V exkluzívnom rozhovore pre RIA Novosti po prvýkrát hovorí o svojej verzii bývalý veliteľ vnútorných vojsk Ukrajiny Stanislav Šuľiak, ktorý bol v tejto funkcii od mája 2012.

Boli ste v epicentre udalostí. To, čo sa udialo na Majdane, bolo spontánnou reakciou časti obyvateľstva Ukrajiny alebo bol Majdan vopred pripravovaný? Aké boli príčiny týchto udalostí?

– Politikou som sa nikdy nezaoberal, no určite viete, že Ukrajina od prvých rokov svojej nezávislosti pútala k sebe pozornosť tak Západu (EÚ, USA), ako aj Východu, predovšetkým Ruska. Ukrajina po dlhý čas bola svojským nárazníkovým pásmom medzi Západom a Východom.

Ukrajinský národ je mierumilovný národ. Keď nás podpichovali na vstup do NATO, boli sme proti. Keď nám navrhovali vstup do OZKB, tiež sme boli proti. A to preto, lebo sme si mysleli, že Ukrajina musí byť neutrálnou a mimoblokovou. Boli to najlepšie bezpečnostné podmienky nielen pre samotnú Ukrajinu, ale aj pre Európu a Rusko. Ako vojak som o tom hlboko presvedčený.

Prijatie rozhodnutia vládou Ukrajiny o pozastavení podpisu dohody s EÚ o vytvorení zóny voľného obchodu vyvolalo bolestivú a agresívnu reakciu Západu. Politická destabilizácia situácie na Ukrajine bola organizovaná diplomatickými predstaviteľmi USA a štátov EÚ. Rozhodli sa nás „vyškoliť“ za nepodriadenie sa. Preto všetko to, čo sa udialo na Majdane, počnúc ad 20. novembra 2013, bolo dobre režírovaným, koordinovaným a financovaným procesom, nasmerovaným na zmenu existujúcej moci.

Aký bol dôvod nepodpísania Ukrajinou asociačnej dohody o zóne voľného obchodu s EÚ?

Po prvé, ešte raz opakujem, že Ukrajina neodmietla podpísať dohodu, len dočasne pozastavila jej podpis. Príčinou bolo to, že ustanovenia o zóne voľného obchodu narušovali rovnováhu vzťahov medzi Ukrajinou, EÚ a Ruskom. Ukrajina potrebovala nájsť kompromis medzi strategickými partnermi.

Po druhé, Ukrajina v podmienkach obchodu s EÚ dostávala do obrovských rizík svoje vysokotechnologické odvetvia, napr. dopravné a energetické strojárstvo. Prakticky všetky oblasti strojárstva sa dostali do rizika, lebo ich produkcia bola uplatňovaná hlavne na trhoch Ruska a štátov SNŠ. EÚ ju prakticky vôbec nepotrebovala.

Do rizika sa dostalo aj poľnohospodárstvo. Zrušiac colné kvóty na dovoz európskej produkcie na Ukrajinu sme dostali do nerovnoprávnych podmienok aj našich výrobcov. Toto všetko sa odrazilo na kolosálnych stratách v rozpočte. Na tieto a ďalšie otázky bolo potrebné nájsť odpovede, ktoré asociačná dohoda neobsahovala.

Myslím si, že vláda Ukrajiny, ako nezávislý štát, mala plné právo na obranu našich národných záujmov. Ba čo viac, bola to jej povinnosť.

Prečo teda obyvatelia Kyjeva a ďalších regiónov Ukrajiny tak razantne reagovali na dané rozhodnutie, ak smerovalo na obranu národných záujmov?

Veľmi dobre si pamätám na začiatok týchto akcií. Sám som bol prekvapený: nebodaj ukrajinský národ nechápe, že všetci obývame spoločný dom s názvom Ukrajina? A že vždy sme povinní rozmýšľať, ako ochraňovať svoje záujmy vo vzájomných súvislostiach našich partnerov? V každom prípade, ak naším záujmom niečo protirečí, treba sa usilovať o riešenia, ktoré sú pre nás výhodné.

V novinových správach i v televíziách som videl neskrývané klamstvo, ktorým sa ohlupovalo obyvateľstvo.

Sám som začal hľadať odpovede na tieto otázky. Prečo masmédiá ukazujú a píšu nepravdu? Kto má na tom záujem? Odpoveď je jednoduchá: bola to dobre zorganizovaná kampaň na diskreditáciu zákonnej moci.

Dnes už nie je pre nikoho tajomstvom, že ukrajinskí oligarchovia, peniaze ktorých ležia v západných bankách, sú v plnej miere závislí, kontrolovaní a zraniteľní zo Západu. A že všetky masmédiá im na 99 % tiež patria. To je prvá odpoveď.

Samozrejme, že financovanie Majdanu a všetkého, čo bolo s ním spojené, pochádzalo nielen od ukrajinských oligarchov, ale aj od tzv. západných fondov. Ich vlastníci nariadili tvrdú úlohu, ktorá sa riešila dávno overenými spôsobmi uskutočňovania „farebných revolúcií“.

Čo môžete povedať k činnosti protestujúcich? Do akej miery bola koordinovaná?

Príprava ľudí na organizáciu protestov prebehala veľmi dávno. Bolo to u v časoch prezidentstva Leonida Kučmu, keď sa konali protesty „Ukrajina bez Kučmu“. Už vtedy sa formovali bojové oddiely. Potom bola táto príprava zdokonalená v období prezidentských volieb 2004. Vtedy boli otestované aj oddiely žoldnierov z Pobaltska, balkanských štátov, Poľska, Slovenska, Gruzínska… Oni sa už vtedy úspešne používali na uchopenie moci na Ukrajine neústavným spôsobom.

