Bratislava 19. mája (HSP/Foto:EPRS)
Dňa 24. mája si Slováci budú voliť svojich zástupcov v Európskom parlamente. Z 28 členských krajín Európskej únie si Európania zvolia celkovo 751 poslancov. Inštitút EPRS (European Parliamentary Research Service) vypracoval infografiky, ktoré prehľadne zobrazujú kedy voľby prebiehajú, koľko poslancov si môžu jednotlivé členské štáty zvoliť, možný spôsob voľby, vekovú hranicu kandidátov, ako aj kvórum v jednotlivých krajinách.
Deň volieb
Deň Eurovolieb nie je vo všetkých krajinách stanovený na rovnaký deň. Ako už bolo uvedené, na Slovensku sa uskutočnia voľby už túto sobotu, 24. mája. Avšak voľby v ostatných štátoch budú prebiehať aj v iné dni, a to od 22. do 25. mája. Ako zobrazuje infografika, vo štvrtok už budú voliť Holandsko a Veľká Británia. V piatok sa uskutočnia voľby v Českej republike a Írsku. V sobotu sa uskutočnia voľby okrem Slovenska aj v Lotyšsku, na Malte a opäť v Českej republike, ktorá je zároveň jedinou krajinou, kde budú voľby prebiehať počas dvoch dní. Zvyšných 21 krajín bude voliť v nedeľu, pričom štyri krajiny – Belgicko, Cyprus, Grécko a Luxembursko – majú voľby povinné (compulsory voting).
Volebný systém a počet volených poslancov
Slovensko si vo voľbách do EÚ bude môcť zvoliť 13 poslancov. Číslo v krúžku znamená počet možných zvolených poslancov v konkrétnej krajine. Všeobecným pravidlom v Európe je, že jednotlivé krajiny si môžu vybrať buď stranu, alebo zároveň aj konkrétnych kandidátov. Slovenská republika má možnosť vyberať si okrem jednej strany aj dvoch kandidátov zvolenej strany (preferential voting). To znamená, že možnosť vybrať si jednu stranu a kandidátov z inej strany, nie je možná. Pokiaľ si zvolíte kandidáta, ktorý je na kandidátnej listine, napríklad na siedmom mieste a on nezíska potrebný počet hlasov, aby sa dostal do parlamentu, vaše hlasy sa prerozdelia medzi kandidátov, ktorí sa nachádzajú na prvých miestach kandidátnych listín danej strany.
Niektoré krajiny nemôžu meniť poradie kandidátov. V tom prípade ide o uzavretý zoznam (closed list) kandidátov. Iní členovia EÚ majú možnosť jedného prenosného hlasu (STV). Ak chce byť kandidát zvolený, musí mať minimálny počet hlasov.
Vo všeobecnosti tiež platí, že jeden štát je jeden volebný okrsok. Výnimkou sú krajiny Belgicko, Írsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Veľká Británia.
Minimálny vek kandidátov
Jednotlivé členské krajiny sa odlišujú aj v minimálnom veku kandidátov. Najvyššiu vekovú hranicu má Grécko a Taliansko, v ktorých je možné kandidovať až od 25 rokov. Druhú najvyššiu vekovú hranicu má Rumunsko. Slováci, ak chcú kandidovať, musia mať vek minimálne 21 rokov. Rovnako sú na tom aj obyvatelia Českej republiky, Poľska, Cypru a iné. Najnižšia veková hranica kandidátov je 18 rokov, ktorú majú krajiny ako Veľká Británia, Nemecko, Maďarsko, Francúzsko ai.
Právo voliť majú občania starší ako 18 rokov, výnimkou je Rakúsko, kde je tento vek stanovený na 16 rokov.
Volebné kvórum
Volebné kvórum je hranica, ktorú musí kandidát vo voľbách prekonať, aby získal poslanecký mandát v parlamente EÚ. Slovensko patrí medzi sedem krajín, ktoré majú najvyššie volebné kvórum – 5 percent voličských hlasov.
Nižšie kvórum – 4 percentá – majú tri krajiny: Švédsko, Taliansko a Rakúsko Trojpercentné má Grécko a 1,8 percenta má Cyprus. Až 14 členov nemá určené žiadne kvórum.
Volenie zo zahraničia
V oblasti volenia zo zahraničia jednotlivé krajiny v rôznej miere vychádzajú v ústrety svojim obyvateľom. Voľbu zo zahraničia nemajú dovolené Slováci, Česi, Íri a Malťania.
Ostatné krajiny umožňujú voliť buď poštou (by post), z ambasád (embassy) alebo elektronicky (e-voting).
Tri krajiny Veľká Británia, Holandsko a Francúzsko umožňujú svojim občanom voliť aj v zastúpení (proxy) na základe splnomocnenia.
Záver
Voľby do EÚ parlamentu majú na Slovensku tradične najnižšiu účasť zo všetkých členských krajín. Rozhodujúca pre výsledky preto bude mobilizácia voličov. Pri účasti okolo 20 percent, môže totiž dôjsť k rôznym prekvapeniam. Konzervatívni voliči, ktorí chcú skutočnú zmenu v hodnotovej a ekonomickej politike EÚ, musia ísť voliť. Práve celková nízka voličská účasť by im pri ich silnej mobilizácii mohla paradoxne umožniť väčšie zisky.
ru
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
3.8°C
Sobota 
Pondelok 
4.3°C
Utorok 
4.0°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
FOTO DŇA
