Bratislava 24. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP/Grigory Sysoev, Sputnik, Kremlin Pool Photo)
Kto vie, čo bude nasledovať? „Ešte sme nič nezačali,“ varoval pred pár mesiacmi ruský prezident Vladimir Putin. Čo ak myslí vážne to, čo hovorí? Pre tých, ktorí odmietajú jeho jadrové narážky, to nie sú ozveny kubánskeho raketového blufu. Putin nie je Nikita Chruščov
Toto je vlastný moment, existenčná svetová kríza, akú sme nezažili od roku 1945. A nemýľte sa: vojna na Ukrajine sa iba začína a nikto nedokáže povedať, ako ovplyvní rovnováhu desaťročia.
Jedného dňa „dôjde k nebezpečnej reakcii“, povedal bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac o rozšírení NATO (ktoré napriek tomu prijal). Ako najpravdepodobnejší zdroj tejto reakcie bola Ukrajina.
Na predpovedanie dlhodobých dôsledkov vojny je ešte priskoro. Je však možné urobiť skoré hodnotenie zmeny pozície Európy voči Spojeným štátom, porovnania Spojených štátov s Áziou, vývoja čínsko-ruských vzťahov a vzostupu globálneho zvyšku vo vzťahu k Západu.
Západne mainstreamové média už začali oslavovať. Priskoro. Rusko vraj už padlo, Amerika sa vrátila, Európa sa zdvihla a Čína je bokom. NATO sa rozšírilo a v Európe sa vraj obnovila jeho identita a prevaha. A vraj bola potvrdená aj dôležitosť Európskej únie. Je to smiešne.
Môže to vydržať? Keďže Európa bude prechádzať najnáročnejšou zimou za posledných sedemdesiatpäť rokov, očakávajte znepokojujúce otázky o podmienkach, ktoré viedli k tomuto bodu.
Vojna odhalila zraniteľnosť Európy a americkú márnomyseľnosť viesť samoúčelnú zástupnú vojnu, ktorej náklady znášajú najmä iní. Viac ako 6 miliónov utečencov, dramaticky vyššie ceny plynu, nedostatok energie s vážnymi politickými dôsledkami, ďalšie turbulencie v strategicky dôležitých krajinách blízkeho zahraničia v Stredomorí a, čo je najhoršie, návrat vojny na kontinent.
Nadávať Putinovi a zároveň čakať, že sa bezpodmienečne vzdá každého štvorcového centimetra Ukrajiny vrátane Krymu, nie je určite víťazná stratégia. Očakávať, že z Ukrajiny odíde s prázdnymi rukami a ponížený, je hlúpe. Ako napísal Henry Kissinger vo svojej poslednej knihe, skúškou štátnického majstrovstva „je zmierniť víziu bojovnosťou, mať zmysel pre limity“, čo zahŕňa pochopenie dosiahnuteľných vojnových cieľov. Hovorte s Putinom kým nie je neskoro.
Peter Kováč