Môj profil 
Predplatné
Na otázku, či hrozí scenár, kde budú možno dve desiatky kandidátov sedieť v štúdiu RTVS ako žiaci v triede a moderátor ich bude vyvolávať, Hrabko odpovedal, že možné to je. “Ale treba počkať, kým budú kandidáti oficiálne zaregistrovaní, až potom budeme vedieť ich počet,” poznamenal. Predvolebné diskusie s príliš veľkým počtom debatérov však podľa neho strácajú svoj zmysel. “V predvolebných debatách bolo dôležité to, kto má koľko času, koľko si už minul a koľko mu ešte ostáva. To je absolútne nenáležité,” podčiarkol Hrabko.
V tejto chvíli avizuje možnosť prezidentskej kandidatúry sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, uvažuje o nej politický analytik Eduard Chmelár. KDH zvažuje nomináciu europoslanca Miroslava Mikolášika, prípadne Mariána Čaučíka. Úvahy o vlastnom kandidátovi potvrdila SaS, médiá špekulujú o Robertovi Mistríkovi a svojho nominanta bude hľadať aj OĽaNO.
Béla Bugár Teraz.sk potvrdil, že vládne strany zrejme nominujú každá vlastného kandidáta. Most–Híd by mal toho svojho potvrdiť na júnovom sneme. Zámer kandidovať však už potvrdili aj ďalšie osoby.
Naopak, premiér Robert Fico aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (obaja Smer-SD) už svoje prípadné kandidatúry vylúčili.
Pointa minulých prezidentských volieb, v ktorých sa volilo najmä ZA alebo PROTI Robertovi Ficovi, sa teda podľa Hrabka opakovať nebude, aj keď strana Smer-SD a jej názor na kandidátov môže ostať polarizujúcim faktorom.
“Politické strany kandidátov zatiaľ iba spomínajú, ale tiež si ponechávajú priestor pri ich výbere. Dúfam, že to nedopadne ako v Česku, kde sa dostala až na ústavný súd otázka, či môžu poslanci podpisovať kandidatúru viacerým kandidátom. Podľa mňa ústava hovorí jednoznačne, že je možné podpísať viacerým kandidátom, ale nemáme žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by to potvrdzovalo,” poznamenal Hrabko.
Na margo koaličného sporu ohľadom tabúľ označujúcich obce s menšinovým obyvateľstvom, ktoré sa na základe novej vyhlášky budú meniť, Hrabko poznamenal, že podľa neho nikomu neublíži, ak pred obcou uvidí dve rovnaké tabule namiesto jednej väčšej a druhej menšej. “Označenie ‘menšinovej’ tabule modrým okrajom postačuje na to, aby bolo jasné, že je podružnejšia ako tá hlavná určená zákonom. Minister dopravy Árpád Érsek (Most–Híd) o to požiadal a Robert Kaliňák (Smer-SD) mu vyhovel, takže by sa Anton Hrnko (SNS) mal hnevať skôr na ministra vnútra,” povedal Hrabko na margo negatívnej reakcie podpredsedu SNS.
Na druhej strane, ani vysvetľovanie ministra Érseka, podľa ktorého sa žiadne tabule plošne vymieňať nebudú a nové sa budú inštalovať len v rámci bežnej výmeny opotrebovaných, podľa neho nemuselo byť pôvodným zámerom rezortu. “To, čo hovoríte, je tvrdenie pána ministra Érseka,” reagoval Hrabko, podľa ktorého sa minister možno len snaží upokojiť situáciu.
Celkovo však podľa Hrabka Most–Híd v tomto volebnom období presadil veľa predtým nepriechodných ústupkov pre národnostné menšiny. “Naozaj, Béla Bugár za posledné dva roky docielil viac, ako za celé svoje predchádzajúce pôsobenie v politike. Či už bol súčasťou vládnej koalície, alebo nebol,” poznamenal Hrabko. “Teraz to dosiahol, sú to podľa mňa drobné veci a aj celkom prirodzené. On s tým nechodí veľmi na bubon, ale počíta s tým, že vo voľbách ich bude môcť prezentovať, lebo sú to úspechy strany Most–Híd a nie SMK. Otázkou je, či tieto témy považujú ešte voliči maďarskej národnosti za tak dôležité, ako to bolo povedzme za čias Mečiara,” upozornil Hrabko.
V diskusii komentoval aj komplikovanú politickú situáciu v Českej republike a Nemecku, kde Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) aktuálne realizuje vnútrostranícke referendum o tom, či má vstúpiť do predvolebnej koalície s CDÚ/CSÚ Angely Merkelovej.
“Treba počkať na výsledok hlasovania. Ale existujú len dve možnosti, buď odobria veľkú koalíciu, alebo nie. A z toho potom vyplývajú ďalšie možnosti a postupy tak zo strany kancelárky Angely Merkelovej, ako aj SPD,” povedal Hrabko.
“Odhadujem, že by to mohlo prejsť, lebo vyrokované podmienky sú pre SPD veľmi výhodné. Získala lukratívne kreslá ministra financií, sociálnych a zahraničných vecí. A podľa posledného prieskumu sa pred SPD dostala Alternatíva pre Nemecko (AfD), takže pri hlasovaní musia zvažovať aj to, že prípadné predčasné voľby by pre nich mohli skončiť ešte horšie ako tie prechádzajúce,” dodal Hrabko s tým, že alternatíva nedohody a predčasných volieb by pre celú Európsku úniu znamenala ďalšie obdobie neistoty a nestability.
Na druhej strane, pre českých sociálnych demokratov by nepriama podpora vlády ANO výmenou za posty štátnych tajomníkov, ako to ČSSD navrhoval prezident Miloš Zeman, znamenala podľa Hrabka veľkú stratu prestíže. “Pre stranu by bolo zahanbujúce, otrasné a naozaj by to privodilo ešte väčší pád, keby pristúpila na to, že bude podporovať vládu bez účasti v nej. Bol by to veľmi zlý politický obchod,” povedal.
Kroky premiéra Andreja Babiša, ktorý nie je pri hľadaní podpory pre svoju vládu zo strany prezidenta viazaný žiadnym termínom, podľa Hrabka naznačujú, že má stále záujem o jednofarebnú menšinovú vládu. “Podľa mňa mu ešte stále ide o to, aby mal menšinovú vládu s podporou v parlamente. Preto dáva do programového vyhlásenia pasáže, z ktorých niektoré pasujú okamurovcom, iné komunistom či sociálnym demokratom. Aby si zaistil podporu pri hlasovaní o programovom vyhlásení vlády,” odhadol Hrabko.
“V tejto chvíli je v parlamente návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu, pána Okamuru za jeho výroky ohľadom bývalého koncentračného tábora v Letoch. Uvidíme. Môže byť odvolaný, ale ak ho hnutie ANO podrží, s čím sa počíta, a ostane podpredsedom, zasa to bude bližšie k získaniu aspoň tichej podpory pre vládu ANO,” uzavrel Hrabko.
.JPG)