Potom s nimi isté politické sily neustále udržovali kontakt, zdokonaľovala sa súčinnosť v postupoch. Príprava na voľby 2015 sa fakticky začala už v roku 2010. Nepodpísanie asociačnej dohody v roku 2013 sa stalo dôvodom na predčasnú aktivizáciu činnosti tzv. opozičných síl, cieľom ktorých bolo zvrhnutie zákonitej moci.

Ako konkrétne sa to dialo?

Môžem povedať, že fakticky od 20. 11. 2013 sa začali rozmiestňovať organizačné štruktúry Majdanu. Ako prví sa objavili pripravení bojovníci. Ich počet bol 10 – 15 tisíc ľudí. Velili im velitelia, ktorí boli bezprostredne podriadení lídrom opozície, zamiešaným do štátneho prevratu. K nim sa pripojili ukrajinskou propagandistickou mašinériou oklamaní obyvatelia Kyjeva a ďalších regiónov.

Toto bola základná sila Majdanu – ohlúpení ľudia, ktorí hlboko uverili vo „svetlú budúcnosť“, ktorú im načrtli ideológovia. Všetci títo „súcitiaci“ boli lákaní na masové vystúpenie ľudu. Tretia skupina boli obyčajní občania, ktorých sme my nazývali prizerajúcimi sa alebo romantikmi, ktorí na Majdan prichádzali ako do divadla. Lebo vidieť tu bolo čo. Tí sa počas bojovej činnosti stali svojráznym živým štítom – bojovníci sa skrývali hlavne za ich chrbtami. Čiže táto taktika bola efektívna. Narušiteľom umožňovala nachádzať sa mimo dosahu.

V rôznych obdobiach sa počet protestujúcich hýbal od 20-30 tisíc do 200-350 tisíc, v závislosti od situácie a pokynov organizátorov. Privážali kamene, pneumatiky, na mieste sa pripravovali zápalné zmesi. Boli momenty, keď sa záujem obyvateľstva o Majdan strácal. Vtedy boli organizované špeciálne provokačné podujatia na aktivizáciu protestov, na pritiahnutie pozornosti verejnosti a na vytvorenie informačných lákadiel pre médiá. Protestný zápal rozohrievali aj tzv. sakrálne obete – tieto zločiny dodnes nie sú vyšetrené.

A čo sa dialo okolo 20. februára 2014 na Majdane?

Čo sa týka mňa, tak ja viem, že organizátormi tohto krutého zločinu boli Parubij (šéf parlamentu Ukrajiny) , Pašinskij (momentálne predseda komisie Verchovnoj rady pre obranu a bezpečnosť) a ďalší. Prevažná väčšina snajperov boli zahraniční žoldnieri.

Vám podriadení členovia „Berkutu“ absolvovali špeciálnu prípravu na činnosť v podobných situáciách. No napriek tomu ste prehrali. Prečo?

Prečo? Nuž povedzte, prečo bola zlikvidovaná armáda Husajna, Kaddáfiho? Nebodaj oni boli tiež slabí? Alebo niečo neovládali? Boli slabo pripravení?

Poviete si, že tam bola vojna. Áno, áno vojna! No u nás, sláva Bohu, to neprerástlo do vojny. V každom prípade sme robili všetko možné, aby sme ju nedopustili. Jedno môžem povedať: nechceli sme krviprelievanie, lenže neustále nás naň provokovali. My sme neprehrali. My sme opustili Majdan podľa dohôd, ktoré boli podpísané lídrami tzv. opozície so zárukami diplomatických rezortov štátov Západu.

Lenže práve vás a aj bývalého ministra vnútra Vitalija Zacharčenka, prezidenta Viktora Janukoviča, vinia z toho, že práve vy ste vydali rozkaz použiť zbrane, spustiť paľbu do protestujúcich v dôsledku čoho zahynulo vyše sto ľudí.

Akékoľvek obvinenia voči nám sú protiprávne a bez dôkazov. Ani ja a ani Zacharčenko, ani Janukovič nevydal rozkaz nijakým snajperom na spustenie paľby do protestujúcich. Hovorím to s plnou zodpovednosťou. Všetko smerovalo ku zmiereniu strán. Všetci to chápali. Už bolo známe, že Viktor Janukovič a opozícia sa dohodli, že podpíšu dohodu o mierovom riešení konfliktu, ktorá by urobila bodku za konfliktom. K tomuto dňu, bez ohľadu na tlak a organizáciu provokácií sme my, i ochrancovia práva, držali situáciu pod kontrolou, stále sa držiac v medziach práva.

Spomeňme si, že práve v tom čase, keď sa pripravoval podpis mierovej dohody, práve Lucenko (teraz generálny prokurátor Ukrajiny) večer 19. 2. 2014 oznámil protestujúcim zo scény Majdanu, že do rána budú mať palné zbrane. Všetko, čo sa udialo potom, sa inak ako štátny prevrat nedá nazvať. Bol to zločin, ktorý viedol k občianskej vojne na Ukrajine a k rozkolu nášho štátu. Vinní sú z toho organizátori Majdanu, organizátori štátneho prevratu, určenie ktorých, ak bude na to ochota, nie je ťažké. Ukrajinský národ pozná všetkých. Táto tragédia sa stala najväčšou v dejinách Ukrajiny po 2. svetovej vojne. Žiaľ, táto tragédia ešte nie je zavŕšená. Pokračuje, prebieha občianska vojna na východe Ukrajiny. A kedy sa skončí, to sa nevie.

V. Mikunda podľa ria.ru