vyplývajú, prispievajú k 66 000 predčasným úmrtiam ročne a k mnohým prípadom srdcových ochorení a cukrovky, uvádza správa Environmentálny hluk v Európe, ktorá vychádza každých päť rokov a zahŕňa 31 krajín.

„Znečistenie hlukom sa často prehliada a považuje sa len za nepríjemnú súčasť každodenného života,“ hovorí výkonná riaditeľka EEA Leena Ylä-Mononenová. „Dlhodobé vplyvy hluku na naše zdravie a životné prostredie sú však rozsiahle a významné.“

Ak to porovnáme s normami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré stanovujú o niečo nižšiu prahovú hodnotu 53 dB pre cestnú dopravu, je rizikovému hluku vystavený takmer každý tretí občan Európy.

Ktoré krajiny najviac trpia znečistením hlukom?

V absolútnych číslach je najvyšší počet ľudí vystavených hluku z dopravy vo Francúzsku, a to približne 24 miliónov. Nemecko má najvyšší počet ľudí vystavených hluku z dopravy len počas nočných hodín, pričom je postihnutých približne 15 miliónov ľudí.

Keď sa na to pozrieme v percentách, je to iné. Na Cypre a v Luxembursku je škodlivým hladinám hluku vystavených viac ako 50 % obyvateľov. Podľa tohto ukazovateľa sú na tom zle aj obyvatelia Francúzska a Rakúska.

Na opačnom konci rebríčka sú len tri krajiny, Estónsko, Slovensko a Portugalsko, v ktorých je podľa odhadov menej ako 10 % obyvateľstva vystavených hladinám hluku presahujúcim hraničnú hodnotu END.

Ako sa môžeme vrátiť k bezpečnejšej hladine hluku?

Európska únia v súčasnosti zaostáva za svojím cieľom znížiť počet ľudí chronicky rušených hlukom z dopravy o 30 % do roku 2030, v porovnaní s úrovňami z roku 2017.

Na zrýchlenie tempa sa v správe odporúča niekoľko legislatívnych zmien:

Pre cestnú dopravu – Zníženie rýchlostných limitov pre vozidlá v mestských oblastiach a podpora používania pneumatík s nízkou hlučnosťou.

Pre železničnú dopravu – Povinnosť používať tichšie brzdové systémy, požiadavka lepšej údržby vlakov a tratí a modernizácia nákladných vlakov.

Pre leteckú dopravu – Optimalizácia pristávacích a vzletových schém a podpora zavádzania tichších lietadiel.

Asfalt s nízkou hlučnosťou, izolácia budov a protihlukové bariéry patria medzi opatrenia, ktoré krajiny skúmajú v blízkosti obydlí.

Výskumníci tiež zdôrazňujú súvislosti medzi zelenými plochami a ochranou pred hlukom. Podľa nich je najmenej 29 % územia európskej siete Natura 2000 ovplyvnených vysokou úrovňou hluku z dopravy, čo ohrozuje ciele ochrany prírody na kontinente. Zvýšenie prístupu k zeleným plochám a udržiavanie ticha na týchto plochách je kľúčové, pretože tieto plochy môžu poskytnúť psychickú obnovu a pomôcť znížiť vplyv hluku na ľudí.

Prečítajte si tiež:

• Znečistenie spôsobené emisným škandálom Dieselgate zabilo v Spojenom kráľovstve 16 000 ľudí, odhaduje štúdia