Sennu odmalička zaujímal motoristický šport a v roku 1964, keď mal štyri roky, mu otec skonštruoval prvú motokáru. Ako dvanásťročný už vedel, že rachot motorov je pre neho “rajskou hudbou”, uvádza Reuters. V roku 1977 sa stal juhoamerickým majstrom sveta v motokárach. V roku 1981 sa presťahoval do Anglicka, kde získal titul v britskom seriáli Formula Ford 1600. Jeho úspechy v mladom veku neunikli pozornosti principálov F1 a koncom roka 1982 mu ponúkol šéf tímu McLaren Ron Dennis šancu debutovať.

V roku 1984 štartoval prvýkrát v seriáli MS s tímom Toleman TG183B na Veľkej cene Brazílie, no nedopadol slávne, keďže už v 8. kole musel z pretekov odstúpiť. Prvé body sa Sennovi podarilo získať počas Veľkej ceny Afriky v Kyalami v apríli 1984. V ďalšej sezóne “presedlal” do Lotusu. Jeho prestup sprevádzali komplikácie, podľa zmluvy s Tolemanom mal Senna za túto stajňu ešte rok jazdiť, nakoniec sa mu však podarilo zo zmluvy vykúpiť a prestup sa zrealizoval.

Lotus 97T poháňaný motorom Renault bol jedným z najlepších modelov tejto stajne a Senna jeho kvality dokázal patrične zúročiť. Prvé preteky na domácej trati v Brazílii síce nedokončil pre problémy s elektronikou, ale na druhej VC sezóny, ktorá sa išla v portugalskom Estorile, presvedčivo zvíťazil. Do konca sezóny sa mu podarilo vyhrať Veľkú cenu – GP Belgicka.

Prelomovým v kariére Sennu bol rok 1988. Po vypršaní zmluvy s Lotusom nastúpil do tímu McLaren a stal sa tímovým kolegom dvojnásobného majstra sveta Alaina Prosta. Vzťah medzi týmito dvoma jazdcami nebol idylický, sprevádzali ho dramatické incidenty pri pretekoch aj mimo nich. Počas r. 1988 vyhrala táto dvojica úctyhodných 15 zo 16 pretekov (z toho Senna 8 – pozn.) seriálu MS a Sennovi sa prvýkrát v kariére podarilo vyhrať celý šampionát.

V ďalšom roku pokračovali konkurenčné “trenice” medzi oboma jazdcami McLarenu. Ich vyrovnaný boj vyvrcholil počas predposlednej GP v japonskej Suzuke, kde majstrovský titul získal Prost. V jednej zo šikán sa Senna pokúsil o predbehnutie, počas ktorého sa zrazil s Prostom, ktorý však nelogicky zatočil k Sennovi smerom von z dráhy. Tento manéver bol veľmi riskantný a Senna zaň bol neskôr veľmi kritizovaný. Brazílčanovi sa síce podarilo prísť do depa, kde si nechal svoje vozidlo opraviť a opäť sa zaradil do pretekov, dokonca ich vyhral, neskôr ho však diskvalifikovali pre nedovolené skrátenie zákruty. Titul získal Prost.

Boj medzi týmito dvoma pretekármi neustal ani v nasledujúcom roku. Tímovým kolegom Sennu bol Rakúšan Gerhard Berger, ktorý sa stal na rozdiel od Prosta, jazdiaceho po novom za Ferrari, jeho blízkym priateľom. Šampionát nakoniec vyhral Senna pred Prostom. V roku 1991 bol Sennovým stajňovým kolegom opäť Berger. Prost zostal vo Ferrari, no najväčším konkurentom v boji o titul pre Sennu bol Brit Nigel Mansell jazdiaci za tím Williams. Senna napokon získal svoj tretí a posledný titul v F1.

Sezóna 1992 neprebiehala podľa Sennových predstáv, keď v rámci šampionátu skončil až na štvrtom mieste. Znechutenie a sklamanie z neschopnosti McLarenu súperiť s Williamsom sa tiež prejavilo na nerozhodnosti pri uzatváraní kontraktu na rok 1993. Počas predsezónnych testov nového vozidla McLarenu prišiel Senna k záveru, že motoru bude chýbať potrebný výkon. Odmietol preto podpísať zmluvu na celú sezónu, súhlasil však, že bude jazdiť postupne preteky za pretekmi za plat milión dolárov.

Sezóna nedopadla pre McLaren tak tragicky, ako to na začiatku vyzeralo. Sennovi sa celkom podaril úvod. V prvých pretekoch skončil druhý a v ďalších dvoch dokázal dokonca vyhrať. Aj prestížna GP Monaka sa nakoniec stala jeho korisťou. Senna dokonca viedol šampionát pred svojím hlavným sokom Alainom Prostom na Williamse, no napokon skončil na druhom mieste.

V roku 1994 nastúpil do tímu Williams, no nevyhral už ani jedny preteky. Počas GP San Marína v Imole tragicky havaroval a na následky tejto nehody 1. mája 1994 v bolonskej nemocnici zomrel. Senna je považovaný za jedného z najlepších pilotov všetkých čias. Medzi jazdcami F1 vyhral anketu o najlepšieho pretekára celej histórie efjednotky.

Kariéra Ayrtona Sennu v F1:

tímy: Toleman, Lotus, McLaren, Williams

počet štartov na VC: 162

víťazstvá: 41

pódiové umiestnenia: 80

pole position: 65

najrýchlejšie kolá: 19

body: 610

prvá VC: Brazília 1984

prvé víťazstvo: Portugalsko 1985

úspechy: 3x majster sveta (1988, 1990, 1991)