V roku 1859 Zem zasiahla neobyčajne silná geomagnetická búrka, známa ako Carringtonova udalosť, ktorá vo svete vyradila z prevádzky novo nainštalovanú telegrafnú sieť. Pokiaľ k podobnej udalosti dôjde dnes, spôsobí to hromadný výpadok elektroniky, elektrických sietí a družíc. Škody budú nevyčísliteľné. Vedci sa domnievajú, že tieto búrky dopadajú na Zem raz za niekoľko storočí.
Jedna z veľkých solárnych búrok zasiahla Zem v roku 1989. Vtedy výron koronárnej hmoty, uvoľnenie veľkého množstva energie a elektricky nabitých častíc spôsobil kolaps elektrického vedenia v kanadskom Québecu. Milióny ľudí kvôli tejto udalosti zostali bez prúdu celých deväť hodín. Počas solárnej búrky v roku 2003 desať percent družíc vykazovalo známky porúch.
“Dnes máme na orbite okolo 1 500 družíc a tisíce ďalších budú vypustené v najbližších niekoľkých rokoch,” uvádza v rozhovore pre FT profesor Richard Horne z Britského inštitútu pre výskum Antarktídy.
Mnoho družíc nebolo testovaných na účinky veľkých slnečných búrok, preto nie je jasné, čo sa stane, ak ich taká búrka zasiahne, varuje Horne. Ako ďalej upozorňuje FT, v septembri roku 2017 slnečná búrka spôsobila rádiový výpadok trvajúci niekoľko hodín. To sťažilo záchranné operácie v Karibiku, ktorý zasiahli hurikány.
Predpovedať to, že Zem zasiahne slnečný vietor, stále nie je jednoduchou záležitosťou. Určitý pokrok sľubuje americká družica DSCOVR, ktorá štartovala dňa 9. februára 2015. Tá má vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme sledovať slnečný povrch. Vďaka tejto družici si vedci sľubujú, že dokážu s predstihom varovať pred blížiacim sa slnečným vetrom.