Môj profil 
Predplatné
Dodáva, že na začiatku druhého roku sa opäť hovorí o nedostatočnej podpore malých a stredných podnikateľov, nízkej informovanosti škôl, nízkom záujme škôl o duálne vzdelávanie a slabej propagácii. „Sú to reálne problémy na ktoré som pred dvoma rokmi upozorňoval ja, ale i odborná verejnosť a školy. Aktéri, ktorí sa podieľali na tvorbe zákona o duálnom vzdelávaní boli o našich pripomienkach informovaní. Žiaľ, nevypočuli si varovné hlasy a dnes o nedostatkoch duálneho vzdelávania počúvame opäť,“ hovorí Gröhling.
Podotýka, že v prvom roku sa očakávalo zapojenie asi 1 500 žiakov, zapojilo sa ich 450. Na začiatku druhého roka zamestnávatelia vytvorili 2700 učebných miest, dokonca mali k dispozícii kapacitu pre 6 145 žiakov. Zapojilo sa len 1 122 nových žiakov. „Stále teda pretrváva nezáujem škôl a žiakov o duálne vzdelávanie. Počet zapojených žiakov síce narástol, ide však len o 1 % žiakov odborných škôl. Zaplnila sa len časť vytvorených miest. Ponuka teda prevyšuje dopyt. Toto potvrdzuje nielen dlho opakovaný nezáujem žiakov, ale aj neinformovanosť žiakov a škôl o tomto systéme,“ myslí si Gröhling.
Podľa Gröhlinga hlavným dôvodom prečo sa školy nezapájajú do systému je krátenie normatívu. „Škola dostáva ročne na každého žiaka financie. Napríklad na murára dostane škola mzdový normatív vo výške 2182,56 eur. Keď tento žiak vstúpi do duálneho vzdelávania, škola naňho dostane mzdový normatív 1318,48 eur. Školy sú finančne postihované keď sa zapoja do duálneho vzdelávania. Prečo by to teda robili? Školy na Slovensku dlhodobo bojujú s nedostatkom financií, ďalšie krátenie financií ich preto iba odradí od zapojenia sa do duálneho vzdelávania,“ tvrdí poslanec.
Rada zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania hovorí o pozitívach duálneho vzdelania a ako príklad uvádza zlepšenie dochádzky u zapojených žiakov. „Ide o 450 žiakov zapojených minulý rok. K čomu porovnávajú ich zlepšenie dochádzky? K ich dochádzke na základnej škole? Alebo ich porovnávame s ostatnými žiakmi stredných odborných škôl, ktorých je 138-tisíc?“ pýta sa Gröhling a dopĺňa, že reálny výsledok by bolo zlepšenie zručností a schopností alebo zlepšenie výsledkov na škole.
Podľa SaS je systém duálneho vzdelávania neúspech a kompetentní by preto mali vyvodiť dôsledky voči tím, ktorí sa podieľali na jeho zavádzaní. Trváme na tom, že pre sfunkčnenie duálneho vzdelávania je potrebné naprávať jeho známe nedostatky. „Je treba zrušiť krátenie normatívu, alebo ho aspoň minimalizovať, je nutné informovať školy a žiakov modernou kampaňou, ale treba napríklad zohľadniť aj odlišnosť odborov a regionálne rozdiely,“ uzatvára Branislav Gröhling.
TASR informoval poslanec NR SR Branislav Gröhling.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
