Paríž/Berlín 28. septembra 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:Twitter)
Ministri však upozornili, že k rozšíreniu môže dôjsť len s ešte väčšou centralizáciou, píše Tamás Orbán pre The European Conservative
Komisia pod vedením nemeckých a francúzskych ministrov uviedla, že rozšírenie EÚ do konca desaťročia je nevyhnutné.
Odborná komisia pod vedením ministrov pre európske záležitosti Nemecka a Francúzska minulý týždeň zverejnila správu, v ktorej tvrdí, že rozšírenie EÚ je nevyhnutné z geopolitických dôvodov. Navrhla tiež niekoľko ďalekosiahlych reforiem, ktoré je potrebné dokončiť predtým, ako sa tak stane, ako napríklad zrušenie jednomyseľnosti v Rade, čo by výrazne oslabilo suverenitu členských štátov, informoval Euractiv v utorok 26. septembra.
Závery správy podporil aj nezávislý think tank Centrum pre európske štúdie (CEPS), ktorý vo svojej štúdii zverejnenej v utorok napísal, že EÚ musí urýchlene integrovať krajiny západného Balkánu, ktoré čakajú na vstup už viac ako desať rokov, aby sa ubránila “nebezpečnému vonkajšiemu vplyvu a mocenskej hre v regióne”. Za najväčších konkurentov štúdia označila Čínu, Rusko a Saudskú Arábiu.
Geopolitické dôvody boli pre väčšinu nemeckých predstaviteľov hlavným dôvodom podpory termínu rozšírenia do roku 2030, ale zároveň dali jasne najavo, že vnútorná dynamika Bruselu musí prejsť výraznou zmenou, aby sa prispôsobila novým účastníkom.
“Status quo nie je stabilné,” poznamenal hovorca nemeckej vládnucej socialistickej strany SPD pre európske záležitosti Christian Petry po tom, ako vláda v pondelok oficiálne schválila francúzsko-nemeckú správu, v ktorej sa uvádza, že členstvo v EÚ by stabilizovalo susedné krajiny. “Rok 2030 by mohol byť rokom rozšírenia,” dodal, ale len “ak všetky strany uskutočnia potrebné reformy”.
CEPS aj nemecká vláda sa však domnievajú, že termín 2030 by mohol byť nereálny “pre nedostatok politickej vôle v niektorých členských štátoch” v rámci bloku, “konkrétne v niektorých z tých, ktoré presadzujú rýchly vstup Ukrajiny,” povedal Petry.
Stredoeurópske členské štáty, najmä Poľsko, skutočne patria medzi najväčších zástancov rozširovania EÚ smerom na východ aj na juh, ale zároveň sú aj najväčšími odporcami ďalších centralizačných reforiem, ako je napríklad zrušenie požiadavky jednomyseľnosti pri dôležitých rozhodnutiach v Rade.
Napríklad francúzsko-nemecká správa vyzýva na prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou najprv v otázkach fiškálnej a daňovej politiky a potom na postupné rozšírenie tohto kroku na ďalšie oblasti politiky vrátane bezpečnosti a migrácie – čo je pre Poľsko a mnohých ďalších konečná červená čiara.
Ani nemecká vláda však nie je úplne pripravená vzdať sa väčšej suverenity v prospech Bruselu, keďže liberálna FDP sa vyslovila proti takýmto reformám po tom, ako si vyslúžili podporu ďalších dvoch koaličných strán, sociálnych demokratov a zelených, a uviedla, že hlbšia integrácia by bola “nesprávnou cestou”.
Okrem toho, nemecké voľby v roku 2025 by mohli ľahko zmeniť aj pohľad Berlína, keďže SPD je teraz v prieskumoch až tretia, čo naznačuje, že k moci by sa mohli vrátiť stredopraví kresťanskí demokrati (CDU). CDU už viackrát zdôraznila, že je nebezpečné stanoviť termín rokovaní o rozšírení, pretože všetko závisí od toho, či kandidátska krajina spĺňa všetky príslušné kritériá.
Napriek tomu Petry zdôraznil, že šance na rozšírenie sú stále “také veľké, ako už roky neboli”.
Francúzsko-nemecký návrh samozrejme zostáva neoficiálny, ale pravdepodobne sa o ňom bude diskutovať počas ďalších neformálnych rokovaní Európskej rady, ktoré sa začnú v stredu.
Prečítajte si tiež:
- Francúzsko do konca roka stiahne svoje jednotky z Nigeru
- V nemeckom meste sa študenti ozbrojili. Rodičia opisujú “nefunkčnú políciu”
1.7°C
Sobota 
Nedeľa 
1.8°C
Nedeľa 
Pondelok 
Nedeľa 
Sobota 
0.5°C
.JPG)
.jpg)
