Globálny mier v ohrození

Moskva 6. januára 2023 (HSP/moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin)

Prezident Vladimir Putin tvrdí, že riziko jadrovej vojny sa zvyšuje, ale trvá na tom, že Rusko sa “nezbláznilo” a svoj vlastný jadrový arzenál považuje za čisto obranný odstrašujúci prostriedok. Napriek tomu Putin povedal, že Rusko bude brániť svoje územie a svojich spojencov “všetkými dostupnými prostriedkami”, a dodal, že to boli Spojené štáty, a nie Rusko, ktoré rozmiestnili “taktické” jadrové zbrane v iných krajinách, píše Prof. Engr. Zamir Ahmed Awan pre Modern Diplomacy

USA okamžite odsúdili “voľné rozhovory” o jadrových zbraniach po tom, ako Putin uvažoval o rastúcom riziku jadrovej vojny, ale povedal, že Moskva neudrie ako prvá. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Ned Price povedal: “Myslíme si, že akékoľvek voľné rozhovory o jadrových zbraniach sú absolútne nezodpovedné.”

Z historického hľadiska sú USA jedinou krajinou, ktorá má skúsenosti s používaním jadrových zbraní. Počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945) 6. augusta 1945 zhodil americký bombardér B-29 nad japonským mestom Hirošima prvú použitú atómovú bombu na svete. Výbuch okamžite zabil približne 80 000 ľudí; ďalšie desaťtisíce neskôr zomreli na následky ožiarenia. O tri dni neskôr zhodil druhý B-29 ďalšiu A-bombu na Nagasaki, pričom zahynulo približne 40 000 ľudí. Japonský cisár Hirohito 15. augusta v rozhlasovom prejave oznámil bezpodmienečnú kapituláciu svojej krajiny v druhej svetovej vojne, pričom uviedol ničivú silu “novej a najkrutejšej bomby”.

Odvtedy sa USA stali globálnou mocnosťou a zachovali si úlohu globálneho policajta, ktorý diktuje ostatným, zasahuje do vnútorných záležitostí iných národov a vyvoláva vojny, konflikty, sprisahania atď. Obdobie studenej vojny bolo plné konšpirácií, sankcií a nátlaku. Dokonca po rozpade bývalého ZSSR v roku 1991 sa pozornosť obrátila na moslimský svet, v dôsledku čoho boli poškodené Irak, Líbya, Sudán, Afganistan a Sýria, boli podsúvané konšpirácie proti mnohým moslimským krajinám a šírený negatívny príbeh o moslimoch.

V posledných niekoľkých desaťročiach sa Američania sústredili len na moslimský svet, čo poskytlo priestor na oživenie Ruska a vzostup Číny. Dnes USA považujú Rusko a Čínu za hlavné hrozby.

Ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine USA a ich spojenci nesprávne interpretovali a premenili ju na zástupnú vojnu. V geopolitike sa objavili nové trendy, zdá sa, že sa opäť vracia éra studenej vojny. Prezident Joe Bidden vyrastal a školil sa v ére studenej vojny a stále si zachováva rovnakú mentalitu. Žiaľ, uplatňuje všetky špinavé triky z čias studenej vojny. Využíva médiá na šírenie falošných správ, vymýšľanie príbehov a prekrúcanie naratívov proti protivníkom. Predstavte si, že krajina, ktorá má za sebou použitie jadrových zbraní, je zodpovedná za takmer všetky vojny, konflikty, zabíjanie a mučenie ľudstva na celom svete, obviňuje Rusko z jadrových hrozieb.

Rusko je vyspelý štát a chápe dôsledky jadrovej vojny. Rusko prešlo mnohými krízami a ani v najhoršej kríze nepoužilo jadrové zbrane. V histórii nemá príznaky použitia jadrových zbraní a predpokladá sa, že ich nepoužije ani v budúcnosti. Dokonca ani v roku 1991 ako najväčšia jadrová krajina nezneužilo svoju silu, ale radšej uprednostnilo rozpad. Jadrové zbrane používala len na odstrašenie. Na rozdiel od USA, ktoré ju použili proti Japonsku, má vo zvyku používať všetky prostriedky na prekonanie svojich protivníkov.

Vytvorenie AUKUS-u, vojenskej aliancie USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie, bolo zámerne vytvorené proti Číne a Rusku, najmä nesslerizácia Austrálie bola zámerným pokusom o vyvolanie jadrových pretekov v regióne. Nuklerizácia Austrálie bola proti duchu kontroly zbrojenia a najmä proti šíreniu jadrových zbraní. Predpokladalo sa, že Američania budú tomuto kroku čeliť s následkami.

Nedávna spolupráca medzi Bieloruskom a Ruskom je jej počiatočným javom. Taktické raketové systémy Iskander a systémy protivzdušnej obrany S-400, ktoré Rusko rozmiestnilo v Bielorusku, sú plne pripravené plniť určené úlohy, uviedol v nedeľu (25. decembra) vysoký predstaviteľ bieloruského ministerstva obrany.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uskutočnil zriedkavú cestu do spojenca Moskvy Bieloruska, keďže jeho sily pokračujú v kampani bombardovania Ukrajiny zo vzduchu uprostred rozsiahlej patovej situácie na bojisku, ktorá trvá už takmer 10 mesiacov. Jeho návšteva v Minsku sa uskutočnila niekoľko hodín po najnovšom útoku ruského dronu na Ukrajinu. Moskva sa od októbra zameriava na ukrajinskú energetickú sieť v rámci stratégie, ktorej cieľom je pripraviť krajinu o teplo a energiu počas zimy. Jeho krátka cesta by mohla byť predzvesťou ďalšej vojenskej podpory vojnového úsilia Kremľa po tom, ako Bielorusko poskytlo Rusku štartovaciu plochu pre inváziu na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Bielorusko získalo nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a zdedilo infraštruktúru jadrových zbraní. Do roku 1996 odovzdalo všetky zostávajúce jadrové zbrane Rusku. V súčasnosti je Bielorusko blízkym spojencom Ruska a zúčastnilo sa na ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Vo februári 2022 Bielorusko zmenilo svoju ústavu a umožnilo Rusku rozmiestniť jadrové zbrane na bieloruskom území.

Vstup Fínska a Švédska do NATO môže zvýšiť politické napätie a pokaziť celosvetový mier. Existuje aj hrozba použitia jadrových zbraní proti Bielorusku. Za takýchto kritických okolností nie je nepredstaviteľné, že USA môžu iniciovať obmedzenú jadrovú vojnu, pričom ako stratégiu obviňujú Rusko. Všetky mierumilovné národy a jednotlivci musia pozdvihnúť svoj hlas proti vojnám, konfliktom a používaniu jadrových zbraní.