Helena Máslová je priekopníčkou psychogynekológie, ktorá podľa jej slov v sebe spája kúzlo oboch týchto oborov.

“Mnoho porúch, ktoré trápia ženy, sú hormonálne zmeny, a to v akomkoľvek veku. Klasická gynekológia s týmito hormonálnymi dysbalanciami nepracuje veľmi šetrne, jediné, čo vieme, je predpísať antikoncepciu alebo substitúciu. Endokrinológia a gynekológia sú spojené nešťastne, endokrinológia je interná, gynekológia má bližšie k chirurgii. Psychosomatiká vedia perfektne pracovať s psycho-neuro-endokrinnou osou, teda vedia ovplyvniť i klinické prejavy,” dodáva psychogynekologička.

Problém s hormonálnou antikoncepciou začal podľa Máslovej už v deväťdesiatych rokoch, keď Česka (a aj na Slovensko pozn. red.) vtrhli farmaceutické firmy, ktorým sa vďaka ich šikovným manažérom podarilo zdeformovať mainstream natoľko, že sa hormonálna antikoncepcia stala neoddeliteľnou súčasťou takmer každej mladej ženy a bolo takmer nemožné odísť z ordinácie bez receptu. Podarilo sa tak vtedy ovplyvniť ako laickú, tak aj odbornú verejnosť a došlo k slepej dôvere v spasiteľskú schopnosť antikoncepcie oslobodiť ženy od nepríjemných umelých ukončení tehotenstva.

“Vyzeralo to, že je to skvelý objav, a v rámci tohto okúzlenia sa trochu bagatelizovali nežiadúce účinky. Trvalo to celú jednu generáciu, ktorá od pätnástich rokov užívala hormonálnu antikoncepciu. A tá začala potom tento výdobytok “reklamovať” – zistila, že takto umelo navodená neplodnosť bohužiaľ niekedy pokračuje i po vysadení, že vznikla generácia žien s neobvykle vysokou mierou neplodnosti,” dodala Máslová.

Antikoncepcia a výber partnera

Maslová tiež vysvetlila, že antikoncepcia má zároveň vplyv na výber partnera. Výber partnera sa totiž podľa jej slov uskutočňuje na základe dvoch kritérií. Jeden je racionálny a druhý iracionálny. “Pytačky prebiehajú medzi všetkými cicavcami a prebiehajú pomocou zmyslov, ako hmat, čuch, sluch a zrak. Už od dôb stredoveku sme tieto staré zmyslové vstupy potlačili a uprednostnili výber racionálny – teda nejak výhodný. Výber sme preniesli na rodičov a sobáše boli už dohodnuté. V dvadsiatom storočí sme výber opäť vrátili nápadníkom, ale strašne posilnil vstup vizuálny na úkor všetkého ostatného. A keď ženy začali byť plošne na antikoncepcii, zmenil sa sobášny trh na partnerský. Už neprebiehali pytačky vedúce k svadbe, ale len k vzťahu, ktorý nutne nevedie k založeniu rodiny. Muži skonzumujú ženinu sexualitu a často najplodnejšie roky – a potom se ľudia rozídu. Staré evolučné vstupy, najmä čuchové, sa antikoncepciou úplne zneutralizovali, pretože všetky ženy naraz pôsobia rovnako, a to neplodne,” dodala Máslová.

Všetko sa podľa Máslovej zmení ak ženy vysadia antikoncepciu. Začnú cítiť mužské feromóny, začnú byť citlivé na testosterón. A muži začnú reagovať na ich ovuláciu, keď im budú pripadať neodolateľné. V ten moment sa začnú uplatňovať iracionálne vstupy a začne fungovať chcenie. Ten však nie je vždy v súlade s racionálnymi kritériami výberu – teda koľko muž zarába, ako je vzdelaný či ako si s ním rozumieme a rady rozprávame.

Máslová preto vysvetlila, že polovička vzťahu sa odohráva v noci. “V noci sa tie dve telá spolu dohovárajú, komunikujú. A to je to, keď sa potom ráno prebudíme a toho človeka vedľa seba máme snahu si k sebe pritiahnuť, alebo máme naopak tendenciu vystreliť z postele,” dodáva.

Emancipácia a antikoncepcia

Nadmerné užívanie hormonálnej antikoncepcie vidí psychogynekologička teda ako dôsledok alebo súčinnosť toho, že sa mení rola muža a ženy v spoločnosti a že sa ženy snažia priblížiť mužom. Bez hormonálnej antikoncepcie by totiž nikdy nedošlo k emancipácii, minimálne do tej miery, do akej to došlo v západnej spoločnosti. A zároveň dopyt po rovnosti pohlaví podporil užívanie antikoncepcie. “V momente, keď má žena viac detí, tak sa jej materská pretiahne na veľa rokov. Je to kariérny handicap a každý muž ju predbehne. Až keď sme skrotili plodnosť, vymysleli umelé mlieko a deti delegovali do jaslí a škôlok, tak sa niečo mohlo zmeniť,” dodáva.

V hlave ženy sa podľa Máslovej teda bijú tri osobnosti: matka, sexy milenka a žena, ktorá sa pracovne sebarealizuje. Tento mýtus sebarealizácie bol podľa nej vymyslený v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v USA, keď bolo potrebné zvýšiť zamestnanosť žien. V tej dobe ich bolo veľa v domácnosti a vtedy vznikol termín sebarealizácia, keď bola žena v domácnosti označovaná za pijavicu, ktorá sa necháva živiť manželom. Médiá tento termín nafúkli, ukazujú na vzorovú ženu, ktorá má zábavnú prácu, skvelú výplatu, rodinu a zvláda aj domácnosť. “Dve role sa podľa mojho názoru ešte skĺbiť dajú, ale tri….,” dodáva.

Na otázku, či ženy dnes smerujú k unisex životu Máslová na záver dodáva, že rovnosť pohlaví je sympatická myšlienka, ale z pohľadu medicíny, je zotretie rozdielov v rolách a v správaní žien a mužov, bohužiaľ, riskantné. “Mám pocit, že sme dosiahli v genderovej rovnosti takú mieru, že to začalo nabúravať hormonálne systémy. Muži sú feminnejší, majú málo testosterónu, kvôli tomu mizerné spermie, a ženy majú naopak nefunkčné svoje vlastné hormóny, majú vyšší kortizol, testosterón a ako by dochádzalo k unifikácii i na tej hormonálnej úrovni. A to je z hľadiska reprodukcie úplne fatálne.”